Príspevky užívateľa

,,Múdra odpoveď," kýve Azueén hlavou na znak súhlasu. Vedela o čom rozpráva, no Azi i tak nebol moc spokojný. Odteraz si na ňu bude dávať väčší pozor, alebo skôr... Ani sám nevedel popravde - no predstavoval si ju inak. Asi by si mal vážne dať pozor na posudzovanie knihy podľa obalu.
Alebo by ju na druhú stranu mohol využiť na svoju pomoc? Čo ak by od nej vymámil nejaké informácie o tom ako vlastne založiť svorku? To by možno aj šlo - ale nechá to na inokedy. ,,No dobre, tak sme tu," pousmeje sa na ňu.

Vlk sa k nemu nie moc ochotne začne približovať a Azueénovi sa začne mimovoľne ježiť srsť. Nie, žeby sa bál, no potreboval byť v strehu, najmä ak vlk čo k nemu šiel bol samec a nachádzal sa blízko hraníc jeho svorky. Hlavu nadvihne vysoko do vzduchu a vypne hruď.
,,Nazdar," pousmeje sa jemne Azueén, no i napriek tomu bol jeho úsmev drzý - alebo možno trošku... silný? ,,Hľadáš niečo?"

Azueén dobre vedel, čo je jeho povinnosťou práve teraz! Musel nájsť toho vraha a nechať Zera uznať, že je vážne skvelým členom svorky a zaslúži si byť na vyššom poste ako je teraz! Musí si zaslúžiť jeho rešpekt a v tomto momente bol mladý biely vlk dostatočne sprostý a ctižiadostivý ako pre to urobil čokoľvek - napríklad ako to, že sa vybral sám na lov tuláka, ktorý im kradol jedlo! Veď čo by sa už len mohlo takému silnému vlkovi ako je on stať?

Nad jej slovami nadvyhne prekvapivo obočie. Ak by teda on bol v jej svorke, asi by to pekne schytal. Nevedel či je to dobré alebo nie, bolo to však pre neho prekvapením. Nebol by to na ňu povedal a popravde... mal by už konečne prestať súdiť vlkov na prvý pohľad. ,,Takže ty máš cieľ pevne stanovený,len potrebuješ pomoc ako sa k nemu dostať," pozrie na ňu a ešte raz si ju poriadne premeria pohľadom. Snažil sa byť nenápadný, no nevedel či mu to vyšlo. ,,Otázka je či sa tvoj cieľ nebude biť s našou svorkou," prenesie len akoby pomedzi zuby. Nebodaj mu naznačovala, že sa chce stať alfou? Alfou dokonca tejto svorky? No tak to prr! To bol jeho cieľ!
,,Samozrejme rozumiem," prenesie napokon i keď ku koncu už moc nepočúval. Bol zahrúžený vo svojich vlastných myšlienkach. ,,Rodný domov je rodný domov."

Azueén sa prechádzal s privretími očami a nasával vôňu vresu. Svet okolo seba si moc nevšímal a bol stratený v spomienkach, na o niečo jednoduchší čas keď ešte nemal toľko povinností. A bol by na ne úplne zabudol ak by sa mu do nosa nedostala cudzia vôňa. Nebola silná a veľmi ostro zastrená pachom kvetín. Prinútil sa teda poriadne otvoriť oči a poobzerať sa. Pohľad mu padol na tmavého vlka, ktorý nevyzeral moc nadšený, že ho Azi vidí a že sa nachádzajú na rovnakej strane zeme. Azi nadvyhne obočie a zostane stáť na mieste s pohľadom upretým na cudzinca. Nevravel nič, nemal mu čo povedať, ešte bol celkom ďaleko od hraníc. Dúfal, že začne rozprávať on.

Azi vedel, že má prácu, no nejako mu to v tomto momente nevadilo. Mal strážiť hranice, no kto povedal či z vnútornej alebo z vonkajšej strany? Nikto! Preto veľmi rád odbočil od hraníc a rozhodol sa preskúmať miesto kde sa prvýkrát stretol so svojou partnerkou. Ako dlho tu už veru nebol! Ihneď ako uvidel tie nádherné vresy, spomenul si aká nádherná bola v ich obkľúčení Shiranie.

Azueén na ňu pozrie s nadvihnutím obočím a bielu vlčicu si premeria. Potom pozrie znova smerom dolu do doliny, akoby rozmýšľal čo jej na to má povedať. ,,No, tak Zero je dosť... špecifický," uškrnie sa Azi napokon. Jemu sa tu celkom páčilo, na rozdiel od jeho rodnej svorky, tu sa aj niečo dialo a nebolo to tu jednotvárne. ,,Však keď sa ti tu nebude páčiť, tak odísť môžeš," mykne plecami Azi a znovu na ňu pozrie. ,,Ak je to tu na teba moc, tak sa nájdu aj iné svorky," oznámi jej, a má na mysli Nihilčanov. Možno tí by sa jej páčili viac? Ale čo on predsa vie? Každý si musí vybrať sám.

Vlčica neprotestovala a on sa teda spokojne otočil a zamieril smerom dolu z hôr. ,,Len ťa odprevadím dolu, vyhodím pri nore a budem ďalej pokračovať vo svojej hliadke," odpovie jej pokojne. Čo si vôbec predstavovala pod jeho slovami? Nevedel a ani to moc nechcel skúmať. Ešte by si vyplodil nejaké problémy, a to s tehotnou partnerkou vôbec nepotreboval. ,,Zatiaľ si vo svorke spokojná?" opýta sa jej so záujmom ako začínajú pomaly schádzať dolu do doliny.

Azueén mykne plecami. Dobre no. Nebude ju nútiť rozprávať, najmä ak sa len teraz zoznámili. No po ceremoniály si ju odchytí a určite ju vyspovedá! ,,Rozumiem," prikývne napokon. ,,Tak ale zahrajme si na šťastnejšiu nôtu," uškrnie sa Azueén, aby troška odľahčil situáciu. Mykne hlavou smerom k údoliu kde sa nachádzala nora ich svorky. ,,Nechcela by si eskort dolu z hôr?" opýta sa a milo na ňu žmurkne.

Azi videl, že ju jeho otázky veľmi nepotešili, no nebol dostatočne zaujatí na to aby dokázal pochopiť, že to je jeho chyba. Možno len bola smutná, že je stále tak nízko? Alebo ju Zero niečim urazil? Azueén bol niekedy vážne troška slepím, najmä čo sa týkalo pocitov iných.
,,Skutočne?" opýta sa jej so skutočným záujmom. Žeby to bola nejaká noblesná dáma medzi mlátičkami čo sa nachádzajú v Ignise? To by bola skutočne zaujímavá podívaná! ,,Povieš mi o tom viac?"

Vlčica sa k nemu otočí a on si ju veľmi rád obzrie. Nikdy by neklamal, že sa mu vlčice nepáčia, no dobre vedel, že tadiaľto cesta nevedie. ,,Oh," odpovie napokon na jej slová. ,,Preto som vás tu ešte nevidel," rozpráva ďalej a mimovoľne sa vystiera do výšky - čo v tomto okamihu a v tejto spoločnosti vôbec nebolo potrebné. ,,Z toho usudzujem, že ste ešte len omega, je tmu tak?" pýta sa i napriek tomu, že dobre vedel odpoveď. Proces skúšky od jeho priatia ešte nebol a ak by táto vlčica bola s ním, vedel by o tom. ,,Moje meno je Azueén," predstaví sa a jemne skloní hlavu. ,,Delta - strážca, začiatočník."

Všimol si vlčicu, ktorá sedela kdesi popri jeho chodníčku. Srsť jej povievala vo vetre a zaujala Azueénove oči, preto sa rozhodol ísť sa za ňou pozrieť. Nevedel, či je členkou Igniskej svorky a preto sa snažil vyzerať čo najväčší, k čomu mu pomáhali jeho dlhé nohy. ,,Ehem," upozorní na svoju prítomnosť biely vlk. ,,Nechcem sa vám nejako vyhrážať, ale ak nepatríte k Igniskej svorke, tak by ste mali čo najskôr odísť," snaží sa byť čo najviac korektný, no zároveň rázny. Nevediac, že vlčica pred ním skutočne členkou je.

Azueén si (nie moc spokojne) robil svoju prácu a vybral sa do hôr aby hliadkoval na mieste, kde ho jeho alfa poslal. Nemal moc rád prácu v horách, najmä z dôvodu, že sa tam skoro nikdy nič nedialo. On mal radšej akciu, než pokojný deň plný spánku. On by sa radšej bil! Vyháňal tulákov z územia alebo dokonca viedol vojenské výpravy! To bola skutočná predstava skvelého večera pre Azueéna. V krvi mu prúdil adrenalín tak by bola škoda ho nevyužiť.

V ušiach ti znie vzdialené vytie vlkov, zurčanie potoka a spev vtákov. Stojíš na pevnej zemi, ktorá ti trávou šteklí laby. Do nosa sa ti dostane zmes rôznych pachov a ty s nadšením otvoríš oči. Taká krása by sa ti nevynorila ani v tom najkrajšom sne. Je možné, že existuje svet, kde sú len vlci? Kde oni sú nadriadení? Je to skutočné?
A to ešte nevieš, čo môžeš objaviť. Tmavé zákutia, čarovné háje, magické bytosti, liečivé rastliny, veľa svoriek a hlavne život. Tak neváhaj a rozbehni sa vpred, tvoj príbeh sa ešte len začína…

Spomínate si ešte na čas kedy sa práve tento text od Rywaine vynímal v úvode Brlohu? Skutočne je to už nejaký čas! Zaplavila nás troška nostalgia a preto sme sa rozhodli popis vrátiť, avšak tentokrát iný. Nový. Keby som to mala tak povedať, jedná sa vlastne o akýsi odstavec, pri ktorom sa ľudia rozhodnú či sa k nám nakoniec zaregistrujú alebo nie. Preto je veľmi dôležité aby ich tento text prilákal a zároveň aby im vysvetli o čo vlastne ide - či už v našom rpg alebo v rpg celkovo. Budeme veľmi radi za každý jeden text, ktorý nám bude zaslaný, a keďže sa jedná o súťaž celobrlohovského záujmu, každému kto sa zapojí bude urobená hlavička jeho vlka v tomto štýle:



Hlavná výhra? Človek, ktorého text bude umiestnení do úvodu si môže pre jednu zo svojich postáv vybrať malého maznáčika.
A aby som nezabudla - čas máte do 20.9!



VYHODNOTENIE
Všetci sme veľmi radi, že sa toľko z našich verných hráčov zapojilo a skutočne si to vážime! Aj napriek tomu, že sa nám vaše výtvory veľmi páčili, bohužiaľ, môže vyhrať len jeden z vás. Po dlhšej rozprave sme sa dostali k záveru, že možnosťou získať maznáčika obdaríme - Liandru! Úvodníček sa na svojom mieste objaví najneskôr zajtra a bude viditeľný len ak nie ste prihlásený na svojom účte.

Zlostne si odfrkne. Po tom čo ho vystrašila takmer na smrť už nemal náladu vtipkovať. Srdce mu stále silno bilo, no už ho zahalil hnev - nie strach. ,,Už nie som členom Nihilskej svorky," odpovie jej nafučane a nie moc ochotne. ,,A ako vidím, tak sme napokon členmi rovnakej," pohodí hlavou a na čele mu stále hrá jemná nahnevaná vráska.
,,Práve, že som sa bál! Ešte nikdy som nevidel vlka umrieť," prizná, že sa bojí, no napokon to oľutuje. On a báť sa? Ani za nič! ,,Teda, som chcel povedať, že samozrejme by mi nebolo jedno ak by si umrela..." povie už o niečo pokojnejšie, no stále vrhá na Manon troška nenávistné pohľady. ,,Ako vidím, tak i ty si sa tu už zabývala."