Príspevky užívateľa

Pri ich rýchlej pochôdzkarskej chôdzi obom vlkom netrvalo príliš dlho kým sa z upätia hôr Nihilskej svorky dostali k skupine vlkov ktorý sa už veľmi pekne zabávali. Nálada bola evidentne pozitívna a popri tom ako Azueén skenoval priestranstvo pod sebou, nenašiel nič čo by mohlo byť zárodkom problémov. Pohľadom sa vrátil späť ku Brise, ktorá nebola jediná, ktorú konverzácia o počasí príliš netešila - ale s čím iným viete začať, keď sa so svojim spoločníkom príliš nepoznáte? ,,Tie iné povolania mi príliš nevoňali, tak som si povedal, že nebudem pokúšať a vezmem si na prácu niečo čomu sa rozumiem," odpovedal na Brisinu zvedavú otázku, snáď jej bude odpoveď stačiť, biely samec sa príliš ďaleko do minulosti ťahať nechcel, stále si nebol príliš istý ako obyvatelia Ignisu budú reagovať na jeho minulosť s Ignisom - aj keď mu bolo jasné, že danú informáciu nezamlčí pred všetkými do konca života. ,,A ty čo? Nie je príliš často vidieť vlčice ako rytierov či hraničiarov," jemne naklonil hlavu na stranu. ,,Inak neviem či sme sa niekedy vôbec oficiálne zoznámili - Ja som Azueén. Teší ma."

,,Hah, tomu verím!" smial sa na vlčici a jej slovách. Bol v dobre nálade a preto nemal najmenšieho problému aby si aj zavtipkoval. Kľudne aj na sebe ak by sa nejaká príležitosť naskytla. Momentálne však nebolo nič s čím by eventuálne mohol priložiť drevo do ohňa - však ten správny čas ešte príde, nemusí sa vlčica báť. ,,Popravde si skončila na zemi neďaleko hraníc mojej svorky," odpovedal jej aby aj ona mala nejaké informácie o tom kde sa napokon nachádza. Azueén mohol v pohode predpokladať, že samica bola v kočinách nová, predsa len Nihilská monarchia bola a aj stále je jedna z najznámejších svoriek na území Norestu. Ak by sa tu vyznala, určite by vedela kde sa jej podarilo pristáť. ,,A akurát keď som na obhliadke," pokračoval ďalej a jemne žmurkol. ,,Koľko pekných náhod dneska, nemám pravdu?"
,,Ak by si potrebovala oddych, tak moja svorka ťa na pár dní kľudne prichýli," pohodí hlavou smerom za seba, kde sa medzi vrcholkami stromov týčili hory. Presne za nimi sídlil Nihil, miesto pre každého tuláka a stratenú dušu, ktorá by túžila po stálom mieste na život. ,,Inak ja som Azueeén, ak by ťa zaujímalo."

Skôr ako dostal odpoveď na svoj pozdrav, vlčica sa mu zrutila neďaleko predných nôh. Klamal by, ak by povedal, že mu daný fakt nevyvolal úsmev na tvári - predsa len škodoradosti sa len veľmi ťažko ubránila aj ti najviac empatický vlci. Samica vyzerala byť pomerne prekvapená, že niekoho stretla, to sa však nedalo povedať o bielom samcovi. ,,Ja som zase nečakal, že mi budú vlčice padať k nohám," zasmial sa, no v hlase mu bola cítiť hra. Svoje slová nemyslel nijako zle aj keď pre vlkov, ktorí ho nepoznali, ešte nemohli vedieť akú vravu od Azueéna očakávať. ,,Ale si v pohode, nie? Nič zlomené?" pýta sa jej so záujmom len aby vedel či sa jej náhodou niečo nestalo. Nepotreboval ťahať vlčícu so zlomenými nohami späť do Nihilu k nejakým liečiteľom.

Azueén sledoval svet okolo seba, dobre videl, že dolu na pláňach sa našiel už pekný počet vlkov, na úpätí Nihilských hôr mali pomerne dobrý výhľad na všetko čo sa pod nimi dialo - aspoň teda viacmenej. Detaily bolo ťažké rozoznať, no hlavne bolo že zatiaľ hore nedoliehal žiaden hurhaj. Jeho spoločníčka sa ukázala čoskoro, biela vlčica s čiernymi znakmi, ktoré sa jej krútili nie len na tvári. Azueén sa s Brisou moc nepoznal, strávili nejaký čas spoločne na tréningoch, no v tých momentoch nebol príliš priestor na rozhovory - a po tréningoch už vôbec nie, keď sa rozbitý ťahal do nory aby sa zregeneroval. ,,Ale vôbec nie," odpovedal na otázku, ktorú mu položila. Pozdravil ju jednoduchým kyvnutim hlavy a slovami ahoj, rovnako ako sa pozdravila ona jemu. ,,Ideme?" spýtal sa jej tento raz on a mierne kývol hlavou smerom k dolnej časti lúky na ktorú mali spoločné dozerať. Ďalšie skupiny rytierov si snáď rovnako robili svoju prácu. Bez toho aby čakal na odpoveď sa ta i pobral, samozrejme dával pozor aby sa od Brisi príliš nevzdialil. ,,Počasie nám celkom vyšlo tentoraz," uškrnul sa na vlčícu aby začal konverzáciu.

Azueén dobre vedel, že čoskoro sa bude neďaleko ich územia konať ples nielen ich svorky - v tej chvíli budú všetky ich sily sústredené na nekonečné pláne a teda si dnes dával omnoho väčší pozor na to kto sa motá okolo hraníc Nihilu. Keď budú všetci rytieri na plese, hranice zo všetkých strán zostanú nechránené, teda bolo pre neho veľmi dôležité dobre vykonať svoju prácu. Aj keď bola pravda, že územie monarchie bolo skutočne dobre situované, zo všetkých strán chránené horami alebo morom. Za jeden večer by sa teda nemusel uskutočniť puč a ak aj áno, Maki bude určite na plese, kde na neho rytieri dohliadnu.
Skôr ako sa však stihol lepšie uvedomiť, uvidel vlka klesajúceho k nemu spomedzi koruny stromov. Vyzdvihol k nej hlavu a s mierne naježenou srsťou na chrbtici si ju prehliadol. Neočakával, žeby chcela robiť problémy, no aj tak bral za svoju povinnosť aby ju preskúmal a zistil čo sa deje. ,,Vitajte," pozdraví ju s úsmevom a chvostom vo vzduchu.

Azueén stal na kraji Nekonečnej pláni, niekde na úpätí hôr, ktoré prezrádzali že hranice Nihilu nie sú príliš ďaleko. Dobre vedel čo je dnes na pláne a čo má ako zástupca rytierského rádu so svojimi spoločníkmi na starosti. Ples sa pomaly ale isto začínal a teda čakal na svoju partiačku, s ktorou mali dozerať na príjemný prechod akcie, ktorú si jeho brat vymyslel. Azi nevedel čo presne chcel plesom dosiahnuť, no veril, že Mali vedel čo robí - ak by to nevedel on, tak už nikto iný.
Zatiaľ však len prestupoval z nohy na nohu a čakal kedy sa biela vlčica ukáže. Nie, nečakal na ňu dlho, len ho celá situácia celkom znervóznovala, najmä teda z dôvodu, že ples bol prvou väčšou akciou o ktorú sa so svojou partiou vlkov mal starať. Nemôžu Makiho sklamať a tak poničiť reputáciu Nihilskej monarchie - Boh však vie aký vlci sa vôbec nakoniec ukážu a aké nepríjemnosti by sa mohli eventuálne prihodiť. On si však dá pozor, s Brisou urobia všetko aby všetko prebehlo hladko.

Azueén čakal na svojho učiteľa, síce sa snažil pôsobiť trpezlivo, no v hlave mal dosť rušno. Ani nie kvôli tomu, žeby mal nejaké problémy o ktorých by musel rozmýšľať, skôr preto, že sa nudil. Ihneď ako však uvidel vlka, ktorý sa k nemu blížil, uvedomil si, že to bude asi pre neho. Postavil sa na laby a s chvostom mierne vo vzduchu urobil pár krokov smerom k jeho novému učiteľovi. ,,Vidím, že ste sa na mňa pripravili, Lord Seth," uškrnul sa na neho. Skutočne mal veľmi dobré informácie aj keď sa Azueén o svojom pôvode nikdy príliš nerozkrikoval - bolo však veľmi hlúpe predpokladať, že sa jeho prítomnosť nerozkríkne. Najmä teda vo vyšších kruhoch svorky. ,,Tak myslím, že rytier by mal presne poznať hranice svorky a najmä jej členov aby dokázal určiť kto do svorky nepatrí," zamyslí sa. Skutočne nečakal, že ho bude Lord skúšať z vedomostí. ,,A navyše by mal ochraňovať panovnícku rodinu za každú cenu."

Azueén mierne nadvihol obočie. Bolo jasné, že s Darachom neboli na rovnakej úrovni a akoby každé jeho slovo čierneho samca vždy vytočilo. Možno to však bolo len jeho resting angry faceom, Azi si to však nenechal viac znepríjemniť akoby mohol. ,,Jasné, jasné," pokrútil hlavou a usmial sa na Rachela. ,,Ste spolu spokojný, to je hlavné, žejo?" ušknul sa na neho a už sa aj pokúsil začať ich konverzáciu brať znovu vážne. Dozvedieť sa nejaké ďalšie informácie a potom sa už konečne domov aby sa mohol zabývať vo svojej staronovej svorke.

,,Gratulujem ti ku kariérnemu postupu," pootočí sa smerom k Darachovi a pousmeje sa na neho znovu. ,,Neboj sa, aj mňa rozčuľovali, jeden si musí nájsť pôsob ako pri tom zostať príčetný," smeje sa už hlasno. Veď predsa len aj oni dvaja si toho celkom veľa spoločne užili. Ako inak by sa Azimu podarilo počas všetkých tuhých zím a daždivých dní zostať pri zmysloch ak by si niekedy saj srandu neurobil? Darach na ich spoločné prechádzky v daždi hádam dobre nespomína, no pre bieleho vlka to boli jedny z najlepších dní na ktoré rád spomína. Aj keby tmavého samca v niektorých momentoch najradšej roztrhol a aj tak na tieto chvíle rád spomínal.
Akonáhle vlk spomenie meno, Azuén zacvaká ušami. ,,Tú sa mi zdá, že som stretol. Taká biela vlčica, že?" spýta sa ho so záujmom. Dobre vie čo mu chce Darach povedať - že si predsa len našiel frajerku! O fakte, že už je aj otcom nemal najmenšieho tušenia. ,,Dobre si si vybral, bola roztomilá."

Slová, ktoré od Daracha dostal by nikdy nečakal. Uši mu takmer okamžite klesli k lebke, usadili sa na temene hlavy a takmer až neveril, že sú venované jemu. Nasucho zažmurká smerom medzi stromy a ak by povedal, že sa mu nenahrnuli slzy do očí klamal by. Nebolo to tak ďaleko, žeby skutočne začal plakať, no ak by sa niekto lepšie prizrel mohol by vidieť vodnaté modré oči, ktoré patrili bielemu samcovi. V tomto momente skutočne potreboval počuť to čo mu Darach venoval a skutočne dobre mu to padlo. Ešte párkrát zažmurká a následne sa pozrie smerom na vlka s ktorým si možno práve teraz skutočne našli spoločnú reč. ,,Ďakujem Darach," odpovedal mu tichým hlasom. ,,Ani nevieš čo to pre mňa znamená," pokrútil hlavou zo strany na stranu akoby sám neveril tomu, že to skutočne povedal. ,,A ty máš čo nového?"

Azueén o prítomnosti vlčice vedel skôr ako sa im podarilo spojiť pohľady či sa vôbec k sebe prihovoriť. Život v Ignise ho statočne vycvičil a teda bolo pomerne ťažké prekvapiť ho - a bolo to fajn, aspoň sa nemusel báť, že skončí s nožom zapichnutím v chrbte medzi rebrami. Vlčica na ktorú mu padli napokon oči ale vôbec nevyzerala nebezpečne, asi ako väčšina Nihilskej svorky, avšak niekedy môže zdanie veľmi statočne klamať ... možno preto sa aj naskytala otázka, že ak sú v Nihile všetci tak nie-nebezpečný, ako je možné, že vydržali tak dlho? Toto tajomstvo je lepšie zachovať v najhlbších kruhoch monarchie do ktorých on už dávno nepatril a ani patriť nebude. ,,Dobrý," pozdravil sa aj on jej a najskôr sa snažil vlčicu vôbec zaradiť do akej vekovej kategórie patrila. Určite bola mladšia ako on, aj keď už to nie je čo povedať, veď predsa len už už nepatrí k najmladším vlkom pod slnkom aj keď najlepšie roky svojho života ešte môže mať pred sebou. Ešte sa nechystal zomrieť. ,,Z Nihilu?" spýtal sa jej s úsmevom aby sa ho nemusela báť. Dobre si uvedomoval svojej výšky, no svalov veľa nepobral. ,,Som Azueén."

Azueén postavám neďaleko miesta kde sa rieka vlievala do mora a skúmal či sa mu podarí zahliadnuť nejakú rybu. Nie žeby bol hladný - Nihil mu predsa len poskytoval dostatok potravy bez ohľadu na to aby si musel loviť sám, pri hliadkovaní okolo hraníc však nemal príliš veľa na práci a tak teda zabíjal čas ako sa mu len dalo. Nie žeby hliadkovanie v okolí svorky bolo nudné (dosť pravdepodobne za posledné mesiace stretol na hraniciach nihilu viac vlkov ako počas svojej práce v Ignise), ale... Dobrez bolo to nudné. Viacmenej.
Napokon mu nedalo a labami sa ponoril do vody, bolo leto a tak bola teplota príjemná, nie príliš tepla a ani príliš studená. Ešte bolo dostatok času na to aby sa smer okolo premenil na žeravú guľu a Azi si to skutočne užíval. Mal leto rád, aj napriek tomu by však niektoré dni prežil v tieni stromov bez toho aby sa musel nejako extra hýbať. Nič však nie je dokonalé a o Tom vedel Azueén omnoho viac akoby sa na prvý pohľad mohlo zdať.

,,Tak to sme potom obaja celkom slušný nováčikovia," uškrnie sa s povzdychom. Popravde dúfal, že sa mu podarí stretnúť niekoho kto mu priblíži všetky novinky v Nihile, ale nevadila mu ani malá zachádzka pri jeho cieli. Bol aj tak veľmi rád, že sa mu podarilo stretnúť so Sashou a získať ak nového priateľa v novej kapitole jeho života. ,,Dúfam, že som urobil dobré rozhodnutie a Nihil bude stáť za to," pokračoval ďalej aby medzi nimi nevzniklo dlhé, nie príliš príjemné ticho, ktoré by bolo následne veľký problém zaháňať. ,,Teba sem čo vlastne priviedlo?" spýta sa jej napokon avšak akonáhle spomenie smrť nejakého liečiteľa, musí hľadať hlboko v spomienkach aby si na nejakého spomenul. Predsa len to už bola nejaká doba čo sa mu podarilo z Nihilu odísť a vtedy, v tom mladom veku nejaké starších vlkov neriešil ani keby musel. ,,Toho som asi nepoznal."

Po pomerne prekvapivom rozhovore so svojim bratom si musel utriediť myšlienky - nevedel ako a ani ako dlho mu o bude trvať, no bolo mu jasné, že nasleduje pekných pár dní premýšľania. Azueén by klamal ak by povedal, že patrí k tým najmozgovejším vlkom v Noreste, no aj napriek tomu sa a posledný čas veľmi slušne zmenil. Už sa na ňom odzrkadlil jeho vek, ktorý .. no povedzme si pravdu, už dávno nemal tri roky a právo správať sa ako malý zmrd. Preto si radšej užíval čerstvého horského vzduchu, ktorého bolo na území Nihilskej svorky dostatok a dúfal, že mu vyženie z hlavy spomienky na rozhovor, ktorý musel podstúpiť. Preto mal aj oči otvorené aby sa mu keď tak podarilo zahliadnuť nejakého člena či aj nečlena jeho svorky a mohol s ním prehodiť pekných pár slov.

FAELIN
Sledoval ako sa jeho okolie pomaly ale isto vynára z temnoty noci, ktorá sa konečne menila na deň. Pramene pri ktorých ležal už zo svojej vody neparili toľko ako v zime, preto sa mu aj ľahšie pozeralo okolo seba bez toho aby musel zazerať akoby prišiel o zrak. Aj keď sa vlastne nemal na vôbec čo pozerať, aj tak ho neopúšťala ostražitosť tak typická pre strážcu hraníc Igniskej svorky - bohužiaľ, keď sa už raz naučíte spať s jedným okom otvoreným, len veľmi ťažko sa vám bude odvykať aj keď sa situácia vo vašej prítomnosti už zmenila. Azueén si to uvedomoval, keď bol ešte tulákom ospravedlňoval svoju ostražitosť možným útokom. Nikdy nevedel kedy sa spoza kríku vynorí niekto alebo niečo čo by ho chcelo skoliť. Ale teraz, keď už patril do svorky, ktorej územie bolo jedno z najbezpečnejších, uvedomoval si, že má v hlave akýsi problém, ktorý mu nedovoľuje úplne sa úplne upokojiť. Môže si aspoň hovoriť, že pokiaľ neškodí nikomu inému, riešenie sa možno nájde neskôr.