Príspevky užívateľa

VALENTINE
I napriek tomu, že jeho oči už neslúžili tak ako mali, nos mal dostatočne silný na to aby zacítil mláďa. Nevedel presne určiť z ktorého smeru pach prichádza, no vedel, že nie je sám. Zastal na mieste a zavetril. ,,Cítim ťa," oznámil šteňaťu a pousmial sa. Nechcel aby sa ho mláďa naplašilo, nebol predsa práve ten typ vlka, ktorého by sa mali ostatný báť. On bol ten dobrý strýko. ,,Predstúp, neboj sa."

Azueén prevráti očami. ,,Fajn dobre," zavrčí ako odpoveď. Tu ho dostala. Ale Lumier určite nebola jeho dcéra! Ak by bola, vedel by o tom. Určite! ,,Thália bola na taketo moc nudná," snaží sa jej vysvetliť a nenápadne naznačiť, že tadiaľto voda netečie. ,,Možno sa podobá ale nie je moja, bože!" vyštekne. ,,Mám ju zobrať a vyhodiť za hranice aby som ti to dokázal? To chceš?" pýta sa jej nahnevane. ,,Stačí raz povedať a ja to vážne urobím. Teraz hneď."
,,Prečo by ťa preboha nenávidela?"

Azueén sa prechádzal s privretími očami a nasával vôňu lesa. Svet okolo seba si moc nevšímal a bol stratený v spomienkach, na o niečo jednoduchší čas keď ešte nemal toľko povinností. A bol by na ne úplne zabudol ak by sa mu do nosa nedostala cudzia vôňa. Nebola silná a veľmi ostro zastrená pachom kvetín. Prinútil sa teda poriadne otvoriť oči a poobzerať sa. Pohľad mu padol na bledú vlčicu, ktorá nevyzerala moc nadšene, niečo si kecala pre seba. Azi nadvyhne obočie a zostane stáť na mieste s pohľadom upretým na cudzinku. Nevravel nič, nemal čo povedať, ešte bol celkom ďaleko od hraníc. Dúfal, že začne rozprávať ona.

Tiež sa zapájam! :3

Sleduje jej nie moc prívetivý pohľad a začína sa cítiť ako malé vlča, ktoré čaká kedy ho matka poriadne pokarhá. I keď vtedy väčšinou vedel, že niečo vyparatil, no tentokrát si nebol istý, o čo sa jedná. Keď však Shira začne, nepríde si o nič múdrejší. ,,Akože čo, čo mám s Lumier?" opýta sa jej hlúpo, no docvakne mu to ihneď ako Shira pokračuje vo svojej rozprave. Niekedy by i mohol počkať kým ostatní vlci dokončia svoje repliky a mal by sa pýtať až potom. ,,Čože?" opýta sa jej takmer až urazene. ,,Na to si ako prišla?" pýta sa ďalej. ,,Medzi mnou a tou vlčicou z Nihilu nič nebolo!" obraňuje sa. ,,Boli sme príliš mladí na to aby sme vôbec vedeli ako sa to robí!"

Ona evidentne nebola z jeho príchodu taká nadšená akoby si možno mladý samec mohol myslieť. ,,Hej hej, deje sa niečo?" opýta sa jej ustarostene jej biely partner a rýchlo priskáče ku nej aby ju mohol podoprieť ak by náhodou padala. ,,Uhum, dobre," odpovie jej neisto a jemne skloní uši. Pozrie na ňu s pokrčeným čelom a čaká čo z nej vypadne. Tuší, že to asi nebude moc pozitívne, usudzujúc podľa jej ... náladu. ,,Počúvam," usadí sa, nie moc ochotne, no je hádam pripravený na všetko.

Azueén hľadal svoju partnerku. Nemohol si nevšimnúť, že už ubehol nejaký čas, čo akoby nebola vo svojej koži. Najskôr si mysle, že je to len rozhádzanými hormónmi po pôrode - čo on o tom však mohol vedieť? - ale v poslednom času sa začínal trošku strachovať. Najskôr ju šiel pozrieť do nory, keď ju tam však nenašiel, nasledoval jej pach, ktorý bol vcelku silný, lebo nebol príliš starý. To ho potešilo.
Našiel ju sedieť v jaskyni. Nie moc pozitívne miesto, na aké si chodia matky odpočinúť od svojich detí. Či? ,,Icca?" jemne prehodil ako jeho pazúre klepkali po chladných kameňoch jaskyne. ,,Veľmi pekné miesto, čo na to povieš?" zasmeje sa aby trošku odľahčil situáciu. ,,Škoda, že si toto miesto nevybral Zoro na noru svorky, bolo by to celkom fajn!"

Azi na jeho hlúpe slová len naštvane zavrčí. Štval ho a ten hlúpy vlk si to veľmi dobre uvedomoval a ešte ho aj viac provokoval akoby si to užíval. Psychopat. ,,Dosť silné slová od takmer mŕtveho vlka!" vyštekne na neho nahnevane a zaženie sa po ňom. Nezahryzne ho, to nebolo v jeho pláne, no veľmi pekne sa mu obtrie pyskmi o ňufák, pri tom ako po ňom chňapne.

Azueén absolútne netušil čo sa okolo neho dialo a už vôbec to, že čo to malo znamenať. Všetko bolo tiché, pach akoby sa vyparil a v ďalšom momente ich zaplavil smiech ako od nejakého maniaka. Naplašene sa prikrčil až k zemi a, Az by to nikdy nepripustil, no na pár sekúnd dokonca stiahol chvost medzi nohy. Hneď potom keď si vak uvedomil čo sa okolo neho deje, skočil späť po Lumier a priklincoval ju k zemi aby sa nemohla pohnúť. Musel ju ochrániť. ,,Počula si odkiaľ to ide?" zašepkal potichu a pomaly sa začal narovnávať. On si totiž nestihol všimnúť odkiaľ to šlo, alebo teda, možno to ani nezaregistroval.

Azueén prekrúti očami. ,,Hej jasne," odpovie šteňaťu a prisvedčí mu to, čo chce. Aj tak si nakoniec Az urobí po svojom, no nemal momentálne náladu sa s Limu hádať. Radšej preto hlúpo prikývol na to čo ona vravela a snažil sa chrániť ju. Bolo to však ťažké, najmä z dôvodu, že sa mu mimovoľne začala ježiť srsť. Jeho telo vedelo niečo viac ako on a ešte skôr ako to jeho nos zachytil. ,,Lumi!" sykne pomedzi zuby šepotom. ,,Poď ku mne," prosím ju. ,,Ihneď."

,,Fajn," pohodí hlavou Azrael. Celkom už aj zabudol, že svorka si značkuje územie, bol tak zvyknutý na ich pach, akoby čakal, že všetko vonia rovnako. Bol hlúpy, aspoň na chviľku.
,,Nemám nejaký dôvod sa s tebou biť," odpovie mu o niečo pokojnejšie, no stále si ho nemilo premeriava. ,,Preto ti dávam možnosť aby si sa otočil na labe a odišiel."

Azueén pozoruje tmavého vlka s nadvihnutým obočím. ,,Nejako dobre si informovaný o tom, kde ležia hranice mojej svorky," upozorní ho Azi s výstražným pohľadom na tvári. Keď mu srsť už stihla klesnúť späť k telu, teraz sa znova začínala ježiť. Nie, tento vlk sa mu vôbec nepáčil a so stúpajúcim adrenalínom v krvi mu i napadlo, že by bolo celkom zaujímavé ak by sa o niečo pokúsil. Alebo môže prvý krok urobiť i on. Kto bude kontrolovať či si začal on alebo nejaký hlúpy tulák? Azueén bol na druhú stranu veľmi pevne zviazaný kódexom bojovníka na to aby cudzincovi našuchoril srsť len tak.
Vlk sa posadí a spokojne si začne čistiť srsť. Azi ohrnie nosom. Bezočivosť! ,,Odkedy si tu, tak mám o zábavu postarané," zavrčí výhražne. ,,Alebo budem mať ak sa nezačneš chovať úctivejšie!"

Lumier evidentne vôbec nepochopila vážnosť situácie v ktorej sa obaja nachádzali. Toto nebolo miesto kde by sa malé šteňa malo práve v tomto období nachádzať. Mala by byť doma. V nore. A najmä pri matke! Na druhej strane Aziho Lumina odvaha potešila. Bola presne ako on keď bol mladý a dobre vedel, že by mu posielanie ju domov nijako nepomohlo. Karhavo na ňu pozrie a troška nahnevane si vzdychne. ,,Nepôjdeme ďaleko," povie napokon Azi. Aj keď mal najskôr namierené k hraniciam, uvedomil si, že to by s malým šteňaťom za zadkom nebol najlepší nápad. ,,Poriadne zapoj nos a uši aby sme toho zlodeja spozorovali skôr ako on nás," vysvetľuje jej Azueén otcovsky.

Azueénom trhlo akonáhle vlk povedal, že hľadá večeru. Mal nutkanie ponúknuť mu pomoc no rýchlo to zahnal preč. Už dávno nie je vo svorke, ktorá by ponúkala pomoc len tak komukoľvek! Ohrnie nos a napokon sa rozhodne, že na to nebude nijak reagovať. Vlk si bude musieť poradiť sám.
,,Azueén," predstaví sa napokon. ,,Strážim hranice Igniskej svorky," povie mu hrdo a vážne sa na neho pozrie.

Nečakal, že by sa za ním jeho nová dcéra vydala, preto si ani nedával pozor na to, že či ho niekto nesleduje. Celou svojou mozgovou kapacitou sa snažil nájsť akékoľvek stopy po tom zlodejovi, ktorého mali nájsť a on chcel byť práve ten, komu sa dostane do láb. Už sa videl ako mu Zero uznáva, že ho dostal, že toho hnusáka polapil a už aj cítil ako jeho ego stúpa, keď si predstavil, žeby ho čakalo povýšenie!
V to jeho predstavy ale preruší niečo iné. Akési šuchotanie, ktoré prezrádzalo, že sa k nemu niečo blíži. Azueén sa okamžite otočil aby si prehliadol Zlodeja, no ihneď pochopil, že nemá česť práve s ním. ,,Mladá dáma!" vyštekne troška nehnevane na mladú vlčicu.