Príspevky užívateľa

Netrvalo moc dlho kým sa Azueénovi podarilo vytratiť z hliadkovania okolo hraníc jeho svorky - prečo by mu to i malo dlho trvať, keď ho vlastne nikto nekontroloval? Čo však ani on sám nečakal, bolo, že sa dostane tak ďaleko. Síce vedel, že tu niekde v okolí sa nachádzalo staré územie svorky, no nikdy sa mu sem nepodarilo až tak dostať, najmä z dôvodu, že mal vždy veľa práce - alebo si to aspoň vravel. Teraz však, keď mu na svorke už toľko nezáležalo, dovolil si dostať sa i na miesta, ktoré by mu mali byť zapovedané a nikdy ich nemal vidieť.
I napriek tomu, že po dažďoch bolo po zemi veľa bahna, čo robilo jeho laby viac hnedé ako biele, nesťažoval sa. Všetko lepšie ako utekať pred vlkmi svojej vlastnej svorky.

Jeho slová ako by mladík ani vôbec nepotešili, a pritom sa snažil aby sa necítil znechutene. Niekomu skutočne nikdy nevyhoviete a Darach bol jedným z nich. Azueén si hlásim vzdychol a švihol chvostom. Nebol čas na to aby sa zamýšľa nad takýmito hlúposťami, nech si tmavý vlk naháňa svojich vlastných démonov. Prejde okolo neho smerom späť do údolia, avšak keď je na úrovni jeho zadných nôh, rýchlym pohybom mu ramenom vrazí do stehna. ,,Nemrač sa, ideme domov" uškrnie sa na neho a poberie sa smerom dolu, s ušami otočenými dozadu aby dokázal detekovať každý Darachovi pokus o jeho napadnutie.

Azueén ešte stále dýcha trochu silene, no i napriek tomu sa mu rozprávalo celkom v poriadku. Darach jeho slová orekukol takmer okamžite, no čo bol on, aby mladíka znechutili hneď na začiatku? Možno bol dick, ale nie až taký ako si o ňom všetci mysleli. ,,Len si vždy predstav, že sa ťa niekto chce dotknúť za vlasy a bude to," uskrna sa na neho medzi nadýchli a spokojne kyva chvostom zo strany na stranu. ,,Na prvýkrát to vôbec nebolo zlé," mykne plecami a znovu sa mierne pousmeje. ,,Určite by si bol prijateľným súperom pre niekoho kto si nie je istý, či chce skutočne napadnúť svorku," smeje sa svojím vlastným slovám a hľadí prítom na vlka. ,,ale na to aby si odvrátil útok skutočných banditov si budeš ešte musieť počkať". smeje sa.

Azueén si veľmi rýchlo uvedomil, že svoju moc asi trošku prepyskol. Darach na svoje vlasy reagoval horšie ako reagoval na útok na tlamu. Všetko sa odohralo veľmi rýchlo a on sa nemal tušenia ako sa mu podarilo uhnúť, respektíve neuhnut. Predsa len bolesť sa objaví až vtedy keď z tela utečie všetok adrenalin. Bol však čas toto hranie ukončiť skôr ako sa stane niečo horsie. ,,Myslím, že si sa naučil už celkom dosť" povie samcovi keď sa mu podarí chytiť dych. ,,šlo ti to dobre" usmeje sa na neho. snáď sa nám ešte podarí niekedy stretnúť, keď budeš mať lepšiu náladu na rozhovor

Azueén dýchal prerývane. Po prekvapený čo sa teraz stalo no na druhú stranu bol celkom hrdý. Niečo si z neho predsa len má ich zobral. Si ho však na neho ako najväčšieho nepriateľa, biely vlk sa možno aj troška začal obávať o svoj osud. Predsa len nikdy si nemôžeš byť istí čoo zkrstnou v hlave druhého vlka. Teraz bol však jeho čas aby mu ukázal ako presne to tu funguje. Nebude ho predsa nejaké šteňa ktoré sa len teraz naučilo chodiť byť ako handrovú bábiku. Na to mal Azueén až príliš veľké ego aby tmavého mladíka nechal len tak odísť. Hladil mu do očí a potom len tak, bez varovania vyštartoval dopredu. Neútočil mu na nos, ani na uši, tak ako by to robil s niekým iným. Zameral sa na niečo lepšie, bolestivejšie a najmä na niečo čo dorastie a nikto ho nebude môcť napadnúť za to, že ublížil mladšiemu. Cvakol mu po vlások a dúfal, že sa mu v papuli nenahromadi príliš veľa jeho vlasov.

Azueén si rozprával a rozprával - presne tak ako to robia správni extroverti. Mal rád svoj hlas, mal rád ako znie a dobre si uvedomoval, že s hlasom sa dá dosiahnuť čokoľvek. Čo sa však o mladom Darachovi nedalo povedať, ten svoj hlas ešte evidentne nenašiel.
Čo však našiel miesto toho, bola príležitosť ako všetky slová Azeénovi vrátiť. Skočil mu po nose a biely samec sa nestíhal ani len čudovať tomu, čo Darach vlastne v sebe má. S tými nevybúrenými hormónmi mal asi pravdu, len si pomýlil oblasť jeho záujmu. Zatiaľ čo on svoj pohľad upieral k samiciam, Darach sa potreboval pobiť. Azimu sa podarilo svojimi dlhými nohami odraziť a vyhnúť sa jeho zubom, avšak nechýbalo veľa aby si uštedril ďalšiu jazvy do svojej zbierky. ,,Mladý je ostrý," zavrčí hravo s vycerenými tesákmi. Nevracia mu však úder. ,,Čo tam ešte pre mňa máš?"

Azueén sa prikrčí a čaká na vlkovu reakciu. predstavoval si to tak že on ju najskôr ukáže čo vie a až potom ho on bude učiť. Avšak mladých mala si inú predstavu a tak na neho iba blbo pozeral. Nie že by to bola nejaká zmena od toho čo sa dialo predtým. ,,Keď chceš na niekoho poriadne zaútočiť musíš ho prekvapiť," začne napokon on stále prikrčený. ,,Cvakni mu zubami po nose aby sa musel stiahnuť," vraví ďalej a uprene pozerá na Rachela. ,,Väčšinu času to absolútne tulákom stačí aby pochopili že toto nie je miesto pre nich,' mykanie plecami. ,,Ak však prišlo až k tomuto tak by si sa mal naučiť poriadne vyt," uškrnie sa na neho mierne a pokrúti chvostom. ,,To odstrašiť alšou skupinu vlkov, akonáhle zistia že nie si sám," rozprávať ďalej a vôbec si nevšíma či ho mladík vlastne počúva. Koniec koncov mu to bolo jedno, on sa snažil aby bolo len na vlkovi čo si z toho odnesie. ,,A ti čo dostanú aj potom sú samovrahovia," zasmeje sa

Azueén prekvapenie zažmurká no pokračuje vo svojej chôdzi akoby sa nič nezmenilo. Napokon to predsa len bolo tak ako nepredpokladal a vedľa neho bol len nepochopeným mladíkom. Určí tom okamžiku by si možno povedal a pýtal by sa sám seba, že prečo ho musí pochopiť práve on - napokon si však príliš rýchlo uvedomil, že tento fakt bol práve ten o ktorý práve žiadal všetkých bohov na nebi. ,,Bojovať?" spýta sa s nadvihnutym obočím. ,,To by som mohol, niečo sa mi podarilo odpozorovať," zamýšľa sa nad svojimi vlastnými slovami a pritom konček chvosta začne jemne kmitať zo strany na stranu. S hravým vrčaním sa na neho obráti athlon mu trčí takmer k nosu. ,,Fajn, dobre," narovnal sa a v tom momente si uvedomí o koľko je vyšší od tmavého vlka. Azueén nikdy nevynikal svalmi, no jeho dlhé tenké nohy navyšovali na mnohými vlkmi. ,,Som tulák," zavrčí ,,Vyhoď má."

Azueén sa veľmi snažil, rozprávam a dúfal že mu jeho tmavý spoločník čoskoro odpovie. Nedočkal sa však niečoho iného len dvoch obyčajných slov. Hlboko sa nadýchne ako by sa snažil presvedčiť sám seba že je všetko v poriadku a toto je možno poslednýkrát čo sa s týmto mladíkom vidí. V hĺbke duše však vedel že to nie je pravda a ich život by mal byť od teraz celkom slušne preplatení - avšak systém sa sa dá pekne obísť ak obe strany chcú. Azueén tomto momente bol istý, že Darach to cíti rovnako ako on. Úkosom na neho pozrie a premýšľa ako túto tému nadhodiť. Možno by však mal počkať ešte na ďalšie stretnutie aj keď pochybovalo že budeš niečo iné. ,, nejako ťa to nebaví, však?" spýtaj sa ho a snaží sa nad ním ešte nelámať palicu
. nebudeme si klamať to už bolo dávno zlomená.

,,20 nudných dní na jedného tuláka, povedal by som," odpovedá mu vážne, na jeho blbú otázku. ,,Nevediem si presné štatistiky," vraví ďalej ako sa mu darí kráčať dopredu a zároveň i sledovať správanie mladého. ,,Sem tam sa obtrieš o strom aby na ňom zostal tvoj pach a tuláci vedeli kde sa začína naše územie," pokračuje ďalej v poúčaní a vysvetľovaní toho čo by si malý mohol vycucať aj z prsta.
Azueén na jeho ďalšie slová zavrčí. ,,Fajn, fajn, neber ma tak doslova, nie sme kamaráti, nemám ťa rád," uprie pohľad smerom k oblohe a v duchu si zanadáva a s navrčaním hlasom pokračuje ďalej. ,,Hm hm, hmhm," pozrie smerom k Darachovi so šibalským úsmevom, on sám by v konverzáciu pokračoval, no ako už povedal, nemal Daracha rád a teda možno nebol dôvod došťuchovať do neho ešte viac. Alebo? ,,Ah, ako som mal tento vek prvých lások rád."

Mladý sa nemal nejako extra do hovoru a Azueéna veľmi rýchlo prešla nálada, ktorú v ňom vyvolala nová spoločnosť, čo stretol. Ticho bolo takmer ohlušujúce a každá sekunda bola pre bieleho vlka ako hodinou. Prečo len s takýmto niečím súhlasil a dal sa nahovoriť? Alebo si mal skôr preklepnúť vlka o ktorého sa bude starať. ,,A čo si čakal kamarát?" odsekne mu otázkou, no napokon sám seba presvedčí, že na neho nemusí byť rovnaký ako je mladý na neho. Predsa len ním lomcujú hormóny a tak by sa mohol naladiť na jeho vlnu a možno sa skamarátia? ,,Preto je vždy zaujímavejšie si so sebou zobrať nejakú vlčicu," povie mierne provokatívne úkosom sledujúc reakciu mladého, či sa mu podarilo trafiť klinec po hlavičke. To majú predsa vlci v jeho veku radi, nie? ,,Vieš, veľa voľného času sa lepšie stráca v milej skupinke."

Azueén nespokojne sleduje Daracha a jeho reakciu na slová, ktoré mu biely vlk venoval. Nečakal, že bude nejako extra nadšený, no až takéto pohoršenie nečakal. ,,Um," zavrčí i on na jeho reakciu a radšej sa to rozhodne neriešiť. Akonáhle na neho však mladík zavrčí pozrie na neho s vyjavenými očami a myšlienkou na jazyku. Pohľad z Daracha presunie za neho, akoby čakal, že sa teraz objaví Zoro a povie mu, že je to len vtip. ,,Aaam.." presunie pohľad znovu do žltých očí vlka, ,,Dobre?"
Biely vlk sa otočí smerom k horám a pomaly začne kráčať okolo Daracha smerom k nim dávajúc si pozor na to aby sa ich srsť znovu nedotkla. Akonáhle sa dostane tak, aby mu mladý nevidel do tváre, musí prevrátiť očami a ticho si vzdychnúť. Prečo mu zase dali niekoho pokazeného?!

V diaľke zahliadol čiernu srsť a nadšene teda vyskočil na laby aby svojho učňa privítal. Ten teda skutočne nevyzeral byť ani z polovice taký nadšený ako Azueén, no ten si neplánoval kaziť zábavu. Aspoň nie hneď zo začiatku. Prinajhoršom ho niekde zhodí zo skaly do snehu a bude mať pokoj. ,,Čo si tak pod mrakom?" spýta sa ho ihneď ako sa Darachovi podarí dostať k bielemu vlkovi dostatočne blízko. Svojimi slovami však nemyslel počasie, ktoré bolo naopak príjemne slnečné, ale skôr výraz na Darachovej tvári. Nedovolil si odpustiť svoju poznámku. ,,Pripravený na svoju vôbec-nie-nudnú prácu, ktorú bude robiť do konca života?" uškrnie sa pomedzi zuby Azueén a pohodí hlavou smerom k horám. ,,Ale ten pohľad stojí za to, ten odplaší každého nechceného tuláka," jemne do neho šťuchne labou. ,,Ak na ňom ešte viac zapracuješ, tak napokon možno nebudeš musieť ani zuby ukázať."

Azueén sedel na kamenistej pôde kdesi neďaleko hraníc jeho svorky a čakal kedy príde jeho učenec. Nemeškal, ani nič podobné, Azueén sa len nudil a teda sa dostavil na miesto stretnutia ihneď ako mal možnosť a ukončil to, čo robil predtým. Labky mu nepokojne bubnovali po podklade a chvost zametal zem pod jeho zadkom. Dnes mal celkom dobrú náladu, podarilo sa mi zistiť, že vo svorke je pár vlkov, ktorý za to stoja a on sa razom cítil vo svojom vlastnom domove omnoho lepšie ako doteraz. Ak by mal možno ešte o niečo lepšiu dokonca by si začal pospevovať alebo pohmkávať, to však bolo ešte ďaleko avšak možno dnes stretne ďalšieho mladého vlka, ktorý by stál za reč. I keď to bola Zerova krv, ktovie čo to bude za vlka. To sa však Azi veľmi rýchlo dozvie.