Príspevky užívateľa

,,Snažím sa!" Vlčica sa začala šmýkať skôr ako sa k nej dostal. Prebehol ako rýchlo mohol, no jeho zuby klapli naprázdno, minúc jej krk len o pár centimetrov. Bezradne zastane na mieste akoby videl ducha. ,,Preboha," oči upiera dolu a sleduje ako tmavá vlčica padá k zemi. I keď vie čo bude nasledovať, nedokáže odtrhnúť oči od skazy ktorá má prísť - no nepríde. Pozoruje ako sa miesto rozplesknutia na zem zmení na - sovu. Azueén vytreští oči ešte viac a cíti ako sa mu celou zlosťou začína krv tlačiť do uší. ,,Ty šibnutá...!" zreve po nej ihneď ako sa jej laby dotknú zeme. Bol by ju roztrhal v zuboch ak by nebola členkou ich svorky. ,,Ty šibnutá ženská!"

Azueénovi sa takmer podarí zrútiť zo skaly, keď mu do uší vbehne krik ako o život. Trhne ním, rýchlo sa na labách otočí a bez rozmýšľania sa rozbehne smerom za hlasom. Hlas mu síce nič nehovoril, no keď uvidel vlčicu visiacu z previsu. Hneď vedel o koho sa jedná. ,,Ty?" zašteká prekvapene a hneď aj cerí tesáky. Nevie, že i Manon je členom svorky, do ktorej sa pred nejakým časom pridal. Moc nad tým nerozmýšľal a hneď sa vrhol k tomu aby jej pomohol, nevediac, že to na neho len hrá.

Azueén si (nie moc spokojne) robil svoju prácu a vybral sa do hôr aby hliadkoval na mieste, kde ho jeho alfa poslal. Nemal moc rád prácu v horách, najmä z dôvodu, že sa tam skoro nikdy nič nedialo. On mal radšej akciu, než pokojný deň plný spánku. On by sa radšej bil! Vyháňal tulákov z územia alebo dokonca viedol vojenské výpravy! To bola skutočná predstava skvelého večera pre Azueéna. V krvi mu prúdil adrenalín tak by bola škoda ho nevyužiť.

A toto bol moment kedy si Azueén uvedomil, že niečo veľmi pekne posral. ,,No..." začne pokojne, no nevie ako pokračovať. ,,Obe sú pravda..." mykne plecami, už o poznanie pokojnejší.
,,Bolo to také bledšie šteňa, s Iccou sme vám ho dnes chceli prísť predstaviť," povie mu, jemne zaklame, no čo potom. Nikto nebude skúmať či to chceli naozaj urobiť alebo nie! ,,A tak teoreticky vám ho môžem ukázať i teraz ak máte čas," vraví mu. ,,Spolu s Iccou sú v nore.

Zero jeho oslovenie opraví. No čo už, stáva sa. ,,Ah jasné..." jemne skloní hlavu k zemi, no stále zostane jeho postoj pevne narovnaný. ,,Prepáčte," ospravedlní sa, tak ako to má urobiť a keď sa k tomu Zero už viac nevracia, nebude sa ani on. ,,Na šteňa?" zarazí sa a uprie na neho prekvapený pohľad. ,,Takže vy už o tom viete?" opýta sa s kyslím úsmevom. *No dobre no,* povie si v duchu a zamračí sa. Aspoň mu to teda nemusí vravieť on. ,,Viete našiel som ho na hraniciach a tak mi bolo ľúto nechať ho tam umrieť," začne vysvetľovať aby mu dal aspoň aké, také informácie. ,,Však bola taká maličká..." povie jemne s otcovským tónom v hlase.
*AAAAHH!* zaplače v duchu. Nemá rád hliadky v horách, nikdy sa tam nič nedeje. Kto už by len šiel len tak cez hory? ,,Hej, dobre. Zajtra hory, budem tam." radšej by hliadkoval na planinách, tam je vždy viac zábavy.

Azueén sa hlasno nadýchne a hlavy si zaborí do Iccinej srsti. Ako je len šťastný, že ju vtedy vo vresoviskách stretol! Čo by si len bez nej počal? Bol by sedel na zadku v Nihilskej svorke a nudil sa? Mal by partnerku, ktorá bola presne podľa predstáv jeho deda, mal by decká, ktoré by si vážili tradície v ktorých spútaní žila ich rodina už dlhé roky? Nie. To nie je pre neho. Vymenil pokojnú riečku za rozbúrené more, a neľutoval. Neľutoval ani jednu sekundu. Ani jedno svoje rozhodnutie.
,,Aj ja ťa milujem Icca," povie jej potichu, no aj napriek tomu vážne, aby verila jeho slovám. ,,A nikdy ťa neopustím."

Zera započuje dostatočne skoro na to... aby sa mu nestihol vyhnúť. Nervózne sa rýchlo poobzerá okolo seba akoby hľadal - a veru že aj hľadal miesto kde sa môže skryť. Nepodarilo sa mu to, preto si len v duchu búcha hlavu o kameň. Kurňa práca! ,,Pán Alfa!" vykríkne s hranou radosťou Azueén a vykročí mu naproti. Na tvári mu hrá nervózny úsmev, hlavu má mierne sklonenú a chvost v primeranej výške. ,,Máte pre mňa ďalšiu prácu?" spýta sa ho odhodlane.

Az vedel, že musí Zerovi čo najskôr oznámiť,že našiel na hraniciach šteňa a plánuje si ho nechať, no nejako sa k tomu nevedel donútiť. Tak sa len tak presúšal po území a dúfal, že Zera nestretne aby sa s ním nemusel rozprávať. Hlavu mal sklonenú dolu a díval sa pod laby. Bol celkom pokojný deň a on si to užíval, nevedel však, že si pre neho osud pripravil práve stretnutie, ktorému sa snažil čo najviac vyhnúť.

Pousmeje sa, keď pod labkou ucíti ako sa Shirine napäté svaly uvoľňujú. Keďa sa ho však opýta na tú jeho prvú partnerku, pre zmenu sa zase napnú tie jeho. Nevie prečo, už dávno na ňu ani len nepomyslel. Hlasno sa nadýchne a položí hlavu na Iccin krk. ,,Bola nudná," odpovie jej pravdivo. ,,Až príliš dokonalá, taká aká by sa hodila k môjmu bratovi," povie s absolútne žiadnym zafarbením hlasu. Nič už necíti, i keď sa vraví, že prvá láska nikdy nevybledne.

Shira bola super ostrá posledných pár dní, no Azi akoby si nechcel uvedomiť čo všetko spôsobil. Teda... nechcel si to priznať. Nie, žeby mu to bolo jedno! To nie! Ale ... možno... mali ešte čas? ,,Ale notak," pousmeje sa na ňu a šťuchne ju labkou. ,,Si nádherná, presne taká akú som vždy chcel," povie jej romanticky, už len aby mu uverila.
,,Dobre, dobre však, som len chcel aby si bola spokojná!"snaží sa obraňovať svoje slová, no dobre vedel, že Shira mala pravdu. Má s ju viac všímať - alebo tráviť viac času na hliadke. Na jej ďalší nával emócií len ticho pozerá, nechá ju vybiť svoju frustráciu a poslušne znáša jej návaly. Ako správny partner.
Keď to pominie, položí labky na jej chrbát. ,,To je v pohode zlatko, to spolu zvládneme."

Iccine privítanie nebolo dvakrát prívetivé, to si Azueén všimol a popravde z toho nebol moc nadšený. Dobre vie, že sa snaží vyšvihnúť v postavení aby sa obaja mali vo svorke dobre - a ona bola ešte nahnevaná! Dobre, Azi bol možno troška prepracovaný, no Iccu stále miloval rovnako. ,,Ale však, povinnosti som mal!" odpovie jej troška ostrejšie, no hneď sa zarazí, lebo si uvedomí, že to nebolo vhodné. ,,Ale už som tu pri tebe však," pousmeje sa a nakloní sa k nej aby jej dal boštek na líčko. ,,Stalo sa niečo?" opýta sa jej so záujmom a prejde hlbšie do nory.
,,Neni si hladná? Tak nechám na neskôr," opýta sa jej keď Icca odmietne. No však čo už. ,,Alebo vybehneme po niečo iné?"

Azi si práve vracia do nory k svojej partnerke a hrdo jej nesie nejakú dobrôtku. Nie je toho veľa, jedná sa len o to, čo ulovil pri obhliadke teritória - nejaká mladá, zatúlaná veverička sa už dnes nevráti k svojej rodine. Azi sa však vracal a to bolo hlavné. S chvostom spokojne kmytal zo strany na stranu a hlavu mal hrdo vztýčenú.
,,Šom doma!" Azi kvykne keď sa vráti do nory Igniskej svorky s veveričkou v papuli. Dúfal, že Icca bude rovnako v nore a užijú si spolu nejaký pekný spoločný večer. To ešte nevedel, že spoločné večeri budú ešte len skutočne zaujímavé.

Bielemu samcovi prišlo takmer okamžite toho malého uzlíčka ľúto. Uši mal pevne prilepené na hlave a chvost nízko pri zemi. ,,Neboj sa. Neboj sa.." vraví jej ako sa horúčkovito obzerá okolo seba aby zistil či na okolí nie je niekto, kto by im mohol pomôcť. Bohužiaľ neuvidel nikoho, tak musel zobrať zodpovednosť do vlastných láb. ,,Ja- ja ťa vezmem k niekomu kto ti pomôže," oznámi vlčati čo najpriateľskejším hlasom. Nahne sa nad ňu a jemne ju chytí za krk ako videl, že to robia samice svojim mladým. Zodvihne ju do vzduchu a rozhodne sa ju priniesť Icci. Jedno vlča sa pri tých ich určite stratí!

Azueén dupkal sem a tam po hraniciach svorky a zýval od nudy. Nevedel ani o čom má rozmýšľať - i naprik tomu, že boli pod horami, tak letné slnko si vzalo svoju daň. Azi mohol len ďakovať svojim predkom, že nemá tmavú srsť. Zas a znova si zývol, no v tom momente sa mu zdalo, že niečo počuje. Nebol si istý o čo sa jednalo, no rozhodol sa to preskúmať - vždy lepšie ako len tak bezcieľne sa potuľovať.
Tlama mu spadne takmer až k nohám keď uvidí sa zemi rozčapené vlča. Rýchlo k nemu priskočí a jemne do neho šťuchne aby to nerozbil. ,,Maličká... si v pohode?: snaží sa s ňou kominikovať a zatiaľ rozmýšľa čo s ňou urobí.

Nemal moc čo robiť, život akoby sa v Ignise po jeho prijatí troška zastavil. Azi trávil veľa času so svojou partnerkou, hliadkoval na hraniciach a snažil sa užívať si život. Na svoju minulosť si už moc nespomínal - teda, nie žeby zabudol, ale snažil sa nad tým nerozmýšľať. Bolo to niečo čo sa pre neho už skončilo - mal teraz pred sebou niečo iné.
Nos mal priložený k zemi a ňuchal. Dával pozor na nezvaných hostí a najmä na vlkov, ktorí by chceli svorke ublížiť. A on tu bol na to aby im v tom zabránil!