Príspevky užívateľa

Od Aias

darach x amber


askary x bea

Azueén sa musí pousmiať, vlčicina reakcia ho skutočne potešila. Nemohol si pomôcť no klasické vlčice ako je táto pred ním ho vždy skutočne dostali, dalo by sa povedať, že do kolien. ,,Skutočne. Ešte, že som sa opýtal," uškrnie sa i on, no nemôže si ušetriť svoje vychovanie. Aspoň raz nech sa správa ako gentleman, aspoň raz. ,,Ja som Azueén, ak by ťa náhodou zaujímalo i moje meno," podotkne s úsmevom na tvári jemne Tessu podpichujúc.
Po ďalšími Tessinimi slovami takmer až podrastie, nebolo žiadnym tajomstvom, že Azueén mal rád pozitívne narážky na svoj zovňajšok a je to vidieť i na zmene jeho postoja. Chrbát sa mu narovná a hruď vypne - bol jednoduchým vlkom, to sa mu nemohlo zaprieť. ,,Tak načo potom čakáme?" spýta sa jej, ihneď sa stavajúc na nohy. ,,Alebo si chceš pred tým ešte niečo vybaviť?"

Oddane svojmu osudu sleduje vlčicu ako okolo neho stále krúži a nemá sa k tomu aby i ona odhalila s kým má tú česť zase on. ,,A tvoje meno sa nedozviem?" otočí hlavu smerom, v ktorom od neho momentálne daná vlčica stojí. Azi mohol vidieť, že je mladšia ako on, nie však o moc a to mu celkom vyhovuje. Keď sa jej však podarí pochváliť jeho prácu, to v ňom vyvolá určitú vlnu záujmu o niečo väčšiu než mal doteraz.
,,Aj celkom áno," odpovie jej na otázku milo. Mierne nakloní hlavu na bok a pár krát mu chvost zabubnuje o zem celkom slušne vyhriatu jarným slnkom. ,,Spoločnosť milej vlčice nikdy nie je na škodu, len čo je pravda," rozpráva ďalej s celkom medovým hlasom. ,,Možno by si niekedy stála o to aby som ti to tam ukázal?"

Azueén si veľmi rýchlo uvedomil, že to všetko pokašlal už len z pohľadu Justice, ktorý vrhla na perly, ktoré sa rozsypali po tráve. Pohľadom preskočil z nej na perly a potom nazad na ňu, no jeho uši sa už mierne stáčali smerom dozadu. Tlamu mierne pootvoril, jeho vychovanie z rodnej svorky mu vravelo, že by sa mal ospravedlniť, predmety , ktoré vlci nosili na tele mali pre nich zväčša hlbší význam než len doplnok vzhľadu - jeho hlúpa hrdosť a zásadovosť k zásadám ktoré si určil sám ho však vháňala do problémov, ktorým by sa mohol veľmi jednoducho vyhnúť, ak by nebol taký chumaj ako bol. ,,Just..." začne, no nedokáže dohovoriť, vlčica ktorú vyprovokoval sa na neho vrhne a pristane na jeho hlave. Bráni sa, no už nie tak tvrdo ako predtým, a ani zďaleka nie tak agresívne. Na lebke zacíti teplú krk a ucho mu razom začne pulzovať bolesťou, ktorá však nie je taká silná keď má vlk v krvi toľko adrenalínu ako on.
,,FAJN!" zreve po nej okamžite ako sa mu podarí dostať sa zo šoku, stojí od nej meter či dva, jeho chvost už nieje tak vysoko ako predtým, no stále je úzkostlivo vystretí. ,,Odchádzam," zavrčí jej na odpoveď. Nijaká Vulon alebo ktorá kráska ho nezaujímala. ,,Toto bolo naposledy čo sme sa videli," zavrčí jej na rozlúčku a s tým sa otočí na päte a vyberie sa úplne iným smerom, než k územiu svorky. Nemôže teraz nikoho od nich vidieť. ,,Ženská jedna pošahaná," zanadáva. Neodpustí si to, dáva si však pozor aby od nej bol dostatočne ďaleko ale aby ho i napriek tomu dobre počula.

Azueén jej slovám prikyvuje. ,,Máš pravdu," pritaká jej. Skutočne sa ich svorka veľmi rýchlo rozrástla. On skutočne netuší čo to má zo smeru Zora byť, akoby nevedel, že nováčikovia môžu byť pre svorku skutočne nebezpečný. Ale tak on snáď vie čo robí, Azu predsa bol len figúrkou v jeho bojoch a jeho slová neboli dostatočne vysoko na to aby niečo zmenili. ,,Svorka sa za posledné obdobie pekne rozrástla len čo je pravda a ja už pomaly ani neviem kto je členom a kto nie," zasmeje sa nad vlastnými slovami a kývne hlavou.
,,Som Azueén," predstaví sa jej, keď ho k tomu vyzve. Meno však vyhodnotí ako nedostatočné a preto sa rozhodne doplniť i ďalšie informácie. Ako sa okolo neho začne prechádzať v kruhu, ako keď lovec obchádza svoju korisť, posadí sa. Svaly má napnuté, no snaží sa pôsobiť kludne, i napriek tomu však zostáva v strehu. ,,Delta bojovník ale väčšinou strážim hranice, ktoré má svorka v horách," vysvetľuje vlčici ďalej, zatiaľ čo si ju premeriava pohľadom.,,Preto sa moc nepohybujem medzi členmi svorky a ešte som ťa tu nezahliadol."

Posledné mesiace v Azueénovom živote prebiehali dosť jednoliato. Pracoval - lovil - spal. Sem tam sa ešte s niekým pohádal a na vlkov okolo seba nepekne vrčal. Sám mal dojem akoby niečo nebolo v poriadku, no i napriek tomu sa nijakým spôsobom nesnažil o to aby sa zmenil. Zorovi sa celkom šťastne vyhýbal - rovnako ako väčšine členov jeho svorky, ktorých nemal rád. (Aj to už začínal mať dojem, že ich je jednoducho príliš veľa.) Cítil sa, akoby väzeň vo vlastnom tele, vo svojej vlastnej svorke a napätie medzi ním a jeho (bývalou) partnerkou sa dalo cítiť aj keď neboli vo svojej blízkosti. Dokonca ani svoju dcéru nevidel už nejaký ten mesiac! Začni si sebou niečo robiť, hlupák! Ako sa tak blížil k prameňu, všimol si bielu vlčicu, ktorú ešte nevidel. Ako bolo spomínané, členom svorky sa celkom slušne po nezhodách a Justice vyhýbal a teda vôbec nebol prekvapený, že ju nepozná. ,,V poslednom čase sa to v Ignise roztrhlo s vlčicami," pousmeje sa na ňu, keď sa k nej priblíži do dostatočnej blízkosti. ,,Zero má asi slabosť na pekné tváričky," povie milo a podíde k nej bližšie, aby si ju mohol obzrieť.

Azueén musel uznať, že Justice bola dobrá bojovníčka i napriek tomu, že by to nikdy nepovedal nahlas. Teraz mal však úplne iné starosti ako obdivovať jej bojové schopnosti, ktoré boli momentálne nepekne používané proti jeho vlastnej osobe. Vlčici sa podarilo vraziť do neho a na pár sekúnd mu vybiť dych. ,,Nezdáš sa," zavrčí pomedzi zuby akonáhle sa mu podarí dať dych späť do normálu a poriadne si rozmyslieť ako ďalej reagovať. Bohužiaľ však adrenalín pumpujúci v jeho žilách mu nedovoľoval ukončiť tento nezmyselný súboj, ktorý nemohol z nich dvoch vyhrať ani jeden.
Skĺzol teda k špinavej hre, kedy sa zadnými labami odrazil od podkladu a chňapol po vlčicinej prednej nohe. Svojimi tesákmi však nepreťal jej kožu, zuby sa mu zachytili o nejakú cetku, ktorú mala na sebe a ktorá s nepekným prasknutím pod jeho zubami povolila.

Azueén by nikdy nečakal, že sa stane presne to čo sa práve stalo. Len len sa mu podarilo vyhnúť jej čeľustiam, ktoré chňapli veľmi blízko jeho hrdla. Vyjavene na ňu sekundu či dve hľadí, nerozumiac tomu čo sa stalo. V tej sekunde mu to ale dopne a už akoby sám seba nedokázal ovládnuť. Už mu bolo jedno, že pred ním stála samica, že to bola členka jeho svorky. Bolo na čase nastoliť dominanciu, to bolo predsa to, čo vlci robili. S rozďavenou papuľou sa na ňu vrhne a je mu jedno čo zasiahne, či nos, ucho alebo jej farebnú šatku visiacu na krku. Justice konečne pochopí, kto je tu alfa.

Prechádzal sa po nánose dreva spevneného hlinou a premýšľal, či má stále význam zostávať vo svorke, v ktorej sa necíti doma. Dobre vedel, že sa nemôže vrátiť tam, odkiaľ pred rokmi odišiel, no ani nevidel dôvod prečo by mal zostávať niekde, kde sa necíti ako medzi svojimi, no skôr akoby niekomu zožral večeru. Mal vedieť hneď, že toto miesto nebude pre neho - hneď ako prvý raz uvidel Manon a zistil, že i ona je členom svorky. Preto si ani nevšimol, že sa niekto vydal za jeho pachom, uvedomil si to až, keď sa chcel otočiť a pobrať smerom späť do Ignisu. Pohľad mu padol na obrovského vlka, ktorý bol veliký nielen na výšku ale i šírku. Tak proti tomuto nemal Azueén v pohľade na silu žiadnu šancu.

Ak by ho teraz počúval jeho dedo, tak by ho už určite nikdy nechcel vidieť. Vydedil by ho už len kvôli jeho hlúpym slovám - pre neho bola vždy rodina základom a ten, kto sa jej otočil chrbtom ... Zaženie spomienky na starú svorku do úzadia svojho rozumu a vnímaním sa znovu vráti k vlčici. ,,Justice," osloví ju mierne nahnevane, s vrčaním v kúte hlasu. ,,Čo chceš svojimi otázkami dosiahnuť?" opýta sa jej už viac nevraživo. ,,Chceš mi ukázať, že som skutočne vrahom bez srdca?" spýta sa. ,,A ak to je pravda..." pritaká mierne napokon. ,,Dá ti to pokoj na srdci?" spýta sa. ,,Alebo ti to ukáže, že som rovnaký ako Zero, ktorý neváhal vyhodiť svojho vlastného syna?"
,,Naozaj si sa nezamyslela nad tým, že vlkom čo sem nepatrí si naozaj ty?"

Pre neho rozhovor s Justice skončil, no ona mala v sebe evidentne dosť pary na to, aby ho ďalej prenasledovala. Rýchlym pohybom sa otočí a agresívnym očným kontaktom sa jej zahľadí do očí. ,,Kto si ty aby si vravela či sme skončili alebo nie?" vyštartuje po nej, zastaví sa kúsok od jej nosa. Bol spokojný, že jeho výška bola viac ako jej a teda sa nad ňou týčil ako veža. Vychrtnutá veža. ,,Ja ti len vravím, ako to bude keď nezmeníš svoj prístup!" vyštekne na ňu znova. ,,Nenechám žiadnu vlčicu aby zničila túto svorku."

Bol to už nejaký čas, čo Azueén opustil noru svorky a s tým i svoju rodinu. Nebude klamať, Shira mu už parádne liezla na nervy, a ak by musel jej mrnčanie počúvať ešte nejaký deň, tak by jej asi ublížil. Zahryzol si teda do jazyka a odišiel. Skutočne odišiel, už pár dní spí pod holím nebom, i napriek tomu, že mu mráz zachádza až do kostí a on si nevie nijako pomôcť. Teda - vedel by si, ale to by v tejto situácii asi nebolo moc vhodné. Nepotreboval prilievať olej do ohňa, bol síce rebel, no samodeštrukčné sklony a mu zatiaľ veľmi pekne vyhýbali.
Počas obchôdzok územia sa mu každým dňom darilo ísť ďalej a ďalej od hraníc, a popravde mu to bolo absolútne jedno. Už mu na Igniskej svorke nezáležalo a ak by ho Zero vyhodil, popravde by mu to celkom vyhovovalo a dokonca by to prijal i s úsmevom.

SIVE
Zarazil sa ihneď ako začul kárový hlas vlčici. Srsť sa mu nastrašene naježí, no tá na neho neútočila, čo bolo fajn. ,,Um," mierne zavrčí, prekvapene, vôbec nie agresívne a už vôbec nie neúctivo. ,,Prepáčte," ospravedlní sa.Nemá najmenšieho tušenia s kým sa rozpráva, no teraz určite nepotrebvoal okolo seba nijakú drámu. Chce len nájsť miesto kde by sa mohol zložiť a upokojiť. ,,Nechcel som vás ničím uraziť," odpovie ďalej. ,,Už sa to viac nestane."

,,Bolesť zväčša utvára charakter," odpovie jednoducho a na malú sekundu si predstaví, aké by to asi bolo, keby niekto teraz preťal krk jeho partnerke. Bolo zlé povedať, že daná predstava pre neho nebola taká devastujúca akoby si niekto mohol predstaviť? Možno by to dokonca vyriešilo pár problémov, ktoré v živote mal a nemal gule ich vyriešiť. ,,Možno pre niekoho rodina nie je vrchol životného poslania."

Mrskne pohľadom po Justice. Nemá na to čo povedať. Chcel ju podrívať, no nemal ako. ,,Ku každej akcii príde raz reakcia Justice," povie jej pokojne no celkom nabrúsene. Prečo bola len Justice taká pokojná! To ho štvalo omnoho viac ako keby mu skočila po krku a on ju mohol vyváľať v prachu. ,,Aj keď sa ti to možno nebude páčiť," povie výhražne a poberie sa smerom ku svorke.