Príspevky užívateľa

Jeho nervozita sa odrazila aj na jeho pohybe. Snažil sa prinútiť sadnúť si na zadok a ticho čakať, tak ako sa od niekoho jeho postavenia žiadalo, no bohužiaľ obavy, ktoré sa mu dostávali k hlave ho nepustili len tak. Narodenie jeho prvého vlcata prežíval podobne avšak tam bol rozdiel, že jeho partnerka ho v láske príliš nemala - teraz mal reálne čo stratiť a veľmi dobre si to uvedomoval nie len on sám. Snažil sa upokojiť pohľadom na hnedú vlčícu, liecitelku, ktorá rozhodne vedela čo robí a dávala pozor aby sa vlčiciam nič nestalo a pomohla im ak by niečo potrebovali, veril, že ak by sa niečo posralo Sasha by snáď urobila poriadok. Pohľad mu nakoniec skočil na Toshiho, ku ktorému prešiel aby sa aspoň na chvíľku zamestnal. ,,A prečo ty si nejdeš nájsť von nejakých nových kamarátov?" spýtal sa ho a posadil sa neďaleko, nie však príliš na to aby nevidel vchod do jaskyne, kde sa skrývala Deli. ,,Nemusíš tu teraz byť, toto predsa len nie je niečo pre mladé oči."

,,Ak dobre viem, tak čoskoro by mala rodiť aj Nudita," zamyslel sa Azueén a očkom pohodil smerom do temnoty úkrytu kde sa rozkladalo ešte zopár ďalších miestnosti na spánok a oddych. Oni si zabrali jednu, dostatočne veľkú na to aby sa tuna napokon všetci zmestili aj po narodení vĺčat. Aj keď je pravda, že vo svorke neexistuje možnosť mať niečo len pre seba. ,,Som zvedavý ako to bude, keď jedno z ich šteniat bude ďalší nástupca Nihilu... So slepou matkou hah," zamýšľa sa nahlas. Ako člen kráľovskej stráže, alebo ako si bojovníkov nazýva on sám, má za úlohu strážiť nie len hranice a pokoj vo svorke ale najmä dávať pozor aby sa nestalo nič nikomu vysoko postavenému. A v momente ako sa narodia Makiho šteňatá, práve tieto sa stanú omnoho dôležitejšími ako jeho brat. Alebo teda minimálne jedno z nich. ,,Budem musieť dávať pozor aj na nich," zašepkal si popod nos a s povzdychom potriasol hlavou. A k tomu sa mal ešte starať aj o Toshiho - krásne! ,,Ale! To je momentálne nepodstatné. Hlavne aby tieto boli v poriadku," pohodil hlavou smerom k Delailah. ,,Toshi, čo keby si nám potom pomohol vybrať mená?"

Laby sa mu Laby sa mu máchali v bahne a nepozdávalo sa mu to príliš na to aby si to užíval. Vlk, ktorého farba bola prevažne biela mal v takomto prostredí pomerne veľký problém, zdalo sa akoby sa menil na niekoho úplne iného - aspoň teda z vonkajšieho pohľadu. ,,Úplne miesto na ktoré sa rozhodne budeš vracať s radosťou," uškŕňal sa nad touto predstavou a zadkom sa zosunul do bahna. Keď už niečo robil tak nech to robí poriadne! Po očku sledoval svoju spoločníčku a v hlave si prehrával čo si naplánoval. A popri tom veril, že sa na neho hnedá vlčica až príliš nenaserie. ,,Vieš čo, niekedy sa osobný priestor skutočne hodí," uškrnul a, vyskočil na laby a rozrazil vodu neďaleko Deli, čím na ňu vyprskol pomerne dosť bahna. Popri tom sa smial a veselo krútil chvostom.

Azueén sa posadil a pohľadom prebehol po oboch vlkoch, ktorý sa teraz stali jeho rodinou. Samozrejme mal ešte aj brata, jeho partnerku a za pár chvíľ aj jeho decká, tak rovnako ako tie vlastné. Musel povedať, že takúto budúcnosť si pre seba nikdy nepredstavoval, no klamal by ak by povedal, že sa mu t tu nepozdávalo. Jeho predstava ako by mala vyzerať budúcnosť sa s utekajúcimi rokmi menila, a to čo sa mu vtedy nepáčilo teraz pokladal za vrchol. Až teda na adoptované šteňa, ktoré by nečakal ani v najviac fantasy sne. Brat k nemu musel mať dobre veľkú dôveru, keď vybral práve neho na jeho Ochrancu. ,,Teraz, keď budeš súčasť našej rodiny, čoskoro sa k tebe pripoja ďalší súrodenci," hovoril na vĺča, aby si postupne nejako zvykol na ich hlas, predsa len ak chceli žiť spoločne, museli si dôverovať - a Azueén momentálne Toshimu príliš neveril a asi by ho so šteňatami tak ľahko samého nenechal. ,,Na aký dlhý čas to vidíš Deli?" spýtal sa partnerky so smiechom.

Reakciu šteňaťa na jeho dotyk rozhodne nečakal, labu sa mu podarilo odtiahnuť v tej správnej sekunde, inak by sa na jeho koži snáď začali vynímať ďalšie jazvy, ktorých mal doteraz už pomerne dosť - nebol žiaden dôvod rozširovať zbierku, ktorá už bola aj tak dosť rozsiahla. Skôr prekvapený ako nejakým spôsobom nahnevaný, prekvapene žmurkal a obzrel sa smerom k Delailah aby ho zachránila. Dokonca ani srsť na krku sa mu nestihla naježiť, nevedel čo má povedať a radšej teda len zvesil plecia. Dokonca ani Darach na neho nikdy nezaútočil - a to sa dalo pokladať za pomerný úspech. Aj keď, práve ten vždy len štekal a nikdy nehrýzol. ,,Toshi, toto sa nerobí. Nabudúce sa ťa už nebudem chytať," odpovedal v rýchlosti, aby podal aspoň akúsi reakciu na mladého samca, ktorý sa zdal by niekde úplne inde. Následne sa otočil na matku svojich budúcich šteniat, ktorá sa ešte oficiálne nestala jeho partnerkou. ,,To je Toshi, našli sme ho na pláži počas jednej obhliadky. Maki chcel aby sme sa o neho postarali, keďže budeme mať teraz svoje vlastné šteňatá," snažil sa vysvetliť situáciu Deli, ktorá si už našla svoju večeru, ktorú pre ňu spoločne pripravili.

Ihneď ako mu pohľad padol na prázdnu jaskyňu, uvedomil si, že sa o prebudení Delailah strachovali úplne zbytočne. Mäso položil späť na zem a poriadne sa vystrel do svojej plnej výšky - vlčica sa musela vybrať svoju dennú prechádzku a teda rozhodne nespala; aj napriek tomu však nemohli vedieť, či kdesi ďalej nespí aj Nudita, ktorej termín sa blížil rovnako rýchlo ako ten jeho partnerky. ,,Tak tu na ňu asi počkáme, môžeš si zatiaľ oddýchnuť alebo niečo," povedal Toshimu a popravde by klamal ak by povedal, že vie čo vlčatá v jeho veku normálne robievajú. On sám mal svoju mladosť ďaleko za sebou a v prítomnosti šteniat sa nepohyboval ani nepamätá - na rolu otca si bude musieť ešte veľmi pekne zvyknúť a naučiť sa čo a ako. Snáď si budú vedieť s bratovou rodinou akosi pomôcť, inak budú obaja so svojimi novými povinnosťami bojovať.
Skôr ako sa im však podarilo uložiť na odpočinok, hlavná aktérka ich návštevy úkrytu sa vrátila späť na jej obvyklé miesto. Usmial sa a chvost mu rozvíril z dlážky kúdol prachu. ,,Priniesli sme ti večeru," oznámil jej s radosťou a jemne šťuchol do šteňaťa, ktoré doteraz príliš nerozprávalo. ,,Predstav sa."

Pristúpil z nohy na nohu. Vĺčok, ktorý sa ku nim dostal sa zdal byť pomerne tichý, čo v Azueénovi vyvolávala spomienky na predchádzajúcu svorku. Tam mal totiž učia ktorý sa svojou vravou veľmi podobal na Toshiho - nie žeby sa jednalo o nejakú pochvalu, popravde by biely vlk bol omnoho radšej ak vlci okolo neho kecaju, i keď je pravda, že i to sa môže veľmi pekne vypomstiť, najmä v situáciách ako je táto. Museli zostať v tichosti, vlčice ktoré očakávajú sú veľmi nebezpečné - aspoň teda to si biely vlk myslel, minimálne to ho naučila predchádzajúca partnerka, s ktorou sa radšej už dávno rozišli. ,,Dobre teda," odpovedal jednoducho a mäso ležiace na zemi zodvihol do vzduchu. Kývol hlavou a vydal sa hlbšie do nory presne na miesto kde by mala ležať Delí, ak sa nerozhodla vyjsť na prechádzku.

Dvaja vlci kráčali za sebou v tichosti, zatiaľ čo Azueén niesol v tlame kus mäsa, ktorý sa mu podarilo zohnať od nejakého lovca, zatiaľ čo ho mladý vlk nasledoval. Nikdy by nepovedal, že bude znovu otcom a už vôbec nie, že dokonca i niekoho adoptuje - príroda si však pre neho znovu pripravila prekvapenie a tým pádom sa mohol k situácii postaviť jedine čelom a konečne sa zachovať ako správny a dospelý vlk. Aj napriek tomu, mu ale omnoho lepšie padlo, keď sa dozvedel, že rovnako je v očakávaní aj jeho brat so svojou partnerkou - aspoň v tom boli napokon spolu a mohli si všetci pomáhať. Po toľkých nepríjemných rokoch mu radosť v rodine želal. Obaja vošli dnu a Azueén zastal, mäso položil ku svojim nohám a sklonil sa k vĺčaťu. Vďaka svojej vysokej a vyziabnutej postave patril k jedným z najvyšších vlkov na území Norestu, preto bol zvyknutý sa ku všetkým skláňať ak to bolo potrebné. ,,Delailah má teraz pred sebou pomerne ťažké obdobie, tak budeme potichu," pošepkal mu tak aby neurobili v úkryte veľký rozvrh. ,,Pozrieme sa či spí a podľa toho sa uvidí či zostaneme alebo pôjdeme von," pokračoval. Nahol sa k mäsu, že si ho znovu vezme do tlamy a prejde na miesto určenia, kde mali namierené. Zastaví sa však a ešte raz pohliadne na Toshiho. ,,Ty nie si unavený?"

Ak by povedal, že sa stretnutiu s Delailah chcel vyhnúť, klamal by. Práve naopak! Chcel sa s ňou zase stretnúť, prehodiť zopár slov a možno aj stráviť nejaký čas s ňou, tak ako naposledy. Od búrky, ktorá ani pre jedného z nich nebola príliš dobrá (alebo možno aj bola, záleží od uhla pohľadu a najmä od množstva informácií, ktoré obaja mohli mať) ju poriadne nevidel. Síce ju pár krát zahliadol kdesi vo svorke počas práci - vďaka tomu predpokladal, že sa predsa len rozhodla nejaký čas stráviť v Nihile, a to a mu páčilo. Preto, keď sa mu podarilo na hraniciach zachytiť jej pomerne čerstvý pach, rozhodol sa ho nasledovať - ani nie preto, že ju chcel sledovať, ale skôr kvôli dôvodom, ktoré boli už spomenuté. V tomto momente mu bolo aj absolútne jedno, že sa jeho inak biele laby zafarbia do hneda a nepríjemného pachu; hlavné bolo, že s Deli bude môcť stráviť ďalší čas. ,,Veľmi príjemné miesto na poobedňajší piknik, len čo je pravda," uškrnul sa, keď sa mu podarilo dostať sa k nej.

Hlavu si položil na zem a aj keď jeho oči stále prebehali po okolí, často zaplávali až k jeho spoločníčke. Aj napriek tom, že počasie vonku sa akosi nechystalo umúdrieť, bol rád, že si našiel miesto kde ho môže prečkať - a teraz, keď mal nad hlavou už niečo čo dažďu zabraňovalo dostať a mu až na kosť, bolo mu jedno kedy búrka skončí. Nemal sa kam ponáhľať, predsa len hranice Nihilu neboli až tak veľkým strategickým miestom aby sa o nich niekto pokúšal práve v tomto počasí napadnúť ich. A navyše... najmä ak sa po daždi poberie rovno za bratom, všetko bude v poriadku.

Srdce mi bilo dostatočne silno na to, aby mal dojem, že sa mu vyškriabe z hrudníka. Ak by ho nemal tak silno pritlačený k zemi, prisahal by, žeby sa mu skutočne podarilo vydriapať z jeho teľa. Zatiaľ čo sa mu pazúre predných láb zabárali do hliny, oči mal naplno roztvorené a hlasno dýchal. ,,Vonku je hotové božie dopustenie," preniesol napokon ako sa mu podarilo chytiť aspoň trochu vzduchu do plúc, dostatočne veľa na to aby dokázal prehodiť zopár slov. Napokon sa pomalými trhanými pohybmi narovnal a presunul do prirodzenejšej ležiacej polohy, než ktorú zaujal potom ako ho Delailah vytiahla do hniezda záchrany. ,,Popravde som nečakala, žeby sme sa znovu stretli práve tu. Po našom poslednom stretnutí som mal dojem, že zostávaš v Nihile," pozrel na hnedú vlčicu. Za posledný mesiac spolu strávili celkom dosť času, ak si to porovná s niekým iným - bola pravda, že Azueén napokon so svojimi spolučlenmi až tak veľa času netrávil odkedy sa stal vlastným kapitánom. Možno by to mal znovu zmeniť.,,Ale musím povedať, že ak by si tu nebola, asi by mi chrbticu prerazil nejaký konár," zasmial sa.

,,To je mi veľmi ľúto. Bohužiaľ som ju videl naposledy veľmi dávno," odpovedal vlkovi aj keď príliš špecifické otázky mohli naznačiť, že sa Azueén zaujímal a z úplne iných dôvodov ako bola len zvedavosť. On sám o tom čo zažil s Nebel nechcel príliš hovoriť a už vôbec nie s jej prvým synom, ktorý nebol až tak starý. Teda ak Azueén odhadol jeho vek správne, za o by labu do ohňa rozhodne nedal. ,,Bola to jedna z vlčíc, ktoré prišli v deň keď som odchádzal, tak mi len tak utkvela v pamäti," zaobalil svoju lož do niečoho uveriteľného a dúfal, že mu to vlk zožerie. Nemal inú možnosť ako v to dôverovať.,,Škoda toho, čo som počul od Makiho mala to veľmi dobre našliapnuté čo sa týka hierarchie," vôbec si neuvedomoval, že slová ktoré teraz venoval samcovi mu moli celkom slušne ubližovať. Bohužiaľ mal však Azueén problém vcítiť sa do pocitov ostatných, najmä teda čo sa týkalo rodinných vzťahov, ktoré on sám nikdy nemal príliš dobré.

,,To je mi veľmi ľúto. Bohužiaľ som ju videl naposledy veľmi dávno," odpovedal vlkovi aj keď príliš špecifické otázky mohli naznačiť, že sa Azueén zaujímal a z úplne iných dôvodov ako bola len zvedavosť. On sám o tom čo zažil s Nebel nechcel príliš hovoriť a už vôbec nie s jej prvým synom, ktorý nebol až tak starý. Teda ak Azueén odhadol jeho vek správne, za o by labu do ohňa rozhodne nedal. ,,Bola to jedna z vlčíc, ktoré prišli v deň keď som odchádzal, tak mi len tak utkvela v pamäti," zaobalil svoju lož do niečoho uveriteľného a dúfal, že mu to vlk zožerie. Nemal inú možnosť ako v to dôverovať.,,Škoda toho, čo som počul od Makiho mala to veľmi dobre našliapnuté čo sa týka hierarchie," vôbec si neuvedomoval, že slová ktoré teraz venoval samcovi mu moli celkom slušne ubližovať. Bohužiaľ mal však Azueén problém vcítiť sa do pocitov ostatných, najmä teda čo sa týkalo rodinných vzťahov, ktoré on sám nikdy nemal príliš dobré.

Jej hlas bol pre Azueéna ako záchranný ostrov, ktorý sa objavil práve vo chvíli keď ho potreboval čo najviac. Zacvakal ušami a ihneď menil smer svojho pohybu presne smerom ktorým počul hlas. Teraz nebol čas na to aby začal pochybovať o svojom sluchu a každé zaváhanie by ho mohla eventuálne stáť život. ,,Kde si? Nevidím ťa!" zaštekal, no jeho slová mohli byť veľmi jednoducho prehlušené hromami, ktoré búchali po celej oblohe akoby im patrila. Najhoršie však bolo to, že keď nebolo počuť otázku tak rozhodne nebude počuť ani odpoveď - ak by vôbec nejakú dostal. Ihneď ako si však už myslel, že je úplne stratený, razom ju uvidel niekde vo výške. Príliš dlho neváhal a okamžite skočil smerom k nej, nebolo by to však všetko dokonalé, lebo sa mu pošmykli zadné laby a on skončil zakvačený len prednými.

Azueeé bežal smerom ku svorke a snažil sa nesústrediť, na fakt, že všade okolo neho búchali blesky akoby hore na oblakoch niekto hral bowling. Teda ak by Azueén vôbec vedel, čo to vôbec je. Skôr ako sa mu však podarilo prebehnúť cez hranice, pohľadom zachytil bežiacu Delilah - ihneď vedel, že je to ona. Vlčica ako práve ona sa nedala len tak zabudnúť a už určite nie pomýliť s niekým iným. ,,Delailah!" zvolal takmer okamžite, no ihneď ako mu vlčica zmizla pomedzi stromami, začal pohybovať, že ju vôbec skutočne videl. Jeho postup sa zastavil a okamžite sa rozbehol smerom ktorým bežala vlčica. Rozhodne sa musela stratiť a teraz nevedela, ktorým smerom sa Nihilská svorka nachádza. ,,Delailah!" musel jej pomôcť nájsť cestu späť.