Príspevky užívateľa

Keď prikývne, Azi ihneď vyskočí na nohy a snaží sa jej pomôcť na nohy. Celkom ho zaujíma čo sa jej stalo, no rozhodne sa nepýtať. Aspoň zatiaľ. Vlčica vyzerala dostatočne otrasená na to aby jej nepridával ešte viac. ,,Hej," odpovie jej na otázku troška prekvapene. ,,Hej som," odpovie s úsmevom a uškrnie sa na ňu. ,,Prečo sa pýtaš?" tento krát sa jej už opýta na to, čo ho zaujíma. Teda Azueén je členom Nihilskej svorky... alebo aspoň zatiaľ.

Ako sa jej oči začnú otvárať, Azueén sa na ňu uškrnie a posunie o pár krokov dozadu aby jej dal priestor na pohyb. ,,Tak to je dobre," oznámi jej ako si lahýňa na zem aby na ňu nemusel pozerať z výšky a nevystrašil ju ešte viac ako bola teraz. Rýchlo si ju obzrie, pripomína mu jedného člena Nihilskej svorky, ktorého síce pozná po mene no mnoho o ňom nevie. ,,Chceš pomôcť na nohy?" opýta sa jej, no nevadilo by mu ak by sa rozhodla len tak ležať. V tomto teple sa i on rád vyslní na slnku. Veď prečo nie - nemá toho veľa na práci.

Azueén pomaly prichádza k vlčici, ktorá však nevyzerá dvakrát najlepšie. To, že sa s niekym rozpráva si nevšimol a preto keď biela vlčica skolabuje na zem sa veľmi vystraší. Rozbehne sa k nej a takmer okamžite do nej začne štuchať labou. Prikrčí sa k nej a ňufákom sa jej snaží šťuchať do hlavy. ,,Si v pohode?" pýta sa jej vystrašene a srdce mu bije skutočne hlasno. Čo ak teraz umrie? Čo sa jej stalo? Hrozí niečo aj jemu alebo jeho svorke? Sakra Azueén nevedel čo má robiť a preto sa vydesene obzeral, či náhodou nejde okolo nejaký iný vlk čo by mu pomohol.

Azueén mal v poslednom čase dosť veľa voľného času a preto mu nevadilo vzdialiť sa od svorky a ísť preskúmať územie aj niekde mimo. Jeho brat si myslí, že je na stáži na hraniciach svorky a jemu je jedno, že ho sklame. Pozná ho od narodenia a preto si Maki musí byť istý, že Azueén nie je dvakrát nadšený zo svojich povinností. A možno by to mladého bieleho vlka i trápilo ak by Nihilská svorka mala normálneho panovníka čo by sa i chod svorky staral. A nie len vlča, čo robí všetko pod dohľadom starého pomätenca.
Preto bol veľmi rád, keď kdesi v diaľke lúky uvidel vlka, ktorého ešte predtým nevidel. Azi pridal do kroku aby ho mohol pozdraviť. Nezabudol pritom držať chvost vysoko vo vzduchu a uši mal nastražené. Nenechá sa prekvapiť. ,,Čaves," prenesie napokon k vlčici.

Záujem o vlčicu v ňom znova vzrastie - Azueén sa momentálne cítil ako na hojdačke. Čo už, Azi veľmi rýchlo stratil záujem a veľmi rýchlo ho i nadobudol. Otočí sa naspäť k nej ,,O tej svorke som ešte nepočul," povie jej prekvapene. ,,A ani alfa o tom ešte nepočul," povie celkom zamyslene a zahľadí sa Tenebris do očí. ,,Povieš mi o vás niečo viac?" opýta sa s jemnými iskričkami v očiach.
,,Ja som z Nihilskej," odpovie jej na otázku on. ,,A momentálne asi žiaden, keďže sme o vás nevedeli..." zasmeje sa Azueén. ,,Ale čoskoro to oznámim alfovi a uvidíme."

Názov akcie: Vymenovanie nového panovníka
Popis akcie: Sivory už dlhšiu dobu nie je schopná zastávať svoj post panovníka a preto koncil prišiel k rozhodnutiu, že je najvyšší čas aby Machiavelli prevzal žezlo Nihilskej svorky!
Dátum akcie: Od 2.6.2019
Vedúci akcie: Valentine, Sintare, Machiavelli

Účasť vlkov na akcii je povinná keďže celá svorka musí byť pri vymenovávaní nového vodcu prítomná. Avšak účasť hráčov ako taká povinná nie je, to znamená, že ak sa rozhodnete nehrať, s vašim vlkom budeme jednať tak, že tam i napriek tomu je!

Ak sa chcete dozvedieť viac o ceremónii vymenovania nového panovníka.

Azueén nevedel čo si má myslieť. Vlčica pred ním asi znova nebola dvakrát nadšená tým, čo povedal. Nevedel ako reagovať, keď Shira na neho len hľadela. Hľadela na neho, no zároveň na neho nepozerala. Jej pohľad bol rozostrení a Azi ho na sebe akoby ani necítil.
Na jej prvé slová sa len pousmeje. Nemá rozmýšľať - to dokáže. Zasmeje sa nervózne a znova pritiahne uši k hlave. Ďalšia veta mu však všetok úsmev z tváre vyženie. Srdce sa mu rozbúši tak silno, že Azueén si ani nevie spomenúť kedy naposledy mu tĺklo tak silno. Už i zabudol na to, že jej vravel rovnaké klamstvá ako všetkým ostatným vlčiciam. ,,No, čo sa toho týka..." začne vetu ale nedokončí ju.
Musí niečo vymyslieť. Musí. Niečo. Vymyslieť. Slová sa mu zasekli na jazyku - teraz to bol on čo nevedel ako reagovať. Nemôže jej povedať pravdu - už nikdy by ho nevidela ako rovnakého vlka ale ako špinavého klamára. ,,Môj brat sa určite veľmi poteší keď mu poviem, že môže na trón nastúpiť on-" povie akoby vravel sám o sebe. Klamal. Znova klamal a vymýšľal si. Pre dobro, pre vlastné dobro a budúcnosť v ktorej sa videl s touto vlčicou. Unikne z Nihilskej svorky, spáli svoju minulosť, spáli všetky klamstvá, spretrhá všetky korene čo ho ťažia a už nikdy sa neotočí. Čokoľvek len aby dosiahol čo chce.
,,Ja sa od nich veľmi rád odtrhnem," zasmeje sa znovu, no jeho smiech je akýsi neúprimný. Ešte stále nevie ako vykorčuľovať z klamstiev. ,,V našej svorke sa nedeje nič zaujímavé. Myslím, že to bezo mňa zvládnu a ja to zvládnem bez nich," urobí dva kroky dopredu, bližšie k Icci. ,,Ja sa nebojím."

Už sa poberá smerom k územiu svojej svorky aby Tenebris mohol predstaviť bratovi. ,,Asi tisícročný strom!" povie nadšene, ,,Je to akoby centrum nášho územia a je to skutočne najväčší strom aký si určite kedy videla.
Avšak Tenebris jeho nadšenie veľmi rýchlo pochová. Akoby jemne urazene, prekvapene zastane a pozrie na ňu. ,,Skutočne?" opýta sa akoby zle počul. Škoda. Vyčaruje úsmev na tvári, nevadí. Skúsil - nevyšlo. Možno sa aspoň dozvie niečo nového. ,,A ktorá to je svorka? Igniská?" spýta sa snažiac sa spomenúť na mená ostatných svoriek. O Igniskej toho predsa len vedel najviac - alebo lepšie povedané mal ju v najčerstvejšej pamäti. ,,Alebo Nomádi?" ich meno z úst len zavrčal. Nemal rád Nomádov, dedo mu o nich veľa rozprával a navyše mu zanechali i tieto pekné jazvy, ktorými sa teraz môže vystatovať. Pozrie na ňu a čaká na odpoveď.

Icca nebola dvakrát nadšená po jeho otázke a on to videl. Ani doteraz nebola z jeho prítomnosti nadšená, no po otázke čo vypustil z úst už akoby to bolo cez čiaru. Uši mu už ležia na hlave a preto už nevie ako viac prejaviť... svoju nespokojnosť so samým sebou? Asi by sa mal otočiť a ísť sa kárať domov do svorky, no zároveň chcel i napriek tomu zostať s Iccou. Hlasno sa nadýchne a snaží sa pousmiať a vyrovnať uši.
,,Rozmýšľal som-" začne vetu, no nevie či má pokračovať. Nechce to pokaziť ešte viac. ,,Že by sa mi u vás možno páčilo?"

Azueén sa pousmial, keď vlčica prejavila záujem o jeho doprovod. Hruď sa mu ešte viac vypla a človek by mohol povedať, že mu čoskoro hrudník vyskočí z kože. ,,Prečo nie," povie a hlavu položí ešte vyššie, než ju držal doteraz. ,,Pár miest by som ti skutočne ukázať mohol," navrhne jej, keď si uvedomí, že zase až tak dlho preč zo svorky byť nemôže. ,,Ak by si chcela, možno by sme ťa i prijali k nám," oznámi jej milo pomaly sa už i poberajúc na cestu, neuvedomujúc si, že ak ju privedie k nim, zistí, že Azueén nie je syn, ktorý svorku preberie. Momentálne mu však stačilo ak by mohol bratovi ukázať ďalšiu vlčicu čo si do svorky priniesol.
,,Momentálne vieme o štyroch svorkách ak počítame aj tú našu," uškrnie sa na ňu ako prechádza kolo sivej vlčice a snaží sa držať chvost čo najvyššie môže. Úsmev mu však pohasne s jej ďalšou vetou, ktorá sa mu už tak moc nepozdáva. Prebodne ju pohľadom no povie si, že nemá záujem sa s ňou hádať. No na jeho rebríčku priorít už poklesla.
,,Možno tu budeš mať tentokrát viac šťastia," povie troška odmerane, jemne nahnevaný jej slovami. To ho však rýchlo prejde.

Kráčal za ňou. Bolo ticho. Azueén by prisahal, že počuje každý jeden nádych, každý jeden úder srdce a to nie len toho svojho. Každou jednou sekundou sa mu akoby horšie dýchalo, dopadalo na neho ticho, sadalo si mu na chrbát a stískalo mu hrudník. ,,Shira?" prenesie a zastane. Nevie čo sa chcel spýtať, jediné čo chcel bolo, aby prerušil ticho. S ušami stiahnutými k zátylku sleduje chrbát vlčice, ktorú doteraz nasledoval. Už nie je taký odvážny ako keď sa stretli po prvý krát. ,,Aká je tvoja svorka?" opýta sa jej v rýchlosti. Snaží sa zachrániť situáciu, ktorá mu je nepríjemná a neuvedomuje si, že kráča po tenučkom ľade.

Mláďa vyzerá byť celkom potešené svojou nadradenosťou a Azueén je spokojný, že mu dá - viacmenej - pokoj. ,,Takú čiernu so zakrúteným chvostom," oznámi mu pokojne opis vlčice ktorú hľadá. Mohol mu však rovno povedať meno, no Azi pochyboval, žeby ju poznal. Možno, ktovie. Biely vlk to ďalej neskúmal. ,,Poznal by si niekoho takého?" opýta sa ho. ,,Je to z vašej svorky, že?" pýta sa ďalej, i keď dobre vie, že toto územie presne patrí svorke v ktorej Shiranie žije. To však malému nemohol prezradiť, lebo ktovie komu by to vykecal.
,,Veru sa bojím!" vyštekne, avšak v hlase mu počuť smiech. Chvostom myká zo strany na stranu ako od malého uskakuje.

Azueén mal v poslednom čase dosť veľa voľného času a preto mu nevadilo vzdialiť sa od svorky a ísť preskúmať územie aj niekde mimo. Jeho brat si myslí, že je na stáži na hraniciach svorky a jemu je jedno, že ho sklame. Pozná ho od narodenia a preto si Maki musí byť istý, že Azueén nie je dvakrát nadšený zo svojich povinností. A možno by to mladého bieleho vlka i trápilo ak by Nihilská svorka mala normálneho panovníka čo by sa i chod svorky staral. A nie len vlča, čo robí všetko pod dohľadom starého pomätenca.

Azuenovi sa všetka krv nahrnula do uší. Počul ako mu srdce bije a pod bielou srsťou mu krv kolovala tak rýchlo, že by bol takmer celý ružový. ,,Si na území nikoho," zavrčí i keď nemá tušenia či to nejako pomôže. Srsť má na krku i na chrbte naježenú ako malé ihličky, je vysoký, no je na ňom veľmi pekne vidieť každú jednu kosť. Šľachovité takmer dospelé malé šteňa v nikom nevyvolávalo hrôzu. Avšak i napriek tomu mal odvahy a kuráže na rozdávanie. ,,Tu ti tvoja červená svorka nepomôže," vycerí na neho tesáky no udržuje sa v bezpečne vzdialenosti pripravený utekať ihneď ako sa objaví niekto ďalší. Avšak zatiaľ je ochotný osamotenému vlkovi čeliť sám. ,,Dokážem sa o seba postarať aj sám," odprskne Azueén, *Nepotrebujem mať za zadkom svoju svorku.*

Vlčica sa o neho celkom zaujímalo a to mu bolo príjemné. Ak by bol pri ňom dedo, určite by na neho nakričal, ešte by ani nemusel otvoriť ústa. *S cudzincami sa nerozprávame!* vravel by. *Nikdy im nehovorte nič dôverné.* dodal by znova a Azueén by len pootočil očami. ,,Narodil som sa tu, takže to tu poznám dosť dobre," povie hrdo mladý biely vlk rozmýšľajúc čo o seba môže povedať viac aby na vlčicu zapôsobil.
,,Hmm," zamyslí sa akoby nevedel čo presne jej povedať, akoby chcel vyvolať dojem, že si musí vyberať z veľkého množstva informácií. ,,Som synom alfy," začne spokojne. ,,Najväčšej svorky tuna," povie znova hrdo. Avšak to, že novým vodcom svorky, po odstúpení ich matky sa stane jeho brat radšej nepovie. To vlčica vedieť nemusí. ,,A čo ty?" spýta sa so záujmom.