Príspevky užívateľa

Azueén už pomaly odchádzal, no nemohol si nevšimnúť vlčicim nespokojný tón akoby nebola spojná, že skutočne odchádza. Jemne sa otočil aby sa na ňu pozrel. Niekde v hĺbke duši dúfal, že svoje slová nemyslela vážne - v konečnom dôsledku by sa od nej mohol niečo naučiť ... alebo aj nie.
Keď však silno zavrčí na havrana, on si to pomýli s tým, že kričí na neho a jeho hlúpa hlavička sa rozhodne odpovedať. ,,Veď som nič neurobil!" zavrčí dozadu na vlčicu, nevediac, že to robiť nemal.

Ležal v horúcej vode a nechal svoju srsť celú sa ňou omočiť. Vnímal teplo, ktoré mu prechádzalo cez pokožku a výrazne si svoju momentálnu situáciu užíval. Ešte nikdy predtým nenavštívil horúce pramene, no rozhodol sa trochu si prevetrať hlavu. a posledných pár dní sa toho stalo na jeho mladú hlavu až príliš veľa a on netuší čo má robiť. Vždy si predstavoval ako nadíde ten čas kedy sa stane vodcom Nihilskej svorky no netušil, že to príde tak skoro - respektíve, že to niekdy príde. On, ako druhorodený syn mal nastúpiť na trón až po svojom bratovi avšak sa podmienok ak ten nikdy nebude mať šteňatá. To Azueénovi pripadalo nepredstaviteľné.
No teraz, keď skutočne váha celej situácie podá na jeho ramená, nie je si istý, či skutočne chce celú zodpovednosť za svorku prebrať on.

Azueén sedí pred tajomnou jaskyňou v strede hôr a neprítomne sa díva do jej útrob. Za posledných pár dní sa toho stalo na jeho mladú hlavu až príliš veľa a on netuší čo má robiť. Vždy si predstavoval ako nadíde ten čas kedy sa stane vodcom Nihilskej svorky no netušil, že to príde tak skoro - respektíve, že to niekdy príde. On, ako druhorodený syn mal nastúpiť na trón až po svojom bratovi avšak sa podmienok ak ten nikdy nebude mať šteňatá. To Azueénovi pripadalo nepredstaviteľné.
No teraz, keď skutočne váha celej situácie podá na jeho ramená, nie je si istý, či skutočne chce celú zodpovednosť za svorku prebrať on.

Prikývne. Možno až príliš rýchlo zareaguje na jej slová možno až s prílišnou radosťou. ,,Chcela by si sa pridať k nám do svorky?" opýta sa jej ešte s väčšou nadšenostou než s akou povolil svojej hlave pokývať zhora na dol.
,,Myslím, že mama by s tým nemala vôbec žiaden problém!" vysvetľuje jej spokojne, nevediac, že mladá vlčica sa už v jednej svorke nachádza. Táto informácia však bola zatiaľ pre neho zatajená a on ako mladé, bláznivé vlča ešte nerozmýšľal nad následkami, ktoré môžu nastať keď vlka z inej svorky prinesiete do tábora tej svojej. ,,Mohol by som sa potom stať tvojim sprievodcom."

Svoje uši otočí dozadu aby sa dozvedel či Manon si vzala jeho slová k srdcu, no ihneď pochopí, že tomu tak nie je. Je nahnevaný, vrčí si popod nos a labami možno až príliš silno udiera do zeme po ktorej kráča. On sa vráti a ukáže jej čo je to zahrávať sa s ohňom! No najskôr bude musieť vymyslieť ako zapáliť oheň bez toho aby poškodil kvety.

Azi už vážne stráca trpezlivosť, veľmi silno sa snaží aby zachoval pokoj a zuby tesne stláčal k sebe aby nevrčal. Je mu jasné, že obyčajný tulák nedokáže pochopiť ako rozmýšľajú vlci vo svorke. Obyčajný hlupák, ktorému územie svorky a ich priestor o ktorý museli bojovať znamená viac ako len pekný výhľad v krajine.
Ale dobre. Nech je tomu tak! ,,Povedal som odíď!," povie pokojne i keď jeho chvostom agresívne šklbe zo strany na stranu. Pokiaľ sa však vlčica nachádza len na okraji územia je to zatiaľ v poriadku. Aj tak o tom upozorní monarcha a oni sa o to postarajú.
Azueén zodvihne chvost vysoko do vzduchu a s posledným výhražným zavrčaním sa vyberie k nore.

Nestihol sa ani poriadne prebrať a vlk, ktorého videl v diaľke bol len kúsok od neho. Vlkov vzrast skutočne vyvolával rešpekt, no ani mladý Azueén so svojimi dlhými nohami priveľmi nezaostával - však bol stále asi o pol hlavy nižší a potajme dúfal, že ho puberta prenesie cez tento výškový skok.
Však skôr ako stihne odpovedať na vlkovo vrčanie, ani sa nestihne nadiať a skončil na zemi. Razom miesto vlkovej tvári vidí modrú oblohu a teplý dych tmavého agresora sa mu opiera o líce. Zadné laby mu v sebaobrane vtlačí na rebrá. ,,Čo máš za problém?!" zavrčí mu na odpoveď snažiac sa vymaniť zo zovretia.

,,Asi hej," odpovie, no jeho slová nie sú dvakrát pokojnými. V jeho hlase cítiť jemný nesúhlas ako nesúhlasí s návrhom vlčice ale zároveň nesúhlasí i s tým čo sa práve chystá urobiť. Križovalo sa to s jeho náturou ale i napriek tomu si uvedomoval, že akákoľvek nespolupráca by znamenala mnohé problémy.
Urobí dva kroky dozadu snažiac vymyslieť ako sa otočiť ale zároveň sa neotočiť vlčici chrbtom. Je to dobrý spôsob ako si zachovať srsť bez poškodení. Že je tomu tak? Jeho odvaha pominula, v touto vlčicou sa nechcel pobiť ako s Manon. Pri nej neváhal zhodiť ju na zem a zavrčať jej do tváre, ale s touto? Necítil sa už tak isto ako predtým. ,,Tak ja teda," štekne pomaly urobiac ešte ďalších pár krokov dozadu predtým ako sa skutočne otočí. ,,idem."

Razom sa na okolí rozozneli hlasy havranov - alebo si ich len on začal viac všímať. Cítil ako sa mu dostávajú do hlavy a on sa nevedel sústrediť. Bol vydesený, možno prvýkrát skutočne, no rozhodol sa to i tak hrať na borca. Hlasno prehltol guču v hrdle a snažil sa vlčicim skúmavý pohľad nebrať tak hlboko k srdcu. Zaujme iný postoj, chvost jemne nadnesie do vzduchu a i laby rozmiestni tak aby mal lepšiu stabilitu - celkovo jeho nový postoj vyznieva dominantnejšie. ,,Nevšimol som si, že som prekročil hranicu," povie snažiac sa naviazať na vlčicin pohľad aby jej mohol opätovať očný kontakt. Párkrát mu skutočne oči padnú k ten jej, no nakoniec i tak skončí hľadiac nižšie, na jej krk.

Niekde nad ním sa ozve hlavné zakrákanie a on sa prvýkrát v živote skutočne naplaší zvuku, ktorý normálne počuť v lesoch. Prvýkrát bol za hranicou svorky tak ďaleko že v diaľke ani nevidel rodné hory, preto bol vystrašený omnoho viac akoby si bol ochotný priznať a niekedy aj prizná. Však musí sa učiť. Keď sa jeho brat dostane na trón plánuje ho prinútiť zmeniť politiku - a samozrejme on bude hlavný ... ešte nevie čo ale bude! A taký vlk sa predsa nemôže báť.
Už už sa ide po havranovi belšom ako sneh zahnať, možno mu skriviť pár pier len aby si dokázal, že obyčajný havran ho vystrašiť nemôže. No zastaví ho hlas, po ktorom na pár sekúnd zamrzne. Ako to, že ju nepočul? Zháči sa a pomaly otočí k tmavohnedej vlčici s prenikavým pohľadom. ,,Zdra-zdravím?" pozdraví sa s chvostom pritiahnutým k zadným nohám a ušami jemne stiahnutými dozadu.

Nesúhlasne ohrnie nos a zlostne vydýchne. Fajn, berie, že to je pravda ale stále... ,,Stále ste predsa len votrelec!" zavrčí nepokojne. ,,Ako mám vedieť aké sú vaše plány tu?" opýta sa agresívne. Zatiaľ ešte nevie čítať myšlienky, ale ak by vedel možno potom by rozmýšľal o túlavých vlkoch ako o nie nebezpečných. Kto vie či si práve len nepozerá územie na ktoré by mohla so svojimi spoločníkmi vtrhnúť, vyhnať ich a potom si užívať toho čo Nihilská svorka spriadala roky. Nie, to on nikdy nedovolí!
,,Možno som ešte stále niekde medzi vĺčaťom a dospelým vlkom," zavrčí na Manon. ,,Ale viem čo je pre moju svorku dobré."

Pod labami mu tráva otravno krúpe a preto mu je jasné, že o ňom musia všetci vedieť. Či už potencionálna korisť alebo vlci žijúci na mieste kde sa dostal. Pachové značky dajako prehliadol, ak tam teda nejaké vôbec boli. Preto si ani nevšimol keď ho z diaľky zahliadla akási vlčica, ktorá mu mala práve v dnešný deň uštedriť parádnú príučku.
Jediné čo si všimol bolo, že keď prekročil určitú hranicu lúky havranie krákanie ho sprevádzalo takmer každým krokom. Najskôr si to ani nevšimol akoby sa krákanie objavilo z čista jasna. Nevenoval tomu pozornosť a už vôbec netušil, že to bolo prvé varovanie aby sa s touto svorkou nezahrával.

Azueén sa znova zašíva kdesi na území len aby nemusel plniť všetky úlohy ktoré mu dala matka. Je mu jasné, že ich nakoniec i tak bude musieť urobiť, no Machiavelli mu určite bude zase nezištne kryť chrbát len aby sa rodičia na nich nečertili. Jemu to bolo popravde momentálne celkom jedno. Momentálne ním šila puberta na všetky strany a jediné čo ho zaujímalo boli hrdinstvá a to, že na neho budú pozerať všetky baby vo svorke aj mimo nej.
Momentálne sa však len strácal v tráve a absolútne mu to nevadilo. Bol ďaleko od domova, no dúfal, že sa stihne vrátiť skôr ako si to niekto všimne a nebude mať až taký veľký problém.

Skloní uši a snaží sa tváriť čo najpresvedčivejšie a evidentne mu to aj celkom vyšlo. Aspoň to si myslí. Začne sa klepať a jeho sebavedomie porastie o ďalší kúsok. ,,A aj ťa udriem ak neodídeš," zavrčí, no hlas mu v strede vety preskočí ako sa to tak často stáva vlkom v jeho veku. Jeho hlas ešte nie je ani dospelý ale ani šteňací - je niekde na pol ceste a jemu sa to vôbec nepáči.
,,Vnikla si na naše územie a preto je mojou povinnosťou ťa odtiaľto dostať," varuje ju vlk zabúdajúc na reálne pravidlá svojej svorky, ktoré hlásajú niečo úplne iné. Nezáleží mu na tom, že na svoju svorku vrhá zlé svetlo, potrebuje si dokázať svoju nadradenosť a je mu veľmi dobre známe, že Nihilská svorka si svojou príliš dobrou politikou nikdy moc neprilepšila. Je čas na zmenu.
Vlčica sa mu predstaví a on rýchlo, nepriateľsky pokrúti hlavou. Nezáleží mu na jej mene a ani on sa moc nechce predstavovať, no predsa len. ,,Azueén," zavrčí pomedzi zuby tak aby jeho meno moc dobre nepočula.

,,Ja to môžem vyriešiť sám!" nechá sa vyprovokovať túlavou vlčicou Azueén a labou silno dupne do piesku. Od svojho pôvodného plánu, že ju prinesie ukázať otcovi ako trofej upustil takmer v sekunde a teraz prichádza na rad plán B. Či C?
Znova zaujme svoj bojovný postoj, srsť na chrbte má naježenú a jednu z predných nôh varovne vyzdvihnutú. Zuby má vycerené, chvost vysoko vo vzduchu a uši ak radari otočené k vlčici.
,,Opusti naše územie!" vyzve ju rozhodným hlasom odmietajúc podrobiť sa jej. ,,Dobrovoľne alebo nasilu!" štekne po vlčici varovne sa zaženúc po jej tmavom chvoste.