Príspevky užívateľa

Ani sa nestihne nazdať a mladý vlk už aj leží v tráve. Náraz vlka, ktorý je minimálne dvakrát mohutnejší ako je on, do jeho ramena ho skutočne vyvedie z miery. Toto bude asi ten alfa, ktorého mu spomínala Icca. Skutočne to nebude jednoduché, no Azueén sa neplánuje vzdať. A jazva, ktorú si z tohoto ,,boja" odnesie, mu len pripomenie, že to stálo za to. Momentálne ju pod návalom adrenalínu ani nezaregistroval.
,,Vy budete asi alfa," povedal ako zostal ležať na zemi, uši submisívne sklonil ale jemne vyceril tesáky. *Podriaď sa ale nie moc!* zazneli mu slová Icci v hlave. ,,Prišiel som sa uchádzať o post vo svorke!" odpovie s odvážnym a odhodlaným tónom v hlase.

Nebelina história ho možno ani tak moc nezaujímala, ale skôr odpoveď na poslednú otázku, ktorú jej položil ako poslednú. Odpoveď ho však veľmi potešila. Nebel bola skutočne veľmi dobrý materiál pre svorku jeho brata. ,,Ak si teda nikoho nezabila, nevidím dôvod prečo by ťa Maki neprijal," povie jej nadšene Azueén ako pomaly prechádzajú cez hranice Nihilskej svorky smerom k jej centru.

,,Je to všetko čo si chcela počuť?" opýta sa jej s úsmevom na tvári a je rád, že ju jeho slová potešili. On samotný by možno v iných okolnostich bral túto svorku ako raj - ale ako sa vraví, tráva je vždy zelenejšia na mieste kde práve nie si.,,A čo ty, inak? Odkiaľ prichádzaš?" opýta sa jej v rýchlosti aby vedel povedať bratovi aspoň základné infomácie o novej vlčici, ktoré by ho možno mohli zaujímať. V tom momente mu napadne - ,,Zabila si niekedy vlka?"

Hrdo kráča smerom do stredu svorky kde si myslí, že sa bude nachádzať ich nora a kde by mohol stretnúť ich alfu. Bratovi už všetko povedal a teraz je čas to vyriešiť s alfou druhej svorky. Icca mu dala nejaké informácie, no nevie či sú mu skutočne potrebné. Veď predsa len nie je hlupák a nenechá sa len tak zabiť! Či? Nie, rozhodne nie. Už sa vidí ako hrdý čen Igniskej svorky spoločne so svojou budúcou partnerkou. Potom už len sa pomaly ale isto stať betou! Jo.

Milo prikývne a pomaly sa dáva do pochodu. ,,Hmmm-" začne rozmýšľať. Pre neho - ako člena svorky čo je tam od narodenia, bolo všetko obyčajné. Nevedel čo jej moc povedať, pre neho nebolo nič špeciálne. ,,Teraz sme menili panovníka," povie jej. ,,Môjho brata," pochváli sa troška - už dávno mu nezávidel ako kedysi. Už pochopil, že to nie je med lízať. ,,V zime máme veľký lov kedy loví celá svorka..." zamyslí sa ešte. ,,A máme veľmi peknú pláž!"

Azi sa na jeho slová usmeje. Skutočne. Mohol by si Machiavelli priať lepšieho brata ako bol ona? Možno troška namyslený, súťaživý a hrubý - ale zároveň ochranársky so srdcom na správnom mieste. Hah, ako bude Azimu jeho brat chýbať!
Keď na neho žmurkol Azueén sa narovnal a na svojich dlhých nohách pozeral na brata trošku z výšky. ,,Nájdem si nejakú vlčicu, usadíme sa a budeme mať malé -" odpovie na jeho otázku. ,,Dobre vieš, že ja na plány moc nie som," zasmeje sa nad vlastnými slovami mladý vlk, ktorý mal ešte stále dojem, že zem je kombička a budúcnosť mu leží pod nohami. ,,Uvidíme kde nakoniec skončím."

Bol veľmi rád, že jeho brat mu prizvedčil, že pre Azueéna bude miesto vo svorke vždy, bohužiaľ to on však musel odmietnuť. Vidiel ako ho jeho oznámenie vzalo, boli dvaja bratia - boli len oni. Od narodenia, odkedy prišli o sestru - vždy to boli len oni dvaja a teraz sa musia rozdeliť. Skloní uši a smutne sa usmeje na brata. Čelom sa oprie Makimu o rameno. ,,Bude z teba ten najlepší panovník akého si mohla Nihilská svorka priať."

Zasmeje sa nad bratovými slovami. ,,To sa tak často nestáva, čo?" žmurkne na neho v odľahčenej atmosfére, no dobre si uvedomuje, že vzduch okolo nich čochvíľa zhustne. Vie, že nemôže chodiť okolo horúcej kaše, no i tak si chce ešte pár minút užívať bratovu prítomnosť.
,,Už dávno nie som princ predsa!" vyštekne. ,,Toto postavenie teraz čaká na tvoje malé uzlíky šťastia," zasmeje sa nad svojimi vlastnými slovami. ,,A keď už sme pri tých potomkoch..." vetu nedokončí, na chvíľku sa zamyslí akoby nevedel čo povedať. ,,Odchádzam zo svorky."

Začuje svoje meno a v to momente si uvedomí, že bude bratovi musieť čeliť omnoho skôr ako čakal. Srdce sa mu rozbúši, no ako správny ostrý chlap zostane pokojný. Vyskočí na nohy a pobehne k nemu. ,,Machiavelli," pozdraví staršieho brata i on a zakmytá chvostom ako k nemu prechádza. ,,Práve som ťa hladal-" povie ako k nemu podíde a ramenom do neho udrie. Čo tam po tom, že Maki je už dávno panovníkom - stále to bol jeho brat, ktorého mal Azi právo šikanovať. Ale iba on - nikto iný.

Azueén vedel, že má povinnosť svojmu bratovi povedať čo sa deje. Už bol pomaly jednou nohou v ignise a tak bol čas povedať bratovi, že to končí. Že to ďalej takto nepôjde, že si našiel lepšiu partiu... Azueén si hlasno odfrkne. Vie, že to musí urobiť ale zároveň sa nechce pozrieť bratovi do očí. Nechce mu povedať, že sa vzdáva jeho rodu, že prakticky zapredáva rodinu. Čo však môže urobiť?

,,Žiaden problém," pousmeje sa a jemne nakloní hlavu na bok. Veľmi sa mu podobala na Tháliu - na vlčicu, ktorá mu najskôr tak učarovala. Možno ak by ju stretol v inom čase svojho života, možno mohlo byť všetko inak. Čo už, niekedy sa jednoducho niektoré veci neudejú v správny čas. ,,Ah, kde sú moje spôsoby!" zasmeje sa Azueén srdečne. Jeho dedo by mu už dávno dával po hlave za takéto správanie. ,,Azueén," predstaví sa napokon ako sa pomaly dáva do pochodu smerom k svorke stále dávajúc pozor aby sa jej znova nezakrútila hlava.

Shira na neho zavrčí, no on dobre vie, že ho len škádli. Chvostom kmytá zo strany na stranu a na tvári má hrdý výraz. ,,Pripojím sa k vám do svorky!" povie jej nedočkavo a hľadí jej priamo do tváre akoby malé šteňa čakalo na reakciu svojej matky keď jej ukáže nejakú somarinu na ktorú je hrdý. Miest toho však Azueén akoby povedal - rozhodol som sa nechať zabiť tvojou alfou a aj otcom, haha.

Azueén na jej slová len prikývne. ,,Myslím, že si si vybrala dobre," pousmeje sa na ňu. Skutočne vyzerala na dobrý materiál pre Nihilskú svorku a jeho brat - panovník, bude určite nadšený z nového bieleho kožúška. Najmä ak mu plánuje o pár dní oznámiť svoj odchod. Musí za seba nájsť náhradu, no čo už.
,,Tak ťa tam k ní odvediem, čo na to povieš?" opýta sa jej s úsmevom a hlavou mykne smerom k územiu Nihilskej svorky. Skutočne to nie je ďaleko. ,,Na území si budeš môcť neskôr odpočinúť. Tam budeš v bezpečí."

Podíde k nemu akoby na neho skutočne čakala a jemu na tvár vyskočí radostný úsmev. Možno ho skutočne čakala! ,,Ahoj Icca!" štekne na ňu zadýchane z celého nadšenia. Je zvedavý ako zareaguje keď jej oznámi túto veľkú novinu. Postaví sa pred ňu a vypne hruď. ,,Musím ti niečo oznámiť," uškrnie sa na ňu hrdo a nadšene pohodí chvostom. ,,A zároveň ťa aj o niečo poprosiť," pridá napokon so smiechom, no čo - i on má práva žiadať o pomoc.
,,Chceš to počuť alebo ťa môžem ešte ponaťahovať?" zasmeje sa a rýchlo na ňu pozrie v očakávaní.

Azueén bol rozhodnutý. Kráčal priamo a rýchlo. Vedel čo chce dosiahnuť a nič sa mu už nemohlo dostať pod nohy. Išiel aj cez mŕtvoly.
Šiel na vresoviská - na jediné miesto o ktorom vedel, že tam Shiranie nájde. Teda aspoň dúfal, potreboval sa s ňou ešte porozprávať. Posledné slová kým sa vystaví alfe jej svorky a nakoniec i jej otcovi. Akonáhle mu pod labami začnú praskať kvety, obzerá sa okolo seba či neuvidí niekde čiernu vlčicu. ,,Shiranie?" zakričí na ňu, akoby skutočne čakal, že tam je.