Príspevky užívateľa

Vlčicu pred sebou videl už dajakú ch vilku, no pár minút mu trvalo kým sa rozhodol sa k nej priblížiť.Bola zvláštna a on mal zmiešané pocity. Ešte predtým nevidel vlka s motýlími krídlami a nevedel čo očakávať. Vyzerala však milo a preto sa rozhodol, že prečo nie.
,,Ahoj," pousmeje sa na ňu ako k nej pricupitá a snaží sa oči odtrhnúť od jej krídel. Vedel, že je to neslušné - no nedalo sa!

Azueén mal v poslednom čase dosť veľa voľného času a preto mu nevadilo vzdialiť sa od svorky a ísť preskúmať územie aj niekde mimo. Jeho brat si myslí, že je na stáži na hraniciach svorky a jemu je jedno, že ho sklame. Pozná ho od narodenia a preto si Maki musí byť istý, že Azueén nie je dvakrát nadšený zo svojich povinností. A možno by to mladého bieleho vlka i trápilo ak by Nihilská svorka mala normálneho panovníka čo by sa i chod svorky staral. A nie len vlča, čo robí všetko pod dohľadom starého pomätenca.

Malý vlk na neho začne vrčať, čo v Azim najskôr vyvolá celkom milý úsmev. Keďže však on osobne mal dosť rád mláďatá, absolútne mu to nevadilo a bol by spokojný ak by sa s ním aj mohol zahrať. Čo by on dal za kamaráta na hranie keď bol v jeho veku?!
,,Oh, neubližuj mi!" zavrčí hravo, akoby vystrašene a odskočí od neho. Veselo vrtí chvostom a snaží sa ho nevyprovokovať aby bežal za rodičmi a nažaloval na neho. ,,Len hľadám jednu vlčicu," prizná sa napokon. ,,Ja za chvíľku aj pôjdem preč, nemusíš sa báť."

Kamene sa mu rozlamovali pod labami ako stál na lúke, kde avšak nič nerástlo. Nebol ďaleko od vresovísk - miesta kde prvýkrát stretol Iccu a možno dúfal, že ju stretne znova. Miesto toho však objavil tmavé vĺča, čierne ako uhoľ a krvavočervenou maskou na hrudi. Bol to zvláštny pohľad, vidieť na hrudi mláďaťa ďalšiu tvár, ktorá akoby sa usmievala. ,,Nazdar kapitán," uškrnie sa na mladého a pricupitá k nemu. ,,Čo robíš?"

Azi sleduje čo sa deje, no dosť dobre tomu nerozumie. Oni dvaja sa poznajú? Prečo na vlčicu ten samec tak vrčí? Mal by zakročiť? To by nebol on ak by sa nezamiešal do vecí, do ktorých mu nos nepatril. Možno bol čas aby získal nejaké nové jazvy! ,,Čo máš za problém?" zavrčí na neho snažiac sa odpútať jeho pozornosť od vlčici. Síce veľmi výrazne videl, že hnedý vlk nemá žiadne plány na ňu zaútočiť a ona sa mu vyhýbala. Avšak Az mal už krv plnú adrenalínu!

Icca len prikývne. Jej slová nezaznejú a Azueén vycíti, že možno bude lepšie ak i on zastane na chvíľku ticho. Kráčal za ňou. Bez slova kládol laby pred seba a nechal sa viesť vlčicou. Väčšinou to býval on, kto bol prvý. Kto viedol skupinu a nie vlčica. V tomto momente mu to však vôbec nevadilo. Keď zastane a otočí sa k nemu, s ústami v ktorých sa skvela ruža, zarazene zastane. Uši stiahnuté k hlave, no nechá ju aby mu ružu zaplietla do srsti na krku. U nich vo svorke je toto znakom získania partnerstva, no o tom vlčica zrejme nevie. ,,Nie," pousmeje sa. ,,Ďakujem," odpovie jej a chvost mu zabubnuje o jeho stehná. Tej ruže sa bude musieť zbaviť. Nedokázal by to vysvetliť nikomu z jeho rodiny a už vôbec nie Thálii. Ich kvetina bola predsa harmanček a nie ruža!

Vlčica vyzerala byť celkom priateľská a Azueénovi to v tomto momente úplne stačilo. Prispechal k nej a vypočul si jej predstavenie. Narovnal sa aby i on mohol zapôsobiť. ,,Azueén Falcone y Gracewood," prenesie takmer až slávnostne akoby očakával, že neznáma vlčica bude vedieť o aký rod sa jedná a že ho dokonca, možno, aj bude poznať. Azueén mal skutočne vysoké ego. ,,Teba som tu ešte nevidel," povie akoby mal poznať všetkých tulákov čo po Noreste pobehujú. Pravda však bola niekde úplne inde. Azi aj tak väčšinu času trávil v okolí svojej svorky a preto nemal moc príležitostí na stret s cudzincami. Preto teraz využíval svoju možnosť a snažil sa zapôsobiť.

Název akce: Přijímání
Popis akce: Na území Erdenu se vytvořila nová smečka kočovných vlků. Zbývá už jen přijmout novou krev a oslavit stvoření tohoto světa! Jak ohněm tak i menším překvapením na závěr...
Datum: 5.5. - ?
Vedoucí: Varg

Azi ju pozorne sleduje, no nevie ako má reagovať. Na city tu bol vždy jeho brat a nie on. Azueén sa skôr spoliehal na inú kvalitu vo svojom živote a nebola to zrovna empatia. Sledoval ju však pozorne a skúšal vymyslieť čo si môže dovoliť. Čo by v takomto momente urobil Maki? Netušil!
,,Tak teda ak nechceš..." vetu nedokončí a uši položí na temeno hlavy. Cítil sa nepríjemne. Možno by ju však mohol priviesť na iné myšlienky. ,,Uhm, nechcela by si sa ísť prejsť?" opýta sa jej, vôbec netušiac čo má robiť.

Azueén mal v poslednom čase dosť veľa voľného času a preto mu nevadilo vzdialiť sa od svorky a ísť preskúmať územie aj niekde mimo. Jeho brat si myslí, že je na stáži na hraniciach svorky a jemu je jedno, že ho sklame. Pozná ho od narodenia a preto si Maki musí byť istý, že Azueén nie je dvakrát nadšený zo svojich povinností. A možno by to mladého bieleho vlka i trápilo ak by Nihilská svorka mala normálneho panovníka čo by sa i chod svorky staral. A nie len vlča, čo robí všetko pod dohľadom starého pomätenca.
Preto bol veľmi rád, keď kdesi v diaľke pri brehu rieky uvidel vlkov, ktorých ešte predtým nevidel. Azi pridal do kroku aby ich oboch mohol pozdraviť.

Azueén mal v poslednom čase dosť veľa voľného času a preto mu nevadilo vzdialiť sa od svorky a ísť preskúmať územie aj niekde mimo. Jeho brat si myslí, že je na stáži na hraniciach svorky a jemu je jedno, že ho sklame. Pozná ho od narodenia a preto si Maki musí byť istý, že Azueén nie je dvakrát nadšený zo svojich povinností. A možno by to mladého bieleho vlka i trápilo ak by Nihilská svorka mala normálneho panovníka čo by sa i chod svorky staral. A nie len vlča, čo robí všetko pod dohľadom starého pomätenca.
Preto bol veľmi rád, keď kdesi v diaľke planiny uvidel vlka, ktorého ešte predtým nevidel. Azi pridal do kroku aby ho mohol pozdraviť. Nezabudol pritom držať chvost vysoko vo vzduchu a uši mal nastražené. Nenechá sa prekvapiť. ,,Čaves," prenesie napokon k vlčici.

Shira si hlasno vzdychne a Azi si nemôže nevšimnúť zmenu v jej nálade. Jemne pootočí hlavou položí otázku. ,,Stalo sa niečo?" opýta sa jej ustarosteným tónom v hlase. Prebudí sa v ňom jeho ochranársky pud a urobí pár krokov k nej, chvostom jemne kmitajúc zo strany na stranu. ,,Aj tebe sa niekto stratil?" spýta sa, snažiac sa dostať odpoveď na otázku čo položil.

Cítil ako sa mu Thália otrela o krk a jemne sa k nej skloní. Ňufák jej skryje do srsti na chrbte a vdychuje spokojne jej vôňu a užíva si moment. Kvietok čo majú s Thali položiť na hranicu ich svorky má zastrčený na uchom a v tomto momente ho milo daruje za uško Thali. ,,Aj ty vyzeráš jednoducho krásne," pousmeje sa na ňu a na pár sekúnd si nevšíma nič iné. Majú síce prácu, no nieje to niečo to by extra ponáhľalo. Navyše ich Maki neodkontroluje či sa venujú len svojej úlohe.

Počúva čo jeho brat hovorí a toto ho popravde zaujíma omnoho viac ako hľadanie vlčice, ktorej meno počul poprvýkrát až keď sa stratila. Síce si nebol istý, či takým veciam verí, no harmanček bol v jeho rodine a kultúre tak hlboko zakorenení, že si bez neho už nevedel predstaviť život. Od narodenia mu bola podobná ideológia vtláčaná do hlavy a preto ju bral ako niečo obyčajné, niečo sa už len zo spirituálneho hľadiska nemá brať na ľahkú váhu.
Na tvár sa mu nahodí úsmev, keď jeho brat nezabudne na to, že Azueén by rád šiel so svojou partnerkou. A dokonca miesto kde mali svoje prvé rande! Poobzerá sa okolo seba aby ju našiel, no svoju bielo-čiernu vlčicu nikde nevidí. Zmraští čelo v obava, že sa k nej správa o zhromaždení nedostala. Už, už sa začína o ňu strachovať, no v tom momente mu na oči pristanú čiesi labky. ,,Si moja nočná mora?" spýta sa jej pokojným hlasom a keď sa mu podarí vyslobodiť z paciek jeho partnerky, jemne jej položí hlavu na chrbát v tichom, vlčom objatí a oblizne jej ucho. ,,Ideme?" spýta sa jej a pomaly sa vyberie smerom k prameňom.

> Horúce pramene

Azi sa práve máchal vo vode, akoby chcel svoju bielu srsť ešte viac zbelieť, keď sa územím ozvalo zavytie jeho brata. Uvažoval čo taká sa asi mohlo stať keď Machiavelli znova zvoláva svorku. Dobre si spomínal na to, aký dôvod bol jeho posledného zvolávania a preto sa nejako extra nehrnul k tomu aby sa tam šiel pozrieť. Ešte chvíľu sedel a hľadel do blba akoby reálne rozmýšľal o tom, že volanie svojho brata, budúceho alfu, odignoruje.
Nakoniec sa však predsa len postavil na laby a so srsťou od vody, bez toho aby sa otriasol sa pobral k nore aby sa aj on dozvedel o tom, čo sa bude diať alebo sa deje.