Príspevky užívateľa

Zaujato počúva čo mu Thália vraví a pri tom sa prehliada strom pred sebou. Pri jej slovách si predstavuje čo by asi také mohol tento strom povedať, čo by mohli vidieť ak by sa pozreli na minulosť sveta do ktorého videl? Možno by objavili i nejakých zaujímavých vlkov! Možno by dokonca uvidel niekoho známeho alebo niekoho... proste niekoho! ,,Tak ak je on šťastný..." uškrnie sa spokojne a nakloní hlavu do boku a skúmavo prejde pohľadom zo stromu na Thali. ,,Mali by sme byť aj my," povie zamyslene. ,,Pôjdeme teraz ďalej?" opýta sa jej s úškrnom myknúc hlavou smerom k horám za ním obkolesujúce Nihilské územie z ľavej strany. Nachádzalo sa tam miesto, ktoré by jej veľmi rád ukázal a myslel si, že by sa jej veľmi páčilo. Rád s ňou trávil čas a čím viac tým lepšie. ,,Určite!" pritaká spokojne na jej slová. ,,Bude to hneď prvá vec ktorú urobím, keď bude leto," usmeje sa na ňu milo.

Nadšene počúva jej slová a nemôže odtrhnúť od nej oči. Keď sa mu to napokon podarí, pohľad presunie späť na strom. ,,A vravel niečo?" opýta sa jej rýchlo s očami plnými iskričiek. ,,O mne napríklad?" nakloní hlavu na bok, no ku koncu asi ani nechce počuť odpoveď. Znovu hlavu vyvráti ku stromu. Rozmýšľa čo by si asi mohol myslieť taký obyčajný strom. Ktovie čo by mohol povedať, o aká múdra sa podeliť alebo čo by im mohol vyčítať?
,,Woa," zakmital znova chvostom. ,,Ja sa viem rozprávať zase so svetluškami," povie hrdo jej smerom. ,,Lenže je na ne momentálne moc veľká zima," povie troška sklamane lebo by jej rád ukázal čo vie zase on. Možno inokedy. Niekedy v tele pod hviezdami!

,,Bude mi tým najväčším potešením!" zasmeje sa na jej slovách Azueén najmä ak si spomenie na jedno z ich prvých stretnutí. Keď to bola práve ona, kto vyhrabával jeho spod snehu.
Sleduje ako sa i Thália packami dotýka stromu, ako sa jej na tvári ukáže úsmev a ako jej na tele začnú rásť kvety! Azi na ňu vyjavene pozrie, zoskočí na zem a prekvapenie sa zmení na úžas. Tlamu má nadšene pootvorenú a na tvári má široký úsmev. ,,Ty sa dokážeš rozprávať s tým stromov?!" vyštekne nadšene sledujúc ako jej na vyrastá ešte viac kvetov. Azueén je vo vytržení je to akoby videl nejakého ducha. Nikdy nič podobné nevidel a ak by sa v jej srsti objavili len samé harmančeky, to by ešte bolo! ,,To je perfektné!" vyštekne s krútiacim chvostom. ,,Nebolí to?"

,,Ako," začne vetu no nedokončí ju. Zamyslí sa lebo nevie presne čo znamená veľké územie. Inú veľkosť územia on nepoznal ale mohol hádať. ,,Myslím, že také veľké zase nie je," odpovie jej s úsmevom a rýchlo vyskočí na nohy aby sa mohli čo najskôr dať do kroku. ,,AK bude snežiť, tak mám pripravený záložný plán, ktorý sa ti bude určite páčiť," odpovie na jej obavy, popravde trocha dúfajúc, že snežiť začne. Ak by začalo, vôbec by nebol nahnevaný, popravde by mu to vyhovovalo najviac ako len mohlo. Bolo by to skvelé ukončenie dňa - a ak snežiť nebude, možno sa Azueén rozhodne ho ukončiť rovnako, ešte nevedel.
,,Tak asi začneme týmto stromom," pohodí hlavou smerom dozadu, kde sa rozprestieral jediný strom v údolí Nihilskej svorky pod ktorého koreňmi - teda pár metrov od nich pramenila rieka zavlažujúca celé územie. ,,Dedo mi vravel, že v jeho korune žili ešte aj dinosauri!" vyštekne postavia c sa na zadné laby. Predné oprie o hrubý kmeň akoby sa snažil nahliadnuť do koruny, či tam skutočne nejakého malého dravca neuvidí.

,,Už som ťa čakal!" radostne ju pozdraví a vyskočí na všetky štyri aby jej mohol ísť naproti. Skutočne rád s ňou trávil čas a preto bol skutočne nadšený, že napokon prišla a rozhodla sa i ona stráviť čas s ním. ,,Pripravil som si pre teba prehliadku územia, určite sa ti bude páčiť!" štekne na ňu energicky, nadšene prednými labami klesnúc do snehu akoby ju vyzýval na hru. Jeho kmitajúci chvost zodvihoval zo zeme kúdolčeky snehu akoby to bola vrtuľa.
,,Táto zima je skutočne tuhá," pritaká jej s prikývnutím hlavy. ,,Dnešný deň bude skutočne skvelý!" postaví sa pred ňu hrdo. V noci sa mu podarilo pospomínať na rôzne príbehy, ktoré mu rozprávali rodičia a dedko - je najvyšší čas ich posunúť ďalej.

Čakal pod stromom na vlčicu, ktorú stretol len pred pár týždňami. Čakal na stretnutie kedy by s ňou mohol stráviť nejaký ten čas a možno zapracovať na ich vzťahu. Dúfal, že sa dostaví čo najskôr aby mohli deň využiť od základov. Slnko práve vychádzalo a celú údolie ich svorky zafarbovalo do intenzívnych farieb akoby nemalo nič lepšie na práci. Azimu to však vyhovovalo. Ružový sneh pekne znázorňoval jeho optimistickú náladu, ktorá ho v tento krásny deň pohltila. Už len aby prišla jeho spoločníčka a všetko bude dokonalé!

Azi nevie čo robiť, celá situácia mu príde až groteskná. Aspoň teraz si už však vie predstaviť ako sa musia cítiť vlčice o ktoré sa zaujíma on. I keď ... ,,Uh, Manon..." začne no nedokončí vetu. Vlčica sa odsunie a asi je to tak lepšie. Azueénovo srdce stále rýchlo bije no už sa začína upokojovať. Mal by ísť. Mal by ísť domov.
,,Pýtal som sa ťa či chceš ísť do svorky," zakašle mladý vlk. Chce len počuť odpoveď a potom to už všetko ukončí. No v tomto momente by bol asi najradšej ak by odmietla so všetkým entuziazmom aký kedy mala. ,,Povedz len áno alebo nie," pozrie na ňu tým najvážnejším pohľadom aký si v tomto momente dokázal nahodiť na tvár. ,,O jedného nepriateľa viac alebo menej..." mykne plecom a ustúpi o krok dozadu. ,,Žijeme na hrane," uškrnie sa na Manon a pod vodou jemne zamyká chvostom.

,,Ja svojho otca poznám," upozorní ju možno trocha útočnejšie akoby chcel avšak svoju rodinu si nenechá viať. Aspoň zatiaľ nie. Aspoň zatiaľ je na ňu stále hrdý. Je však trocha zarazený vývinom situácie - väčšinou stál na druhom brehu a on oslovoval vlčice pred sebou. Samozrejme mu to imponovalo, no v momentálnej situácii v akej sa nachádzal si nebol istý, či dokáže správne reagovať. A navyše ak k tomu skutočne došlo, nebol až taký veľký hrdina - viac sa mu páčilo ak ho vlčice odmietali. ,,Urgh," zavrčí si popod nos upierajúc pohľad na Manon. No skôr ako jej stihne vysvetliť svoje pocity zmizne vo vode. Azi urobí pár krokov dozadu, no i tak sa Manon vynorí len kúsok od jeho nosa. Jeho uši sú stále pevne pritisnuté k hlave a momentálne i chvost sa mu krčil na bruchu. ,,Áno," pritaká, hľadiac jej do očí. Odbočili od témy. Odbočili od témy! ,,Príliš Blízko."

,,Zostanem," povie sklesnuto, takmer až smutne akoby ho karhala jeho mama. Nie je si istý prečo zareagoval práve takto, no háda, že sa v ňom pohlo svedomie. Nikdy by nečakal, že tak drsná vlčica, za akú Manon mal sa dokázala takto zložiť pri jednej otázke ktorú jej položil. Bol skutočne prekvapený. Urobí teda pár krokov späť odkiaľ vyliezol z vody a vrátil sa do nej.
Uši mal stále pevne stiahnuté k hlave, no teplá voda mu znova pomohla usporiadať myšlienky. ,,Nikdy som o ňom nepočul," mykne plecom Azi, nepochybujúc o tom svojom otcovi. Ten by nikdy nedokázal nahnať taký strach. Alebo vedel? Biely vlk sa ponorí do vody takmer až po tlamu. ,,Sme monarchia. Najväčšie svorka o ktorej momentálne viem," odpovie akoby sa nič nedialo. Tentokrát si veci neprikrášľoval. ,,Sme celkom priateľský, no ostatné svorky nás nemajú radi."

Voda mu steká zo srsti a na končekoch chlpov samu začnú vytvárať jemné krištáli ľadu. Vďaka jej slovám sa začne zo sám seba cítiť zle za to, že bol na ňu taký nemilý. Dedko by na neho veru nebol hrdý, a matka už vôbec nie. Stiahne uši dozadu k hlave a chvost mu ovisne pri zadných nohách. ,,Uhum, prepáč," jemne štekne nespokojný sám so sebou. Je rozpoltený. Na jednej strane je viera k jeho rodine, ktorá ho učila vážiť si ostatných vlkov a na druhej jeho vlastná autorita o ktorú sa snažil a veril, že každá známka milosti ju odbúravala.
,,Si predsa dospelá vlčica, otec by ti už nemal kecať do života," odpovie akoby o tom niečo vedel. Ráz sa prezentoval tak, že si nikdy nenechal nikým rozprávať do rozhodnutí no i tak bol viacmenej poslušným synom. Avšak snažil sa. Veľmi sa snažil.

Azi neveriacky nadvihne obočia. Mohla by byť pravda to čo Machiavelli rozpráva? Nikdy si nič nevšimol i keď je pravda, že si Sintare nikdy skutočne nevšímal. Staršie vlčice ho nikdy nejako extra nezaujímali. ,,Ty si o niečom počul?" opýta sa ho s nezameniteľným záujmom. Azi v tomto možno nebol najostrejším nožom v vaku. Aspoň zatiaľ čo mu hormóny udierajú do hlavy.
,,Lebo ten jej mesiac na čele mi je trocha podozrivý," zašepká ako sa nakloní k svojmu bratovi a začne vytvárať rôzne konšpiračné teórie. ,,Nezdá sa ti, že sa nejako extra podobá na znak čo majú nomádi?" zašepká a paranoidne sa poobzerá okolo seba akoby ho niekto okrem jeho brata počúval.

Nikolay Molochnij pre Azueéna *12*

Azueén mykne plecami. Možno. Nevedel. No pre svojho brata sa to rozhodol dozvedieť. ,,Nemáš zač, na to som tu," uškrnie sa na neho spokojne. Toto bude ešte zaujímavé. Aj tak sa vždy premával okolo svorky, takmer nikdy sa nezastavil. tak tentokrát dá svojmu potulovaniu sa aspoň nejaký zmysel. Možno nájde jej srsť povalovať sa niekde na konáriku alebo na ňu dokonca narazí priamo? To on nevedel, dúfal však, že bude hrdinom.
,,Možno nemala dôvod to niekomu hovoriť," rozmýšľa biely vlk nahlas spoločne so svojim starším bratom. Bolo zaujímavé, že i keď on bol mladší, bol tým odvážnejším - respektíve si to veľmi rád myslel. ,,Možno nám Sintare niečo tají a k svojim deťom sa nepriznáva," vymýšľa konšpiračné teórie, ktoré sa vôbec nezakladajú na pravde.

Jeho brat sa evidentne v oblasti citov moc nevyznal a on mu to nezazlieval. Matka s otcom, alebo dedom, do neho vždy hustili dôležitejšie veci. No Azueén si popravde jeho neistotu dosť užíval. Biely vlk s tým problém nemal, väčšinou povedal čo skutočne cíti, teda ak by to nepoškodilo jeho reputáciu, samozrejme. ,,Takú som tu ešte nevidel ponevierať sa," povedal sklamane, keď jeho brat dokončil reč o svojej milej. ,,Ale určite sa teraz po nej pozriem a poprípade sa jej opýtam či nechce ísť do svorky," navrhne mu v najlepšej viere brat, no zaskočí ho posledná informácia. ,,Myslíš, že by to bola skutočne dcéra Sintare?" opýta sa a zamyslene sa pozrie smerom k výhodu z nory akoby čakal, že sa tam odrazu niekto zjaví. Posadí sa. ,,Mám sa jej opýtať?" rýchlo flokne na brata.

,,Rin?" Azueénova pozornosť sa prenesie na bratove slová a na tento okamih zabudne na Tháliu. Teraz sa ich debata začala vyvíjať iným, zaujímavejším smerom. Nikdy by nepovedal, že si jej brat nájde vlčicu tak rýchlo ako on. Možno ešte rýchlejšie! V tomto momente však chcel skôr počuť viac informácií. ,,Kto je Rin?!" dožaduje sa odpovedi Azueén, možno začína byť neznesiteľný, no je skutočne rád aj sa seba aj za svojho brata. Na jeden večer zabudol na súťaživosť, vedel, že teraz keď je ich mama vážne chorá, nemá si pred kým vydobýjať pozornosť a uznanie. Teraz musia držať spolu. ,,Prečo si mi o nej ešte nepovedal?" štekne s hranou agresiou, no kútiky jeho tlamy sa točia dohora.
,,Vidím to teda na vážnu známosť," šťuchne mu labou do ramena podpichovačne a čaká na odpoveď. ,,Mám pravdu?" poskočí do jednej strany, akoby sa mu brat pokúšal prebehnuť pomedzi prsty. ,,No hovor, hovor!"