Príspevky užívateľa

Jeho prítomnosť tu bola nutná. To bol snáď jediný dôvod, prečo tu bol a nestrážil hranice doma. Navyše sa k tomu aj nahodil do gala. Zobral si okolo krku nejakú kožušinu z mŕtvej fretky, aby tým zakryl svoje šedé škvrny, lebo usúdil, že zobrať kožu z vlka by nemuselo urobiť práve najpríjemnejší dojem. Ale nemal chuť si zapletať do srsti nejaké hlúpe kvety. Hlavne tu ani nechcel byť. Hnusili sa mu všetci vlci tuto. Toľko farieb a iných vecí, no proste hnus. Nedával to však najavo. Ponechával si chladnú masku a keď sa k nemu niekto prihovoril, slušne pokýval hlavou a prehodil pár slovíčok. Inak mlčal ako peň a sledoval svoje sestry, hlavne teda Persephone. Mal na nich dávať pozor a nerobiť problémy. Teda sa o to snažil najviac ako sa dalo, pretože stačilo málo a spôsobil by hanbu nie len svojej rodine, ale aj svorke a to by už fakt nezniesol a išiel sa rovno zabiť. Bolestne si však uvedomil, že väčšinu vlkov tu ani nepozná a teda toto bola ideálna príležitosť na nadviazanie nejakých nových vzťahov aj z radov iných ako igniských.

Príliš veľa vnemov, príliš veľa pachov a nervov tu bolo, aby sa tento čiernoodenec mohol sústrediť len na jeden. V podstate sa jeho všetky myšlienky sústredili len na jedno. Zneškodniť hrozbu v podobe medveďa raz a navždy. Muselo sa uznať, že to bol vcelku vytrvalý jedinec a určite sa tak ľahko nevzdával, čo bolo skôr na škodu všetkých prítomných. Harimu sa však podarilo Nerea z nohy striasť hneď po tom, ako na neho navrieskal. Ohlušujúci medvedí rev mu bude znieť v ušiach ešte dlho, no aspoň Darius dostal rozum a spakoval sa do prvej diery, do ktorej sa dalo. Následkom útoku na jeho citlivý sluch teda prepočul Fiorininu prvú polovicu vety a snažil sa zamyslieť nad tým, čo bude musieť vysvetľovať a prečo? Vôbec v tej chvíli neriešil, prečo tam ona len tak leží a nepríde pomôcť aspoň odlákať pozornosť. No po jej ďalších slovách vlastne aj uvažoval, či je duchom prítomná. Nie je to medveď, ale ten biely idiot. Nedávalo mu to vôbec zmysel, prečo by nejaký biely idiot prišiel ako medveď. Vlastne namiesto rozmýšľania mal čo robiť, aby sa uhýbal jeho útokom, keď tu ho zrazu osvietilo. Pravdepodobne sa stihol zamyslieť, koľko bielych idiotov pozná, no v tej chvíli by ho najradšej roztrhol napoly. Nero si podišiel o kus ďalej a sústredil sa na svoju mágiu. Našiel v tom harantovi celkom slušný zdroj a neváhal už ani sekundu, aby ho tohto upgradu zbavil. A keď už pred ním stál opäť jeho drahý "bratranec", demonštratívne by sa dal k Pompejám a Nereus k Vezuvu tesne pred výbuchom.

Nereus ju pozorne poslúchal a snažil sa nadobudnúť pôvodnú hrdosť, ktorou sa prezentoval všade naokolo. Predsa len, hoci si boli blízki, k Verd až taký hlboký cit necítil. Pripisoval to však za vinu jej introvertnej povahe. ,,Každý sme nejaký a nemusíš sa preto trápiť ani ty a ani ja. Ak ti to takto vyhovuje a si spokojná, potom sa takmer všetko dá nejako spraviť." Inými slovami: Pokiaľ dodržiavaš rodinné tradície, ctíš si rod a nestretávaš sa s bielymi vlkmi, tak ťa budem ma rád.
Gain odchod bol však niečo, čomu sa pravdepodobne nedalo zabrániť a čo bolo nevyhnutné, aby sa ako rodina spojili. ,,Neviním sa z toho." Odpovedal jej jednoducho a pozrel sa na ňu. Ona najviac sa podobala matke, pre jej modré znaky, no srsť chvalabohu zdedila po otcovi. Tak ako všetky deti, čo bolo celkom zázračné, vzhľadom na matku. ,,Ak ju odchod urobil šťastnou, nech ide. A keď sa jej bude cnieť za rodinou, možno sa vráti." Alebo nájde novú rodinu vo svete, ktorý im opísal otec. Vo svete pravých Heltyrských vlkov.

Nerea tieto nové informácie viac netešili ako áno. Hoci poznal Dárivoých súrodencov len tak zbežne, ani jeden z nich sa mu príliš nepáčil. Vlastne ani ten modrý zasran mu vôbec nepadol do oka, ale aspoň nemal až také výhrady voči jeho kožuchu. O to viac ho sklamalo počínanie jeho príbuzného, ktorý aj napriek rodine uzavrel partnerstvo s bielou vlčicou. Okamžite v jeho očiach klesol na rovnakú úroveň, ako jeho otec, čo bolo dosť nízko. ,,To znamená, že sme rodina." Povzdychol si a zahľadel sa niedkde do blba, akoby sa snažil spracovať túto informáciu. Krpca ešte formovať mohol, no jeho otec, to bol už stratený prípad a on nemal toľko času, aby sa zapodieval hovadinami. Mal na pláne dôležitejšie veci, vrátane tuto prítomného. ,,Vďaka. Myslím, že viem všetko, čo som potreboval vedieť." Snažil sa znieť nenútene, no nedarilo sa mu to veľmi, ako sa mu hlas drhol od hranej milosti. Stáva sa aj v lepších rodinách. Oh.. Lepšie rodiny predsa nie sú...

Samozrejme, že mu to prišlo vtipné. Veď jeho sestra si od strachu takmer cvrkla a jemu to isté hrozí od smiechu. Navyše bola dosť rozkošná, keď sa hnevala. ,,Nemáš spať uprostred dňa!" Povedal jej jednoducho a ďalej sa k tejto téme už nevyjadroval. Prečo aj? Obaja dobre vedeli, že ak by sa mu znova naskytla takáto príležitosť, urobil by to znova, no pravdepodobne viac rafinovane.
To však stále nepoľavovalo na jeho ostražitosti a ľahkovážnosť, s akou k tomu pristupovala jeho sestra mu celkom isto začínala liezť na nervy. A napriek jej istote o bezpečí na území si on myslel presný opak. ,,Naozaj si myslíš, že tu môžeš každému dôverovať? Ešte aj tvoja rodina je schopná zradiť ťa." Nepatrne tým narážal na matku a jej veldielo s jej nocou Betou, ale nebola to zrada, za ktorú by si zasluhovala smrť. Aspoň nie v očiach svorky. V jeho očiach bola vinná. A i keď mala Persephone veselú a hravú náladu, v ňom sa prebudila akási melanchólia, ktorá ho zväzovala vždy, keď došiel myšlienkami na túto tému.
No či si myslel, že je tučná? Rozhodne! Alebo teda, mala nejaké tie kilečká na viac. Jeho kilečká, ktoré mu chýbali k tomu, aby sa postavou podobal svojmu otcovi a iným predkom. No musel uznať, že jeho vyzjabnutý vzhľad ho i celkom trápil. ,,Môžem ťa ubezpečiť, že jem viac než ty. No keďže aj niečo robím, tak sa to rýchlo spaľuje." Urazená hrdosť sa v celom tomto malom preslove dala cítiť. Ale on dorastie a potom jej ukáže, čo to znamená byť statným vlkom.

Na jej monológy naozaj nemal náladu. Zvolila si, neporadila sa s ním, fajn. Kecy o tom, že sa dlhy platia a podobné veci ho vážne nezaujímali, keďže mal na mysli úplne iné veci a toto jej moralizovanie ho unavovalo, ba dokonca v ňom vyvolávalo zlosť. ,,Vieš, aký rozdiel je medzi tebou a otcom?" Zastavil jej prúd reči, keď to už nemohol poslúchať ďalej. ,,Aj keď nebol dobrý otec, robil veci pre svorku. To sa o tebe povedať nedá matka. " Sila slov, ktoré vyslovil plynula z hanby, ktorú uvalila na ich rodinu a svorku v časoch, kedy si jeden nemohol byť ničím istý. ,,Sme všetkým akurát tak na smiech. Meno, ktoré otec vybudoval zároveň aj zničil a ty si to len vystupňovala. Svorku bojovníkov vedú dve vlčice." Odfrkol si. Bol pokojný, vrámci možností. Nekričal na ňu, ani na ňu nevrčal, iba si svojim spôsobom vyjadroval svoj názor. Ak by sa teraz niekto chystal zaútočiť, boli by tak hlboko v zadnom otvore, že by sa odtiaľ už nevyhrabali. No bol príliš mladý, aby to vedel zhodnotiť objektívne a hlavne symbolom sily bol v jeho očiach stále veľký čierny vlk, nie malá biela vlčica. Dvakrát.

Nereus neskrýval pobavenie, ktoré bolo zapríčinené reakciou jeho sestry. Dokonca sa ticho chechtal popod nos, pretože bolo fakt vtipné ju sledovať, ako sa jeduje a hlavne, pred ňou sa nemusel tváriť ako chladná skala. ,,Keby som ťa považoval za korisť, tak už by si tu dávno nebola drahá sestrička. To skôr ty by si si mala dať vyšetriť uši, lebo by si nepočula ani stádo jeleňov, keby sa valilo rovno na teba." Vyplazil jej jazyk a prižmúril oči v grimase. Áno robil si z nej srandu, aj keď táto situácia vôbec nebola vtipná. Práve naopak. Ktokoľvek mohol Perse zadrhnúť a nikto by o tom nemal ani najmenšie tušenie. ,,Musíš byť stále v strehu. Nikdy nevieš, kto by nás chcel zniesť z tohto sveta." Nechcel jej tu kázať o hodnotách a tréningu, preto i jeho tón bol skôr priateľský a uvoľnený, akoby sa rozprávali o počasí a nie o tom, že všetci môžu umrieť.
Zároveň ale veľmi dobre vedel, že jeho sestra na tieto prípravy absolútne serie a že si chodí niekam užívať. Nemal jej to za zlé, však on by toho schopný nebol. ,,Samozrejme Persephone, rovnako ako minule a predminule a pred predminule. Vždy sa nájdu nejaké "Ženské problémy." Sladko sa na ňu usmial. Matku možno oklamala, ale on sa klamať nenechá. ,,Občas by trebalo rozhýbať aj ten tvoj tučný zadok, aby si sa vedela ubrániť aspoň takýmto nevinným náletom drahá." Neodpustil si uchechtnutie na konci vety a pri tom červeným pohľadom stále sledoval jej telo. Hej, už sa mierne zaguľacovala. Zatiaľ čo on bol ako taká vychrtlina v porovnaní s veľkými chlapmi.

Nebol príliš nadšený z toho, že mu jeho matka skrížila cestu. Pravdepodobne bola teraz posledným členom rodiny, ktorého chcel vidieť. Samozrejme okrem Jaya, ktorého ale nepovažoval za člena rodiny, ale len za nevyhnutnú bytosť, s ktorou zdieľali jedno telo po dobu ich vývinu. Nič viac. Keď ho teda Justice oslovila, venoval jej vcelku chladný pohľad. Možno to bolo spôsobené tým, že urobila Betu z jedinej bielej vlčice, ktorá sa tu pohybovalal. Keby toto videl jeho otec, asi by Justice stiahol z kože a vyzdobil ňou noru. Iba žeby mal zas svoje starecké chvíľky a nakoniec by to považoval za dobrý nápad. Nikdy túto jeho logiku nepochopil a asi ani nikdy nepochopí, pretože na svojich názoroch až príliš trval. ,,Jedol som pred pár hodinami." Oznámil jej rovnako zaujato, ako bol po celý ten čas. Vôbec ho nejaké žrádlo ani lov netrápilo.

Ako sa medveď začal triasť, samozrejme to spôsobilo, že z neho Nereus zoskočil. Nebolo to práve elegantne a dosť ho z toho boleli labky, takže ak by nebol medveď zabávaný Dariom, tak by mal ptíležitosť ho dosť šakredo zraniť. Hneď ako bolesť pominula, otočil sa a nestihol sa čudovať. ,,Darius vypadni odtiaľto kriste." Zavrčal na svojho mladšieho príslušníka rodu a plánoval ďalší útok, aby odvrátil pozornosť od modrého zasrana. V hlave však plánoval, čo teraz. Na volanie posíl bolo neskoro. Ohnal sa zubami po prednej nohe medveďa. Aj tak mu to ale nedávalo celé zmysel. Odkial by sa tu do riti vzal medveď? V strede svorky, pri ich úkryte. Veľa času mu ale na polemizovanie neostávalo. Stojaceho Jaya si absolútne nevšímal.

Zdržiaval sa v blízkosti nory a teda mu neušiel ruch, ktorý sa tam odohrával. Samozrejme, vždy tam bol nejaký ruch, predsa len je to nora jednej z najpočetnejšíích svoriek tu na území, no tentoraz cítil v kostiach, že to nebude len tak niečo a jeho dohady nijak nevyvrátil ani rev, ktorý odtiaľ išiel. Nuž zviera takto z diaľky identifikovať nevedel, keďže sa mu medveďa podarilo vidieť len párkrát za jeho doterajší život a aj to sa mu radšej oblúkom vyhol.
Inštinktívne sa ale hnal dopredu k nore, aby zistil, čo je sakra vo veci a či netreba niekoho zachraňovať. Nie žeby sa išiel teraz pretrhnúť na záchrannú akciu, ale predstava jeho malej sestry v pazúroch nejakej obludy mu vohnala adrenalín do žíl a on trielil, div sa za ním neprášilo. Až keď dobehol k nore uvedomil si, ako osudné toto celé mohlo byť a zatiahol ručnú, že sa mu všetky štyri laby zaryli do zeme. Takmer by omdlel od prekvapenia. Pred ich norou pobehuje medveď. Bola jeho prvá myšlienka. Bežiaceho Dária si všimol až neskôr a tak nejak nevedel, čo má robiť. Proti statnému jedincovi nemali šancu ani dvaja na jedného, no zatiaľ mal výhodu prekvapenia a hlavne, medveď akoby upriamil svoju pozornosť len na zhluk modrej srsti.
Nereus sa otrepal a chtiac- nechtiac sa teda vrhol do akcie. Nebolo mu však všetko jedno a určite bude zachraňovať viac svoj kožuch, než toho malého parchanta, keď už dôjde na lámanie chleba. No plán A bol zachrániť oboch a najlepšie bez ujmy. Dostal sa do tempa, v ktorom sa diala táto celá naháňačka a stále sa držal v úzadí, v slepom mieste toho ozrutného tvora. Až keď prišla správna chvíľa a bol dostatočne blízko, vyskočil medveďovi na zadnú časť tela (poprípade stred niekde tam) a zahryzol sa do prvého, čo mu prišlo pred ňufák.

Nereus narozdiel od svojej sestry tréningy poctivo absolvoval a čo viac, zobral si aj tie jej, takže väčšinu dňa strávil zlepšovaním svojich zručností a hlavne zdokonaľovaní sa v boji. Prácu s pachom už zvládal na výbornú a tak, keď sa dostal pod úroveň kopca, bolo pre neho vcelku ľahké zistiť, kto je tá čierna šmuha na obzore. V jeho očiach sa rozhorel povestný oheň a vydal sa cez lúku až k nej. Kráčal potichu, no dosť rýchlo. Ak by sa bola pozrela jeho smerom, bola by ho zbadala. Lenže ona mala očividne úplne iné starosti, ako dávať pozor, či jej niekto nechce podrezať krk. A toho Nero patrične využil.
Keď bol od Perse na 20 metrov, spomalil a prikrčil sa k zemi. Tráva však nebola tak vysoká, aby zakryla jeho veľké telo, to však nerobilo problém. Od tejto chvíle si dával obzvlášť pozor kam šlape, aby nevydal žiadny zvuk. Jeho výdhou bolo, nebol proti vetru, teda všetok jeho pach sa vznášal za ním a nie do ňufáka krásnej vlčice rozvalenej v tráve. Desať metrov. Nero sa takmer kĺzal po bruchua uši mal stiahnuté až pri hlave. 9...8...7...6...5..4..3...2..aa hop. Odrazil sa od všetkých štyroch a pristál rovno na nič netušiacej Persephone. ,,A je po tebe." Zavrčal jej do tváre, no následn jej oblizol čumák a zliezol z nej, nech má chudák čas to celé spracovať.

Nuž Nereus tiež nebol práve usadlíckym typom, čomu nasvedčovalo i to, že sa práve vracal z výpravy mimo hraníc. Bol si trošku obzrieť hory a nájsť nejaké tajné úkryty a jaskyne, kde môže neskôr zaniesť svoje sestry, keď sa budú potrebovať porozprávať len medzi štyroma očami. Nuž pamätal i na modrého krpca, ktorého stretol už pred nejakým časom a ktorého poveril dosť závažnou úlohou. Bol zvedavý, či a čo sa mu vlastne podarilo zistiť, keďže od toho vlastne záviselo i jeho ďalšie vystupovanie voči tomuto vlkovi. A preto keď zavetril jeho pach, iba zastal a nechal ho zájsť k nemu. Nebude sa predsa unúvať ho hľadať.
Namiesto toho sa posadil na neveľký kameň, aby mal dobrý rozhľad a vyzeral onoho modrého vĺčka. Krásy prírody ho ale vcelku očarili a hlavne tvár nastavil teplým slnečným lúčom, ktoré mu mali priehriať skrehnuté kĺby. Nuž v horách nebolo práve najteplejšie a takáto zmena klímy bola viac než vítaná.

Zamračil sa, keď ho ťapla po ofine. Bol na ňu až priveľmi háklivý a hlavne, oni nevedeli aké to bolo urobiť si ju tak, aby mu nezacláňala vo výhľade. Možno tak Perse toto mohla pochopiť, no ona mala vlasy úplne niekde inde. Neprišiel sem ale riešiť svoj účes, ale omnoho vážnejšie veci, ako Verd správne odhadla. ,,Nechcem o vás prísť rovnako ako o Gaiu. Ste to jediné čo mám a budem vás chrániť, aj keby som mal zaplatiť vlastným životom. Teba aj Persephone." O svojej staršej sestre pomlčal, lebo tam si stále nebol istý, ako veľmi došlo z oboch strán k porozumeniu, no časom sa to snáď zlepší.
,,Viem, že niekedy nie som ideálny brat a že s vami netrávim veľa času, ale záleží mi na vás. Neuveriteľne veľmi mi na vás záleží." Jeho slová boli úprimné, nemal čo skrývať a pokiaľ chcel, aby mu verila i jeho druhá sestra, musel k nej byť úpriný aj on. Bola to jednoduchá rovnica, ktorá mohla mať dve riešenia. Buď budú držať spolu ako rodina alebo sa rozbijú na milión častí a každý si pôjde svojou vlastnou cestou.

Nažíval si už celkom pokojne. Bol porozliezaný aj mimo svorky, preskúmaval územia a otravoval život každému vlkovi, ktorý sa mu priplietol pod nohy. Teda otravoval. Dával si pozor, čo hovoril a uvedomoval si, že nesmie si mimo hraníc vytvoriť veľa nepriateľov, pretože sa to môže otočiť proti nemu. No niekedy si nemohol pomôcť. Hlavne pri tých menej inteligentných alebo pri neuveriteľných poserov, ktorí sa krčili, keď sa k ním priblížil na 20 metrov. Ale jemu to problém nerobilo. Aspoň teda zatiaľ, pretože rád sa zoznamoval s novými vlkmi a ešte radšej skúmal ich správanie a odhadoval, ako asi budú reagovať na neho.
A keď sa momentálne nenachádzal mimo hraníc, bol doma a dával pozor na rodinu. Občas sledoval svoje sestry a hlavne mal v merku Dariusa, ako jediného chlapského potomka v ich rodine. Musel dbať aj na jeho dobrú výchovu, keďže u Daracha si nebol istý, čo všetko vedel mladému vlkovi dať.
No a aby toho nebolo málo, stále sa snažil zistiť niečo o svojej rodine mimo brloh. Hlavne o tých, čo mu hovoril otec. Stále nenašiel ani najmenšie známky, kde by sa mohli nachádzať a obával sa, že ich ani nikdy nenájde. Ale on sa nemienil vzdávať hneď na začiatku.

Klamal by, ak by povedal, že ho to neprekvapilo, že ich je toľko. Takže ich otec bol nie len že veľká zlá alfa, on bol ešte aj ku*evník, ktorý si robil decká s každou vlčicou, ktorú stretol. Jeho mienka o tomto starom vlkovi klesla pod úroveň dna, no o mŕtvych iba v dobrom. Aspoň jedna pozitívna vec z toho vyplývala. Mal ďalších súrodencov, ktorý boli ako on. Čistí a vzešení. Teda o tom aspoň dúfal, že taký boli. Hoci keď pozrel na Freyu. ,,Kde sú všetci? Keď nás je teda toľko." Vzdali sa všetci otca, pretože ho nedokázali zniesť rovnako ako on?
,,Som rád, že to berieš takto." Pokýval spokojne hlavou. Áno, predsa len jej v žilách prúdil oheň a ten nezhasne len tak. ,,No teraz si tu a môžeš využívať všetky benefity svorky." Prvý raz po dobu ich rozhovoru jej pozrel do očí. Samozrejme v tých jeho nechýbal ten povestný oheň, ktorý v nich stále horel.