Príspevky užívateľa

,,Jasne," zavrčí jej na odpoveď a pomaly pohne hlavou. Mal by odísť tak ako ho Manon vyzvala pred pár minútami. Nejako sa skutočne cíti byť natoľko previnení, že jej skutočne prenechá svoje miesto v horúcich prameňoch. Jeho dedo vždy vravel, že hlavným cieľom života vlkov má byť robiť iným život znesiteľnejším, no on, ako mladý rebel, sa k tomu nikdy nedostal. Až doteraz. Aj keď si spojitosť medzi slovami deda a svojimi skutkami nevidel. ,,Bla, bla, bla. Okay. Čau." zavrčí aby si aspoň zachoval nejakú svoju hrdosť, keď už nevedel vyhnať jedného tvrdohlavého tuláka. Vyskočí z vody a otrasie sa. Do srsti sa mu ihneď zabodne ostrý zimný vzduch. ,,Chcela by si ísť do svorky?" jej slová ho zaskočia a vezme si všetku jeho pozornosť. Je prevapený, skutočne prekvapený jej slovami. ,,K nám?"

Úsmev má roztiahnutý od ucha k uchu keď uvidí bratov prekvapený výraz. Nos vystrčí do vzduchu. ,,Nevymýšľam si!" zavrčí, no dobre vie, že si z neho brat robí len srandu. Alebo si to aspoň len myslel, jeho mozog bol momentálne zamestnaný s nadšenosťou. ,,Prijal som ju do svorky," ukáže labou na vchod do nory kadiaľ pred chvíľkou prišiel. ,,Zajtra ti ju ukážem," uškrnie sa na brata. ,,Určite sa ti bude páčiť!" vyhŕkne spokojným šteknutím akoby nechcel nič viac len potvrdenie od jeho brata. Akoby to bola najdôležitejšia osoba v jeho, zatiaľ krátkom, živote. ,,Stretol som ju pri svätyni, potuľovala sa po horách," vysvetlil bratčekovi a hlavou pohodil do smeru kde by sa mala nachádzať svätyňa, akoby jeho brat potreboval upresnenie kde to má byť. ,,Vyzerala stratená, tak som jej ponúkol pomoc."

,,Určite!" zavrčí nespokojne. ,,Videl som ich na vlastné oči!" dupne labou do zeme a jediné čo tým docieli je, že jednému malému kvietku zničil život. On sa však k nižším formám života nevenoval, nezaujímali ho. Momentálne sa nachádzal vo fáze života kde bol pánom sveta okolo seba. ,,Celú svorku!" zavrčí na ňu urazene. Vyhŕkol nepravdu ani nevedel ako, chcel len vyzerať lepšie v jej očiach a kto vie? Možno tam niekde boli a sledovali ich. To on však presne nevie, no vlk si nemôže byť ničím istý.
,,Možno niekedy sa na neho prídem pozrieť," odpovie ešte stále trocha sklesnuto. Táto vlčica bola rozhodne výzva, a on si nebol istý, či sa má snažiť ďalej preto je rád, že vlčica zmenila tému späť na jeho brata. ,,Ktovie čo robil tak ďaleko od svorky," zavrčí si popod nos, neveriac, že jeho brat skutočne odlepil svoje nohy od územia svorky.Teraz však ani jeho brat nebol téma, ktorú by chcel rozoberať. ,,On asi nemá veľa kamarátov, čo?" opýta sa trocha útočne, jeho nálada sa trochu zhoršila. Možno... možno.

Jeho brat nebol ďaleko od pravdy, veruže nebol. No jeho slová nie moc presne vystihovali podstatu Azueénovho nadšenia. Samozrejme, určite by bol nadšený z toho, že sa svorka rozrastá, no toto bolo niečo úplne iné! ,,Našiel som si vlčicu!" zavyje mladší z bratov. Prednými nohami sa odrazí od zeme a vyskočí do vzduchu. Keď dopadne, už sa snaží upokojiť i keď srdce spolu s chvostom mu bežia na plné obrátky. Teraz je už však čas na to byť seriózny. ,,Volá sa Thália," povie hrdo sledujúc brata. ,,Je čierno-biela a hrozne roztomilá!" uškrnie sa spokojne popod fúzy hrdo a urobí pár krokov do strany akoby z toľkého nadšenia nevedel stáť na mieste.

Nervózne otáčal uši smerom k nore, čakajúc na odpoveď svojho brata. Veľmi dúfal, že tam bude, lebo sa mu nechcelo behať a naháňať ho po celom území. Ak by sa neozval, možno by sa na túto správu i vykašľal, no nestalo sa tak a v tomto okamihu bol z toho neskonale nadšený. ,,Hádaj čo?!" zvolá ešte od vchodu keď dlhým skokom preskočí takmer do stredu nory, ťahajúc so sebou i výraznú vrstvu snehu, ak by bola jeho mama teraz v nore, určite by mu dala jednu po hlave.
Priskočí k svojmu bratovi, ostro mávajúc chvostom zo strany na stranu. Čas od času aj tvrdému vlkovi, akým sa Azueén považuje, dobre padne, keď sa môže vrátiť do svojich šťeňacích čias. Predné nohy skloní k zemi, akoby vyzýval brata do hru a fixovaným pohľadom sledoval brata, ktorý mal tri pokusy na uhádnutia toho, čo je nové. Aj tak bolo jasné, že Azi tri pokusy nevydrží, a povie mu to skôr.

Pomaly sa začína stmievať a na územie Nihilskej svorky padá noc. Sneh sa razom nezdá až taký biely, už sa od neho nelámu žiadne slnečné lúča, i keď stále dosť výrazne bije do očí a Azueén ich musí držať privreté. Srdce mu bije silno, no nie zo stresu ale z nadšenia. Beží svojmu bratovi povedať, že si našiel vlčicu! Nebude mu veriť, určite nebude. Biely vlk sa uškŕňa ako beží do kopca a laby sa mu zabárajú hlboko do snehu, čo napadal minulú noc. Bolo ho dosť, no Azueén nikdy nezažil iné zimné počasie, preto mu to nebolo divné. Veď prečo by aj? ,,Machiaveli!" zavyje Azueén keď sa pred ním otvorí vchod no nory. Nemal tušenia či je jeho brat vo vnútri alebo nie, no nevedel kde inde by ho mal hľadať.

,,Veľmi vtipné," zavrčí pomedzi zuby a vyvráti oči. ,,Stretol som sa s vlkom od Nomádov," povie hrdo sledujúc reakciu na Iccinej tvári. Myslí si totižto, že počula rovnaké príbehy o Nomádoch ako počul on. Ak by tomu bolo tak, tak by na jeho rany pozerala určite inak! On bol na svoje jazvy rozhodne hrdý, a ak to ona nedokázala pochopiť, bola to jej chyba - aj najpriek tomu však Azueén niekde v hĺbke duše túžil po tom aby sa jej páčili. Keď mu navrhne poklonenie sa, uškrnie sa ,,Nie nemusíš," odpovie jej so smiechom v slovách. ,,U nás si na takéto veci nepotrpíme," povie pokojne, stále sa usmievajúc. ten úsmev mu však pohasne hneď ako sa spomenie jeho brat. Vedel, že to bol on, opis presne sedel, a keď voňal podobne ako on, kto iný by to bol? ,,To bol asi môj mladší brat Machiaveli," zaklame. Mladším bratom bol predsa Azueén. ,,Ty máš nejakých súrodencov?" opýta sa. Možno by sa našla jej mladšia sestra, ktorej by sa zapáčil Maki? ,,Možno by som sa mohol zoznámiť neskôr aj s nimi."

Rozšíria sa mu zreničky keď zaznie meno svorky na ktorej území sa nachádza. Očami naširoko roztvorenými sleduje vlčicu pred sebou. Síce sa s nijakým Nomádom ešte nestretol, doteraz, no počul o nich veľa. Najmä z farbistého rozprávania svojho dedka, ktorý všetky svoje zážitky s touto svorkou porozprával svojim vnúčatám - možno si i niečo pridal, to on však nevedel. ,,Nomádi," zavrčí si popod nos potichu, tak aby to možno počul len on. Azueén bol síce nebojácnym vlkom no i on mal svoje hranice. A príbehy, ktoré bežali okolo týchto vlkov boli desivejšie než by čakal. Rozhodol sa preto svoju svorku nespomínať - a radšej ani svoje meno. ,,Tak ja teda asi pôjdem," povie so stiahnutým chvostom a začne pomaly cúvať preč.

,,Mohli by sme sa okúpať!" navrhne nadšene až jemne povyskočí radosťou a jemne Thali šťuchne do ramena. ,,Alebo ti môžem ukázať najväčší strom aký si kedy videla!" vymenováva a v hlase mu znie nadšenie. Kmytá chvostom a hrdo kráča smerom do centra svorky. Ešte pár minút a čoskoro budú pri nore. To by teda bolo ak by povedal svojmu bratovi, že si našiel vlčicu?! Musí to urobiť. Musí mu to povedať čo najskôr. ,,Ja ťa veľmi rád prijmem do svorky," spokojne prikývne. ,,Ako som vravel, čoskoro budem alfa."

Oči má plné vody, srsť na hlave sa mu lepí na lebku. Hlasno s vzdychne a bradu položí na okraj. Srdce mu beží na plné obrátky, mal pocit akoby pred pár sekundami takmer zomrel. Adrenalín mu zaplavil tepny a teraz, keď už nebolo ohrozenie života, tak prišlo blažené upokojenie kedy svaly akoby ochabli. Očami rýchlo prejde po Manon a nakoniec ich na pár sekúnd zatvorí. ,,Nemám silu sa s tebou hádať," zavrčí si popod nos. Nemal silu sa s ňou hádať, presviedčať ju o tom, že jej miesto nieje tu ale mimo územia jeho svorky, že nemôže zadarmo prežívať na potrave čo patrí im - však stav exhaucie a teplota vody, ktorá uvoľňovala jeho svaly mu nedovoľovala sa znova rozčuľovať. Aspoň nie teraz - nikde však nie je napísané, že Manonin kožuch nemôže roztrhnúť nabudúce. Ako sa vraví, tretí krát a dosť! ,,Okúp sa ak chceš," povie flegmaticky. Vody je dosť. ,,No ak ťa raz uvidím loviť na našom území..." nedokončí vetu, dúfajúc, že si ju Manon dokončí sama a pochopí jeho slová.

,Pfsssf," odfrkne si, nespokojný s jej slovami. Neverí im, v jeho mysli vie, že sa Icca len snaží nedať najavo svoje sympatie k bielemu vlkovi pred sebou. Táto predstava mu absolútne vyhovovala. Jej ďalšie slová ho však potešia omnoho viac ,,Páčia sa ti? vyhŕkne nadšene a zreničky sa mu rozšíria spokojnosťou. Radostne sa k Icci natočí tou stranou, kde sa mu na zadnej nohe skvie dlhé tržná rana, ktorá je už pomaly zahojená. V tomto momente vôbec neľutoval svoje stretnutie s tou agresívnou vlčicou, ktorá mu ich urobila. ,,Postupom času by som ich chcel viac," uškrnie sa nad tou predstavou. Ak sa to bude vlčiciam páčiť, on nemá žiaden problém! ,,Ty máš nejaké?" opýta sa jej so záujmom naťahujúc krk aby si ju mohol obzrieť zo všetkých strán.
,,Uhum, o sebe?" jeho nadšenie je trocha prerušené. V tomto momente by radšej počul o nej, než o sebe lebo jeho momentálna situácia mu naháňa červy do žalúdka. ,,Tak, som Azueén," zopakuje. ,,Falcone y Gracewood a som budúcim alfom najväčšej svorky na území," uškrnie sa hrdo. To, že na trón má právo jeho brat a on nie, zámerne vynechá.

Ďalšia rana ho zasiahne do stehna. Štekne skôr od prekvapenia ako od bolesti. Rýchlo sa vyškriabe na nohy a odskočí do dostatočnej diaľky od vlčice. Čaká ďalšie rany, je prekvapený, že neprichádzajú. Hlasno dychčí, srdce mu beží na plné obrátky a no mozog akoby sa zastavil na primitívnej úrovni. Bojuj alebo bež. To je hlavný pud prežitia u všetkých živočíchov, no Azueén bol momentálne skamenený strachom. No keď sa nedokáže rozhodnúť aj to je predsa len rozhodnutie.
Uši pritiahne ku krku a hľadí na vlčicu. On nie je krpec! Vycerí zuby, no dobre vie, že to u vlčici vyvolá možno tak smiech. Raz by chcel byť tak nebojácny ako je ona. ,,Nie," odpovie, no neurobí ani jediný pohyb aj keď sa mu svaly na nohách trasú od adrenalínu.

Jemne prikývne keď zaznie jej meno. Snaží sa ho vryť si hlboko do hlavy aby ho už nezabudol. Cítil, že ho ešte niekedy bude potrebovať?" ,,Rozkošný?" zavrčí, nie moc spokojne. Rozkošný je možno tak jeho starší brat. Malí medvedík, ktorého majú všetci radi. Ale on? Rozhodne nie! Snaží sa ho nebodaj uraziť? Cíti však iróniu v jej hlase a preto sa len usmeje, chvost vysadí vysoko a radostne ním zakmitá. ,,Nemyslela si skôr," začne podpichovačne. Vyzývavo na ňu pozrie, hlavu zodvihne vysoko a snaží sa vypnúť svoje svaly. ,,Príťažlivý?" žmurkne na Iccu v rýchlosti a spokojne sa usmieva.

,,O tom nepochybujem," zasmeje sa priateľsky a jemne skloní uži dozadu. ,,Momentálne nie som moc bojovný typ," uškrnie sa sám na sebe keď si všimne aká svalnatá vlčica je pred ním. On bol v tomto momente skôr odhodlaný. Ak sa to dá počítať za výhodu...
,Azueén," uškrnie sa. ,,A tvoje?"

,,Mojej mame by si sa veľmi páčila," povie jej akoby pomimo. Čo tomu mama, ale dedko! Ten by bol z Thálie skutočne vo vytržení! To Azueénovi stačilo. Bol hrdý. Sám na seba, na Tháliu, na celý svet už len preto, že im dovolil sa stretnúť. ,,Musím najskôr vymyslieť čo ti prvé ukázať," mykne plecami ako urobí prvý krok smerom do centra jeho svorky. ,,Čo by si chcela vidieť najviac?" opýta sa jej spokojne ako sa snaží nerobiť moc veľké kroky, aby za ním mladá vlčica v hlbokom snehu stačila.,,A ak by sa ti tu potom páčilo, tak by si mohla zostať."