Príspevky užívateľa

Azi mykne plecami nad Shiriními slovami. Nebol prekvapený ale na druhú stranu ani sklamaný. ,,Nevadí," povie s hraným smútkom akoby mu na tej vlčici záležalo. Nebola to pravda, no myslel si, že to v Shire vyvolá nejaké pocity vďaka ktorým sa na Aziho bude pozerať inak. Lepšie? Možno. ,,Hej. Jedného dňa mala hliadku a už sa nevrátila domov," vysvetlí jej v rýchlosti a zopakuje slová čo počul vravieť svojho dedka. Nevedel kedy to bolo a nemal tušenia či mala skutočne hliadku. Tieto slová však behali vo svorke atak sa o ne podelil. Nemal tušenia či to bol dobrý krok alebo nie.
,,Nie!" zavyje Azi na Shiru akoby sa cítil urazene. Srsť na krku sa mu rýchlo naježí akoby ho jej slová rozrušili. Bolo to tak. ,,Nie, teda ... nie." zopakuje znova aby ju uistil. ,,A ty tu hľadáš čo?" opýtal sa jej aby zmenil tému.

Je ticho. Hrobové ticho v ktorom počuť každý závan vetra. Azueén stojí a hľadí na vlčicu bez jediného slova ako kameň. Nevie čo by jej mal povedať? Možno, že ju hľadal a, že by o nej chcel vedieť niečo viac? Alebo možno len toľko, že je rád, že ju znova vidí? Alebo to zahrá do autu a povie že hľadá tú vlčicu ktorú všetci hľadajú. ,,Ahoj Shira," pousmeje sa Azueén nad jej pozdravom a už s väčšou odvahou a odhodlaním postúpi dopredu. Urobí pár krokov k nej, no nie moc blízko a chvost má pri tom vysoko vo vzduchu. ,,Prišiel som sa pozrieť, či si náhodou nevidela čierno-červenú vlčicu?" opýta sa jej rýchlo no na odpovedi mu nezáleží. Už pomaly nevedel ako sa daná vlčica volá, no predsa len to bola lepšia zásterka ako len bezdôvodne blúdiť alebo dokonca priznať, že hľadal práve ju. Najmä teraz keď mal už svoju vlastnú partnerku.

Nos má priložený k zemi a oči mu behajú po zemi, preto si vôbec nevšimne, že sa k nemu tmavá vlčica približuje. Už takmer stráca nádej, že ju uvidí a riskovať návštevu ich svorky nechce. Aspoň podľa toho čo mu ona vravela, tak ich alfa by z toho nebol moc nadšený. A Azi momentálne nepotrebuje vysvetľovať nové jazvy svojej vlčici alebo rodine. Moc otázok a veľmi málo vysvetlení, ktoré im môže podať.
Akonáhle však zodvihne hlavu a uvidí ju kráčať svojim smerom na tvári sa mu ukáže široký úsmev. Chvostom mu mykne, no snaží sa zachovať pokoj. Vystrie hruď a uši pevne narovná, chvost zodvihne dominantne o niečo vyššie, no nie moc. Žeby napokon hľadala i ona jeho?

Bol znova na tom mieste kde prvýkrát stretol tú zvláštnu vlčicu. I keď mal vlastnú partnerku, niečo ho až prekvapivo silno ťahalo preč od územia svorky. Azueén sa k tomu nikdy priamo neprizná, aspoň zatiaľ teda nie, no niečo sa mu nezdalo v poriadku. Nedokázal presne opísať čo cítil, no jednoducho... Azueén nevedel.
Priložil nos ku zemi aby zistil, či tu daná vlčica nebola, možno napríklad hľadať jeho. No zatiaľ nič nezacítil. Nevedel vôbec čo čakať. Prečo by si mal myslieť, že jej záležalo na vlkovi s ktorým sa stretla jeden jediný raz?
No predsa len, priložil nos k zemi znovu.

,,Mama by asi nebola rada ak by na mne cítila pach iného vlka," odpovie čiernej vlčici s krídlami a zastrihá ušami. Keď už je pri svojej matke, asi by sa mal vrátiť. Nebude moc nadšená. Mal by ísť. ,,Musím sa s vami asi rozlúčiť," povie a jemne mykne plecami. ,,Ale mama ma už určite hľadá," usmeje sa a ako odchádza posledný krát sa k nim otočí. ,,Nikdy na vás nezabudnem!"

,,Niekedy ho vážne ľutujem," povie Thálii tajne akoby to bolo niečo čo by ani nemala vedieť. Alebo skôr akoby to on nemal nikomu povedať. Mal svojho brata rád a podporoval ho. No nakoniec bol i tak iba chudákom, ktorý robí niečo čo mu vybrali druhí. Nemal na výber, no zároveň si ho Azueén nevedel predstaviť robiť niečo iné. Makiavelliho postavenie mu sedelo tak moc, že jeho mladší brat by bol skutočne nahnevaný ak by mu to nevyšlo. ,,Že musí predstierať, že mu na všetkých tak hrozne záleží," mykne plecami biely vlk. On to nedokázal. Možno vedel predstierať, no nakoniec aj tak všetci pochopili, že to nemyslí zo srdca. Jednoducho ho nebavilo sa snažiť až tak moc. jeho vlnu myšlienok však prerušia slová hrozby. ,,Huh?" opýta sa Thálii akoby nerozumel jej slovám. Čo by už len niekto mohol robiť na takomto mieste? A predsa, boli tu oni dvaja. A bol tu vlk, ktorý evidentne nebol vo svojej najlepšej nálade.
,,Čo si zač a čo má toto znamenať?" odpovie mu Azueén mierne naštvane snažiac sa dostať medzi neho a Tháliu. Snažil sa ju ochrániť pred bláznom, možno by sa mali otočiť a ísť späť. I keď toto bola najlepšia príležitosť ukázať vlčici aký silný vlk s ňou trávi čas. ,,Neprišli sme sem aby sme robili rozbroje," povie mu diplomaticky snažiac sa nefúknuť svoju srsť aby pôsobil mohutnejším dojmom. Jeho dlhé, tenké nohy mu v tom moc nepomáhali. ,,Len hľadáme jedného vlka," oznámi mu. ,,Nevidel si ho?"

Sleduje čo sa okolo neho deje a moc tomu nerozumie. Jeho matka akoby sa pojašila, pár minút rozpráva ako on a následne sa otočí o sto osemdesiat stupňov a je ako vymenená. Nepáčilo sa mu to. Spýtavo pozrel na svojho brata a kývol hlavou. ,,Mami!" zakričal za ňou keď sa pobrala preč a na lúke zostali len oni dvaja. Akoby sa skutočne pomiatla. Azueén netušil čo bolo za chorobu to čo ju vyradilo zo života, no evidentne ju to ešte ani zďaleka neprešlo. ,,Asi by sme ju mali odviesť späť do nory," pošepne bratovi tak aby to Sivory nemohla počuť a rýchlo sa vydá za ňou aby si neublížila. ,,Mami počkaj," šteká hlasno aby ho i za opary choroby počula. ,,Nemôžeš nás tu len tak nechať."

Thália sa o neho opierala a on sa snažil dýchať pomaly. Pôsobiť pokojne a vyrovnane, nesnažiť sa znova priťahovať pozornosť na seba, teda aspoň dnes nie. Väčšinu vlkov nepoznal alebo ich poznal len z videnia. Možno práve dnes sa mu dostane viac informácií. Jemne oblizne Thálii ucho a potom sa snaží pridať do konverzácie. ,,Valentine sa dnes necítil na stretnutie s tak veľa vlkmi," odpovedal na otázku Sintare Azueén tlmočením dedových slov. Popravde sa mu ani nečudoval, ak by nemal povinnosti určite by sa tomu vyhol aj on. Bohužiaľ však bol Azueén jedným z vlkov kvôli ktorým táto paráda vôbec aj vznikla.
Razom sa ozvú slová jeho brata, všetko naokolo na pár sekúnd stíchne. Vlci ho počúvajú, už je skutočne ako vodca ich svorky a šlo mu to skutočne dobre. Biely brat sa v tom momente pozeral do zeme. Hlasno si odfúkne keď mu dôjde, že Makimu prenechal slová jemu. ,,Mami, strýko, a všetci ostatný," povie snažiac sa napodobniť silu hlasu svojho brata. On to predsa len nikdy necvičil a nikdy nerozprával pred takou veľkou skupinou vlkov. ,,Dnes by sme vám s Machiavellim radi predstavili naše partnerky," povie priamo k veci, nemal chuť chodiť okolo horúcej kaše. Znova sa jemne dotkne ňufákom Tháliinho krku. ,,Toto je Thália," pousmeje sa na ňu nevšímajúc si vlkov naokolo. ,,Stretli sme sa tu na tomto mieste a odvtedy sme spolu," svoje čelo priloží na to jej. Ak by bola vhodná časť roku, veľmi rád by jej vložil do srsti kvietok harmančeku aby spečatili svoje partnerstvo pred celou svorkou a jej členmi. Na to však bude musieť ešte pár mesiacov počkať.

Cítil pri sebe Tháliinu srsť a to ho skutočne upokojovalo. Toto miesto bolo zvláštne, no bol rád, že keď už tu musí byť tak tu aspoň je so svojou novou partnerkou. A ako rád toto slovo používal! Znelo tak honosne, presne ako by také slovo malo znieť. ,,Popravde som o nej nikdy moc nevedel," odpovie jej na otázku. Zamyslí sa, čo by vedel povedať, no nieje toho moc. Nikdy sa s ňou nerozprával a videl ju len keď boli stretnutia svorky kde ich vždy dotiahla mama. Povedal by, že tá vlčica bola asi dôležitou, no nie dosť dôležitá na to aby sa o ňu Azueén zaujímal. ,,Len viem, že veľa času trávila s dedom, to je asi všetko," dopovie a kopno do jedného z kamienkov čo sa povaľovali na okraji jazera. Kameň ihneď zmizne pod hladinou a voda sa začne nepekne vlniť akoby to ani nebola voda ale nejaké želé. ,,Sem asi všetko prichádza umierať," povie a odpľuvne si na zem nevediac, že sa k nim spoza trávy blíži akýsi neznámi vlk.

Vĺčik vyzerá byť dosť vykoľajený. Azueén na neho hľadí s krivým pohľadom, srsť na chrbte mu klesne, vidí, že vlk nie je nebezpečný. Aspoň na to teda zatiaľ nevyzerá. Viac ako nebezpečne vyzerá byť zmätený? ,,Nie," odpovie i on zápornou odpoveďou. ,,Prišiel som sa len trocha vykričať," uškrnie sa na neho. Absolútne mu je jedno či tým vĺčka vystraší alebo nie. Momentálne by mu pohladiť si svoje ego prišlo celkom ako dobrý nápad a zničilo by to jeho pocit menejcennosti. ,,A ty?" opýta sa s jemným zavčaním. ,,Si dosť blízko hraníc našej svorky."

Pohľad presunie na Machiavelliho aby sa uistil, že i on dobre pochopil to čo mama rozprávala. Azueén si nebol moc istý, no to mu nevadilo a i tak vrhal veľavravné pohľady na svojho staršieho brata. ,,Čo už len na tom môže byť také ťažké," povie a neveriacky pokrúti hlavou zo strany na stranu.
,,Čo už by sa na partnerstve mohlo pokaziť?" položí absolútne nepríjemnú otázku nevediac, že sa toho môže pokaziť viac ako len dosť. Otázka musela vyznieť veľmi zle najmä po histórii, ktorú zažila jeho matka - o tom však on nevedel a bol si istý, že nič také hrozné sa stať nemôže.

Kráčal vedľa Thálie a pozeral okolo seba. Nejako extra sa nezapodieval stopovaním po vlkovi ktorého majú hľadať. Tvári sa však, že to berie vážne, no v hlave mu behajú úplne iné myšlienky. Laby sa mu zabárali do rozbahnenej zeme a nebol z toho dvakrát nadšený. Najradšej by sa otočil a odišiel, táto časť mimo územia svorky sa mu nepáčila - zanechávala mu na srsti nepekné bahno a to on vážne nemusel. ,,Cítiš niečo?" opýta sa svojej vlčice aby reč nestála. Pousmeje sa na ňu a jemne ju štuchne nosom do ramena.
Pred nimi sa nakoniec otvorí obrovské jazero, ktorého farba vody bola čierna. Azimu sa takmer otočí žalúdok. Odfrkne si. Skloní sa k čiernej vode a nie je si istý či sa chce napiť alebo nie. Nevyzerala zdravo.

Pozorne sleduje ako jeho brat rozpráva a ako sa tvári pre tou obrovskou skupinou vlkov. Na jeho mieste mohol stáť on, no v tomto momente by sa s ním rozhodne nevymenil. Nedokázal by predstierať, že ho zaujíma vlk o ktorom pomaly ani nevedel ako vyzerá.
Jediné čo ho však na tejto situácii poteší je to, že Machiavelli dobre vedel s kým ho dať do skupiny. Pohľadom rýchlo hľadá svoju partnerku aby mohli čo najskôr vyraziť a on sa mohol nejako pred ňou predviesť. Síce si nebol presne istí, kde sa Čierne jazero nachádza, no na dedových hodinách geografie dával zväčša pozor. A ak sa stratia... čo tam potom ak budú spolu?
,,Ideme Thali?" opýta sa jej spokojne, začakajúc na jej odpoveď aby mohli vyraziť čo najskôr.

>> Čierne jazero

Po prečítaní si komentárov nám je všetkým jasné, kto vyhral túto krátku hlasovaciu súťaž. Pomerne mladý partnerský pár si získal srdcia brlohčanov - Azueén a Thália z Nihilskej svorky nám skutočne učarovali!

Azueén vedel čo sa dialo a preto len pokojne čakal, kým jeho brat zvolá svorku. Popravde on si z toho nejakú ťažkú hlavu nerobil, tá vlčica mu nejako extra nechýbala. Napriek svojim názorom však musel počúvať čo sa okolo nich dialo a preto i on musel počúvať rozkazy svojho brata. Vedel však, že jeho dedo mal s ňou celkom blízky vzťah a bola niečo ako jeho pravá ruka.
Azi spokojne, pokojne ležal pred vchodom do nory a čakal ako sa to bude ďalej vyvíjať.