Príspevky užívateľa

Azueén sa ešte poriadne ani nestihol dostať medzi stromy ďalej od Daracha a už znovu musel zastať. Neotočil sa však, nechal mladého samca hovoriť mu do chrbta zatiaľ čo len hľadel pred seba akoby sa snažil vpiť do prírody okolo seba. ,,Darach vieš..." jemne sa pootočil smerom dozadu aj keď jeho laby stále smerovali smerom do lesa. ,,Život nie je jednoduchý a niekedy je veľmi ťažké nájsť tie správne kroky, ktoré ťa budú viesť ďalej," povzdychne si a pripravuje sa na dlhší rozhovor, ktorý len tak jednoducho neskončí. ,,Ja som si nevybral dobre. Vstup do Ignisu bola chyba, rovnako aj vzťah so Shirou. Príliš sme to uponáhľali, boli sme mladý," otočí sa smerom späť ku svojmu spoločníkovi. ,,Môžeš to brať ak, že som ušiel pred problémami ale bolo to tak lepšie. Ak by jeden z nás zostal, obaja by sme trpeli. Možno nie len my dvaja. A Shira žila v tej svorke celý svoj život, bolo teda múdre že som odišiel práve ja," pohľadom hľadá Darachove oči aby mohol sledovať jeho reakcie. Oči nikdy neklamú. ,,Už rozumieš? Niekedy je lepšie odísť najmä ak vďaka tomu bude trpieť menej vlkov ako keby som zostal," ostro sa na neho pozrie avšak aj tak mu tam kdesi hrá jemnosť. Nemá chuť sa ďalej hádať. Chce aby ho Darach pochopil ale nebude mu už tlačiť svoj názor. ,,Už rozumieš?"

,,V pohode kamarát, nechystám sa ťa zožrať," uškrnul sa na neho. Vlk vyzeral akoby sa mal každú sekundu zosypať a Azueén si nebol príliš istý aký bol toho dôvod. Či sa skutočne tak veľmi bál alebo sa jednalo skôr o nejaké zranenie, ktoré nemohol vidieť a ani cítiť. Alebo po ňom šiel niekto ... Rýchlo pokrútil hlavou aby vyhnal nepríjemné myšlienky. Teraz nebol čas na to aby sa nechal vystresovať možnosťami, ktoré ani nemuseli byť pravda. ,,Dobre tak poď, nájdeme ti nejaký prístrešok a možno aj niečo pod zub," kývol hlavou smerom k územiu svorky, ktoré sa nenachádzalo príliš ďaleko od miesta na ktorom práve stali. Dokonca sa medzi vrcholkami stromov kde tu ukázali hory medzi ktorými by mali prejsť ak sa skutočne chceli dostať do Nihilu. ,,Naša svorka ti ponúkne ochranu ako dlho budeš potrebovať," snažil sa vlka akosi upokojiť, no nemal najmenšieho tušenia či sa mu to darí alebo nie. Nikdy o sebe neuvažoval ako o desivom vlkovi, aj keď do výšky mal pekných par desiatok centimetrov. Ale je pravda, že správny rytier by mal byť mierne zastrasujuci aby v prípade skutočnej potreby dokázal zastrašiť možných nepriateľov. ,,Len to netreba zneužívať," podotkne ďalej a pomalými krokmi sa poberie smerom k horám.

,,Ale hej. Musím sa odosobniť od toho, že mám zlé spomienky na nich," podotkne mierne nevrlo ale s akýmsi vtipálskym podtónom. Nechcel svoje vlastné problémy niesť späť do svorky a tým pádom mu bolo jasné, že pocity by mali ísť na druhú ak nie až tretiu koľaj - teda aspoň tie negatívne minulosti, ktoré by mohli nepekne ovplyvniť budúcnosť. Pravda je však aj fakt, že nemal dostatočne veľké slovo na to aby čokoľvek ovplyvňoval. Aspoň teda zatiaľ. ,,Ale je to tak dobre. Netreba sa s nikým kamaratčákovať, najmä v čase keď sme úplne sebestačný," pritakal slovám svojho brata. Už ho veľmi dlho nevidel a bol skutočne prekvapený faktom, že pred ním stojí tak vážený a najmä múdry vlk. Akoby Makiho poriadne ani nespoznával - dospel. Kiežby len niečo také dokázal povedať aj o sebe. Možno raz sa ak vysoko dostane i on aj keď je jasné, že práve Azueénovi bola určená iná cesta.
hneď ako Maki spomenie jeho dcéru, znovu sa zháči. ,,Počkaj. Ty ju poznáš? Ty poznáš Rose?" prekvapene na neho vyvalí oči a takmer zabudne zavrieť tlamu. Čože? Ako to? Toto mu bude musieť Maki vysvetliť, aj keď je pravda, že Azi nemohol čakať, že vĺča navždy zostane v Ignise so svojou matkou. Skôr ako dostal odpoveď sa však jeho brat dotkol ďalšieho, nie príliš príjemného tématu o ktorom Azueén príliš nevedel. ,,Čo? Čo sa stalo?"

Azueén sledoval vlka ku ktorému sa približoval a v hlave sa snažil spomenúť si či náhodou jeho srsť už niekde videl. Dobre vedel, že vo svorke je pár zelených vlkov, no nebol si presne istý či sa jednalo o práv tohto jedinca. Radšej dávať pozor ako sa potom ospravedlňovať, že sa niečo stalo. ,,Nihilčan?" spýta sa ho avšak jeho správanie mu už dopredu prezrádzalo aká je odpoveď. Ak by sa jednalo o člena jeho svorky, nie len žeby cítil pach vlkov na jeho srsti ale určite by sa pred ním až tak nepodriaďoval. Azueén sa ani nemusel príliš veľmi snažiť na to aby sa mu podarilo vlka prevyšovať. Od narodenia bol vysokým vlkom aj keď jeho nohy celkom slušne pripomínali špáradlá - to čo dostal na výške mu bolo odobrané na svalovej hmote. ,,Alebo len hľadáš miesto na odpočinok?" doplní svoju otázku pokojným hlasom a jemne nakloní hlavu na stranu. Nechcel vlka vystrašiť viac ako už bol, dobre vedel, že už dávno nie je v Ignise.

Prekvapene na vlčicu pozrie a nadvihne obočie. To teda musela o Nihile niečo vedieť, keď poznala meno jedného dávnejších členov jeho terajšej svorky. A dokonca jeho rodiny. Preto bolo teda aj jeho prekvapenie celkom opodstatnené. ,,To je môj strýko - brat mojej matky. Ale odišiel pred pár rokmi a odvtedy o ňom nebolo nič počuť. Aspoň nič o čom by som vedel," zamyslí sa nahlas a jemne zažmurká. Skutočne by ho zaujímalo ako sa oni dvaja spoznali. Svojho strýka nepoznal nejako extra veľmi, vedel však že existuje a vedel aj ako vyzerá. Viac-menej. Skôr ako však nechá samicu úplne zamrznúť na vetre, i ona súhlasí aby sa presunuli niekam inam. Postaví sa teda na laby a hodí hlavou smerom za seba, smerom ktorým sa majú vybrať. ,,Dobre teda, prejdime k nore," povedal jej a pobral sa hore prepadliskom, ktoré ich malo zaviesť priamo k nore. Alebo teda priamo pod noru. ,,Tam sa pre teba určite nájde miesto," doplní, no nie je to všetko čo by sa chcel spýtať. ,,Ako sa vlastne poznáš s Nikolaiom?"
> prepadlisko

Azueénovi šklbne kútikom tlamy až mu výraz prejde do tichého vrčania. Na čele mu navrela vráska a obočie skĺzlo nižšie. Ako ho tento pochabý mladík dokázal vytočiť do nepríčetnosti - Shiranie sa od neho mala ešte čo učiť, len čo je pravda. ,,Už som sa ti ospravedlnil, čo ešte odo mňa chceš?" zavrčal mu na odpoveď, no už nejaký čas mu bolo jasné, že mláti hrach o stenu. Darach si pôjde ďalej vo svojom zabehnutom kole a jediné čo dosiahne bude, že Azueéna rozžeraví do biela. Doslova aj metaforicky. ,,Mám sa hodiť na zem a prosiť ťa aby si mi odpustil?" vrčí a šteká po ňom, no v duchu sa snaží upokojiť. Nedarilo sa mu až tak dobre ako si myslel avšak ... Avšak. ,,Len preto aby si mal možnosť urážať ma? Ako kamaráta?" dupne labou o zem. Už si sám seba vážil o dosť viac ako predtým a bol schopný urobiť hrubú čiaru tam kde mala byť. Presne ako v tomto momente. ,,Sorry ako, ale asi fakt už idem."

,,Aj som si myslel, že keď si ma prijal späť, tak vzťahy s Ignisom nebudú už také zlé ako boli za čias deda," prikývol jeho slovám a nezostávalo mu nič iné len mu veriť. Predsa len bol jeho starším bratom a vodcom svorky, ktorý videl ďalej ako dokázal Azueén. Život v politike svoriek nebol taký jednoduchý ako by si vlk mimo všetkého diania myslieť, čo biely samec rozhodne bol. Na to tu boli iní vlci aj keď čo mu zakazovalo kafrať mu do práce? ,,Akože celkom ma to teší ale zároveň... treba dávať bacha stále, povedal by som," mykol plecami. Odkedy sa odlúčil od Ignisu nemá absolútne žiadne informácie čo sa deje za ich hraniami a teda... stretnutie s Darachom mu teda absolútne nepomohlo. Chalan vyzeral byť ešte viac mimo ako počas ich cvičenia, asi toho bolo na jeho ramenách dosť a radšej si to odbavil na ňom.
Ihneď ako Maki spomenie fakt, že má dcéru, oči sa mu rozšíria a srsť na temene sa mu zježí. Najradšej by ihneď zdrhol a nikdy sa k minulosti nevyjadroval - bohužiaľ však nedokázal vymazať všetko čo sa stalo a tak sa musel postaviť k problému ako správny dospelý vlk. Aj keď mu pri tom navieralo srdce. Dobre vedel, že to kvalitne posral. ,,Eeeeh," začal, no pár chvíľ mu trvalo kým sa podarilo nájsť správne slová. ,,No... Moc nám to so Shirou nevyšlo. Sme boli mladí a sprostý, v očakávaní, že nám bude svet ležať pri nohách," začne sa mierne zbabelo obraňovať, možno predsa len nebol taký odvážny akoby si myslel. ,,Rozišli sme sa skôr Rose poriadne dospela a popravde ani neviem či som s ňou strávil vôbec nejaký čas," nasucho prehltne. ,,Dúfam ale, že chápeš, že to nie je len moja chyba. Že?" Nechýbalo mu príliš k tomu aby sa mu oči zaplavili slzami. Nikdy by to neprial ale bolo tomu tak. ,,Ale áno... mal som ti to povedať."

Prekvapene na ňu pozrie, popravde by nečakal, že sa skutočne rozpráva s niekym mimo svorky. Aj keď je pravda, že hranice Nihil nikdy príliš nestrážil, oproti Ignisu kde žil ešte pred rokom. ,,Tak to máš šťastie, že si sa rozhodla zakotviť práve na tomto mieste," uškrnul sa na ňu a mohol pozorovať ako jej zo srsti kvapká chladná morská voda. Rozhodne nebolo príliš teplo na kúpanie a možno by bolo lepšie ak by sa vlčica pobrala niekam do závetria. ,,V iných svorkách nemajú také veľké srdcia otvorené pre tulákov ako máme my," mykol plecami. Nemal ale zapotrebí vracať sa k iným svorkám, radšej sa chcel sústrediť na samého seba a prítomnosť. Navyše to pre ich konverzáciu nebolo príliš podstatné. ,,Prakticky sa tu u nás môžeš voľne pohybovať ak potrebuješ ochranu a dokonca by si si vedela nájsť medzi členmi aj nejaké jedlo," zamyslel sa. Domnieval sa, že slovo spojené s jedlom ju zaujme dostatočne na to aby sa zase tak rýchlo neponáhľala za svojimi inými povinnosťami či čímkoľvek čo mala na práci. ,,Alebo sa chceš radšej pobrať iným smerom?" spýta sa jej so záujmom. V tomto momente mu bolo popravde tak trošku jedno ako sa vlčica rozhodne, no rozhodne by bol rád ak by ju mohol povodiť po území. Predsa len by aspoň ako-tak zabiť čas a čo je lepšie ako stráviť s peknou slečnou?

Odkedy mu bolo oznámené, že má pridelenú prácu vo svorke ako rytier, určite sa mu v Nihile žilo omnoho lepšie ako doteraz. Teraz, keď už mal svoje poslanie a mohol sa spokojne venovať niečomu čo mal rád a bavilo ho to, skutočne si život v tejto komunite užíval. Svojmu bratovi bol neskonale vďačný, že mu ponúkol miesto a dovolil mu tak zvyšok svojho života prežiť pod jeh vládou. Alebo vládou jeho detí či vnúčat - záležalo koľko sa on sám dožije a najmä ako to ďalej bude v budúcnosťou monarchie. To už však neboli Azueénove problémy a teda sa mohol venovať čomukoľvek čomu sa rytieri normálne venujú. Skôr ako sa mu podarí však dostať sa k niečomu pracovnému, podarí sa mu stretnúť brata, ku ktorému sa hneď s nadšením vyberie. ,,Maki!" pozdraví ho radostne a labou ho štuchne do ramena takmer okamžite ako sa k nemu dostane dostatočne blízko. Presne tak ako to robieval kedysi. ,,Nejaké novinky z panovníckeho trónu?" spýtal sa ho mierne podrívačne, avšak vo veľmi dobre nálade, presne tak ako to robieval vždy.,,Vieš, niečo čo sa len tak pošepkáva?"

Azueén si musel povzdychnúť. Už od začiatku konverzácie nemal slov, no teraz už skutočne nemal čo povedať. Najradšej by len zacvakal ušami, otočil sa na labe a nechal sa viesť smerom k Nihilským hraniciam. Nedalo mu však a tak s hlbokým nádychom ešte raz zaklipkal očami a uškrnul sa. ,,Nevyzeráš ako niekto kto by príliš rozplýval politikou alebo filozofiou bytia," odpovedal už mierne otrávene a možno by mu i z nosu vyšiel dym ak by mal možnosť. Nebol však drakom a tak mu jediné zostávalo mierne podupnutie, ktoré len podčiarkovalo jeho nie príliš ústreovú náladu, ktorá sa mu pritrafila. ,,Dobre... Myslím si, že toto tu nedáva moc veľký zmysel," pokračoval ďalej a mierne sklonil hlavu k zemi pripravený na odchod. Už nemal záujem počúvať ďalšie reči na podobnej vlne ako mu Darach venoval. Už si sám seba vážil o niečo viac ako by si bol možno aj ochotný priznať. ,,Rád som ťa videl, ale možno bude lepšie ak sa už rozídeme, ak ma teda nechceš prestať urážať."

Ihneď ako sa Azueén dozvedel, že bol povýšený na rytier, nemohol sa dočkať kedy sa mu podarí dostať ešte vyššie. Síce už niekoľko rokov pracoval ako hraničiar, no aj napriek tomu musel začať zas a znovu od začiatku aby sa predsa len preukázal aj pred ostatními členmi jeho svorky a nie len pre bratom. Možno mal postavenie na to aby ho dostal späť do svorky a udržal ho v nej, avšak členovia mali určite svoj vlastný názor na veci, ktoré sa okolo nich diali a teda by im určite neušlo, že jeden z nich má úplne iné podmienky ako ostatní. Preto teda radšej poslušne sedel a čakal kedy sa jeho majster objaví a mohol by mu predať nejaké dôležité informácie, ktoré by eventuálne potreboval do svojho ďalšieho profesijného života - bol aj celkom zvedavý ako sa bude náplň jeho práce odlišovať oproti tej, ktorú vykonával v Ignise, ale to sa snáď dozvie skôr akoby čakal.

Pomerne prekvapene sledoval vlčicu, ktorá asi nebola úplne v pohode a s nadvihnutým obočím sa pýtal sám seba, či náhodou nepotrebuje pomôcť. Napokon sa však rozhodol, že ju nechá tak a radšej sa bude dištancovať - aspoň teda zatiaľ. Jeho doterajší život ho naučil, že niekedy je lepšie ak neurobí prvý krok (aj keď ho to často veľmi hnevalo) ale ako sa vraví, nie je nič horšie ako iniciatívny debil... čo on popravde často bol. Samica sa však napokon vynorila z vody a on vyskočil na laby s chvostom pomerne dominantne vo vzduchu. Bol to jeho prirodzený postoj, ktorý si ani príliš neuvedomoval a jediné v čo mohol dúfať, bolo, že samica nie je vyššieho postavenia ako on a nebude si príliš vyžadovať rozdelenie postavení. Táto možnosť sa v hlave bieleho vlka však ani na okami nemyhla. ,,Ty si z Nihilu?" spýtal sa jej so záujmom a prebehol k nej, avšak dostatočne ďaleko na to aby sa mu laby nezamočili od slanej vody. Bol však pripravený do nej skôčiť ak by si hnedú vlčicu more rozhdolo ukradnúť znovu. Kým sa jej však podarí chytiť dych, pokračoval vo svojich slovách ďalej aby jej dal vedieť čo a kto je. ,,Ja som Azueén inak. Som tu nový, takže ešte veľa vlkov zo svorky nepoznám."

Azueén sa zložil k zemi neďaleko nej, predsa len obaja nemali niekam namierené - alebo to si aspoň on myslel, a teda sa nemali vôbec kam ponáhľať. ,,Ale určite," prikývol na jej slová, mala pravdu. Nihil bol predsa len jedna z najmilších svoriek v údoliach a planinách Norestu. Najlepšie miesto na život, povedal by nejeden vlk a v určitých veciach by to aj bola pravda. Dokonca aj Azueén by súhlasil, škoda že si to uvedomil až príliš neskoro vo svojej ceste životom. Niečo toho už zažil a niečo aj poznal, tak by sa jeho slovám malo veriť. Teda ... Asi. Vlci zväčša vravia že nie je príliš spoľahlivý. ,,Dá sa povedať, že v tomto ohľade som o Nihile počul len samé dobré veci," pokračoval ďalej. S vlčicou sa mu celkom príjemne konverzovali a v tomto momente dúfal, že sa od nej dozvie nejaké novinky o svojej rodnej svorke, ktoré sa za tie roky od jeho odchodu zmenili. Vedel, že Mali vládol úplne inak ako ich dedko a dokonca aj menil nejaké pravidlá, ešte však nemal dostatočný priestor na to aby všetko poriadne zistil. ,,Ty už si tu dlho?" spýta sa jej napokon aby ich konverzácia príliš dlho nestála a nevytvorilo sa ticho dlhšie ako bolo úplne nevyhnutné.

Po stretnutí s Darachom sa mu ešte nejako extra nechcelo ísť rovno domov do Nihilskej svorky, ale na druhej strane ani bližšie k Igniským hraniciam. Vedel, že hneď za Dormanským lesom, pár desiatok metrov sa nachádza vresovisko, kde sa prvý raz stretol so svojou bývalou partnerkou a dokonca sa nejaký čas na danom mieste aj stretávali. Svoj novonájdené psychické zdravie si však vážil dostatočne na to aby sa tam vracal a tak sa miesto pohybu rovno pobral na otočku smerom domov. Aj keď daná zákruta, ktorú si chcel vybrať bola nakoniec omnoho väčšia ako čakal.
Kráčal dopredu s nosom otočeným k zemi, avšak vôbec sa nesnažil nasávať pachy okolo seba. Skôr bol len ponorený do svojich myšlienok a nemal príliš veľký dôvod na to aby sa pozeral pred seba a objavoval. Síce bol spokojný so svojim novým životom, no aj napriek tomu sa ešte príliš nevyrovnal so svojou minulosťou. Raz sa dostane aj tam, určite. Skôr ako sa mu ale podarilo dostať hlbšie k svojim myšlienkam, neďaleko seba uvidel zeleno-čierneho vlka. Nemal najmenšieho tušenia či sa jedná o člena Nihilu alebo tuláka, mal však rád spoločnosť a tak sa k nemu vybral.

Azueén prekrútil očami. Nebolo žiadnym tajomstvom, že nemal najlepšiu povesť a s tým sa už zmieril. Bohužiaľ sa nedokázal otočiť v čase a ísť si nafackovať - ak by vedel, že so Shirou skončia tak ako skončia, radšej by do toho hlúpeho vresoviska nikdy nešiel. Ako to však vtedy mal vedieť? Boli mladí, plní hormónov a chceli si užiť života. Škoda len, že sa skôr nespoznali lepšie. Alebo bol problém niekde úplne inde, to však bolo už úplne mimo Azueénovho postrehu. ,,Toto počúvam celý svoj život, akosi to už na mňa asi nemá vplyv," mykol plecami napokon, po Darachovích srdcervúcich slovách. Čo od neho chcel? Aby sa cítil zle? Alebo si len potreboval dokázať, že je lepší ako on? ,,Ale keď sa raz budeš chcieť normálne porozprávať, tak ma nájdeš kdesi na juhozápade," odpovedal mu s povzdychom, no v oku mu stále hrala známa šibalská iskra ako vždy. ,,Bude ti stačiť hlasno zakričať."