Príspevky užívateľa

Nereus bol samostatná jednotka, tak ako od narodenia tak aj teraz. Jeho sestry sa nikdy nechceli hrať tak ako on. Stále sa rozprávali alebo hľadali tie veci no a jeho to proste nebavilo. Jeho bavilo behať a trhať, loviť a ukazovať za všetkým na oči, aký je on už veľký vlk. Veď ním koniec koncov aj bol. V kohútiku už dorastal do výšky vlčíc, no stále bol pomerne chudý. Ako každé vĺča v jeho veku. Ale aj to bude. Nemusel sa skrývať po tieňoch.
Aj teraz kráčal hrdo a vzpriamene cez celé územie. A prišiel na jednu vec. Tá vec pod labami bola tak studená, že ju začínal nenávidieť už teraz. Stále kydala z neba a nemala konca kraja. Ani loviť sa poriadne nedalo, pretože dobre skrývala pachy, aj keď na druhú stranu bolo v nej dobre vidieť stopy zvery, no aj tie ich. Teda bolo mu známe, že sa tu nenachádza sám, no nebol v nálade, kedy by sa mu chcelo objavovať nových členov.

Samozrejme, že nešiel po celý ten čas s mamou. V strede cesty mu ale do nosa udrel nejaký pach a on pokladal za potrebné ho preskúmať, pretože čo ak to bude nejaký votrelec. Oddelil sa teda od skupinky a šiel si vlastnou cestou.
Z pachu sa vykľula malá myš, ktorú si teraz hrdo niesol v zuboch a, ako inak s meškaním, našiel skupinku, od ktorej sa odpojil. Teraz tu bola aj nejaká veľká bielo-čierna vlčica, ktorú v živote nevidel a keďže prepásol predstavovanie, jej meno mu ostalo zatiaľ neznáme. Aj tak sa viac sústredil na svoj úlovok, ktorý zhltol na jeden šup. Očividne sa šiel diať nejaký tréning. Ale čo by mohli trénovať, rýchlosť, lov? Každopádne to skôr či neskôr uvidí.

Žeby bol Nero presne ten typ vlka, ktorý sa vyvyšuje nad ostatných? O áno! Pred ním bola omega. Teda, jediné postavenie, ktorého práva ovládal, pretože nemajú vlastne žiadne. Blyslo mu v očiach tým povestným diaboslkým bleskom a od samej pýchy snáď aj vyrástol pred ňou.
,,To máš celkom blbé, keď môžeš poletieť za každú chybu." Povedal provokatívne. Nezabudol jej pri tom pozerať jasne do očí. No a čo, že bola od neho väčšia. Nemohla mu ublížiť, ani sa ho dotknúť, inak by letela zo svorky skôr, než by stihla povedať jeho meno. Tento pocit moci, kedy ich mohol ovládať bol viac než uspokojivý. Takže takto sa cítil jeho otec, keď mal v rukách životy všetkých ostatných? Ako inak, nezabudol nahodiť ten povýšenecký úškľabok, ktorý zdedil. A ako správny teeneger pohodil hlavou, aby si odhrnul ofinku z čela. No hotový Cassanova.

Bol spokojný, že dosiahol svoje, aj keď nečakal, že to bude takto ľahké. On sa chcel biť, presne ako otec. Ukázať im, kto tu je šéf. No na druhú stranu ak by mu niekto ublížil, tak by bol ako strela u Zora a žaloval by mu. Nero sa teda hodil do kľudu, keď bolo po jeho a spokojne sa pred Saphenu posadil.
,,Jasné, že vedia, že tu som. Nemusím byť pri nich. Stále." Povedal hrdo. Vždy keď sa dalo, snažil sa ujsť a preskúmavať územie na vlastnú päsť, lenže sa takmer nikdy nedalo. Jeho rodičia mali tak dobré reflexy, že aj sebemenší náznak úteku bol odhalený a potrestaný. Ale však on im ukáže.
,,Čo si za postavenie?" Nasatražil huňaté ušká. Kedže veľa členov svorky ešte nestretol, okrem toho prerasteného modráňa, ktorý mal byť jeho bratom a tej sivej vlčice, ktorá mala byť tiež jeho sestrou. Aj keď s tým otec nesúhlasil. Z to ho mu vyplývalo, že to nebudú jeho deti, iba mamine deti. Bolo to možne? Pokrútil hlavou a sústredil sa na vlčicu pred sebou. Vždy vstrehu!

Došiel až k tejto vlčici. Stále s hrdým postojom, hruďou vypnutou. Chvost si niesol ako šabľu vo výške mierne pod úrovňou chrbta, čo bol jednoznačný znak nadradenosti. Parchant. Ako sa mu dostalo toho slušného pozdravu, prižmúril oči a premeral si ju celkom nepríjemne. ,,Volám sa Nereus, nie šteňa!" Štekol po nej nervózne. Už nebol šteňa. Bol už veľký. Nie taký veľký ako otec, ale nebol už určite šteňaťom.
Chlpy na krku sa mu naježili rovnako ako chvost. ,,Kto si ty?" Zdvihol čumák do výšky. Ešte sa mierne strácal v postaveniach svorky. Teda v ich pomenovaniach. Ako to fungovalo, to si mladý osvojil celkom rýchlo. Veď nad ním bol len jeho otec. A mama. Ale teraz tu nebol ani jeden z nich, takže si mohol robiť, čo sa mu chcelo bez toho, aby za to niesol následky. Nemohli mu ublížiť, inak by z nich bola rohožký pred noru. A z tejto by bol fakt pekný kus.

Bol už dosť veľký na to, aby mohol vyliezť z nory. Mama s tým síce veľmi nesúhlasila, otec už vôbec nie, ale jemu sa podarilo utiecť. A tak si to tu teraz mašíroval rovno k prameňu rieky. Bol tu už párkrát s rodičmi, ale nejak si nepamätal nič. Akurát čo vedel bolo, že ak sa mu niečo stane, jeho tatko bude veľmi zlý. A to patrične využíval. Samozrejme, nemohol si to dovoliť nejak veľmi, lebo by ho mama zabila, ale veľmi rád si rýpol keď mohol.
Labky, ktoré mal momentálne trochu dlhšie ako telo naťahoval poriadne dopredu. Už teraz mal celkom mohutnú postavu, hoci teraz to tvorili skôr chlpy ako svaly, ale všetko bude. Zatiaľ bol spokojný. Veď kto by nebol, keby bol synom vodcu a zároveň jedným z najvyšších vlkov vo svorke. Mal vždy plné brucho a jeho sestry, no proste učili sa manipulovať so všetkým, čo sa pohlo. A inak tomu nebolo ani teraz, keď mu nos pošteklila vôňa nejakého vlka. Zbystril pozornosť, narovnal ušká a vybral sa rovno smerom šedo-bielej vlčice. Musel predsa zbierať skúsenosti a musel jej taktiež ukázať, kto tu je pánom. Na tvári sa mu pohrával šibalský úškrn a chvostom veselo kýval zo strany na stranu.

Ťažkú hlavu z hádky rodičov si nerobil. Sledoval tú sivú vlčicu, ako odtiaľ ušla a trochu nedôverčivý pohľad venoval svojmu otovi. Bol snáď dôvodom, prečo tá vlčica tak divne páchla? Strach bol totiž emóciou, ktorú zatiaľ nepoznal ani u seba a nie to ešte u druhých vlkov. Nechal teda sestry sestrami a pritackal sa k mame, pričom sa stále mračil. ,,Pečo?" Kývol hlavou za sivým fľakom, ktorý už stihol opustiť noru. Teda, nie že by ju mal nejako rád, len ha zaujal ten rýchly odchod. Žeby ju vyhnala jej sestra? Nedôverčivo zakukol po Verd. Nemôže byť strašidelnejšia než on! To proste nemôže byť.

Keď ho sestra buchla do ramena, nemal potrebu sa ohradzovať. Áno, šlapol jej na chvost a ona mu to vrátila. Však viac bol zabraný do otcovho rozprávania. Vlci, veľkí vlci s čiernou srsťou. To boli aj oni. Nu teda zatiaľ neboli nijak veľkí, ale určite vyrastú. Nemôžu byť predsa maličký, keď ich tatko je taká obluda, no nie? Páčil sa mu tón, akým to hovoril. Nevedel prečo, ale aj on chcel byť takým silným vlkom, ako im popisoval. Chcel, aby sa ho báli a aby o ňom každý vedel. ,,My ščieny." Ukázal na svoju srsť, aby každému došlo, že tou žvatlnaninou myslí ich farbu srsti. Oni boli predsa silní vlci a boli aj čierni. No Perse to potom dobre zhrnula. Otec bol Heltyr, určite bol. A oni boli rodina. Boli teda aj oni heltyr? ,,A my?" Naklonil hlavu na bok, keď sa ho pýtal, až mu dlhšia ofinka padla do očí.

Okay. Otec sa venoval sestre a on ich nemal v pláne rušiť. Oblizol si malý pysk a zadíval sa okolo seba. Všetko tu bolo tak, pochmúrne. Bolo chladno a on bol tak trochu rád, že má hrubý kožúšok. Ale bol rád, že nemusel sedieť v nore. Spomenul si pri tom na tú situáciu s tým veľkým bielym vlkov, vraj ich bratom. Nepovedal to tatkovi a možno to chcel aj v túto situáciu zmeniť. Vedel, že by z toho mal biely vlk problémy. Tatko ich predsa mal rád.
No potom sa téma zakecalo na nejaké príbehy a to už bolo lepšie téma než rodinné muchlovačky. Natoľko zaujímavé, že donútilo aj malého Nereusa podísť bližšie, dokonca blízko svojej sestry. Pri ceste k nej sa mu ale podarilo stúpiť jej na chvost. Omylom? Možno áno, plánovať to neplánoval. No potom si sadol na zadok a poslúchal.

Áno, povedia to ockovi. Síce to mama povedala tým najhorším možným tónom, akým mohla, ale on bol spokojný, pretože bude po jeho. No jej ďalšie slová ho fakt nepotešili. Dokonca venoval mame naozaj silné zamračenie. A potom sa do toho vložil aj on.
Cítil istú dávku spokojnosti, že mama napomenula aj tú belobu. Nepáčilo sa mu, ako na neho pozerá. Za svojimi slovami si stál, čo mohol prezrádzať aj sebavedomí výraz, ktorý sa mu rozhostil na tvári. ,,Chtel moja sesta!" Namietol zamračene na jeho slová. A keď sa do toho vložila aj jeho sestra, bola to len posledná kvapka. On sa určite nebude ospravedlňovať takému... no on ešte vlastne žiadne škaredé slová nepoznal, takže ho nevedel pomenovať. Proste ten zlý biely vlk.
,,Nebudem!" Povedal rázne a bolo mu jedno, nech na neho kričí aj mama a nech sedí v nore aj roky. On predsa chránil svoju sestru pred neznámim vlkom. To by urobil na jeho mieste každý veľký brat a nikto ho nechápal. A tiež on nechápal, prečo by mal byť on ten zlý. Fajn, tak má to byť jeho brat, tak mu neodhryzne nič... Zatiaľ!

Keď ho Jai pritlačil k zemi, z trucu mu zahryzol do laby. Parchant biely. Následne sa ale do toho obula mama a Nera skoro porazilo. Ak by sa na neho ten údajný brat nevrhol, asi by aj sklopil uši a po prísnom pohľade mamy, by sa aj ospravedlnil... leeenže. Ako mohol vedieť, že toto čudo tu má byť jeho brat? ,,Chťel moja sesta!" Ohradil sa zduto čierny vĺčik a nepekne zazrel po Jayovi. Svoju sestru pri jeho boku cítil a bola to práve ona, ktorá mu dodávala odvahu biť sa za svoju pravdu. Jasne, že sa teraz Justice bál. Ale adrenalín v jeho žilách, ktorý mu momentálne prúdil spôsobil, že necúvne. Samozrejme podporené to bolo jeho Heltyráckou hrdosťou. ,,Ubižil mi. Neosradlnim sa!" Zavrčal nervózne, aby poukázal na to, že on je tu obeť. ,,Pojem tatoi." Zašvihal chvostom.

Malý vlk nemal ani poňatia, kto boli menovaní, ktorých spomínala jeho mama a vlastne mu to bolo aj jedno. On mal svoje sestričky, nikoho iného tu odvtedy nevidel. Teda okrem tejto šedej vlčice tu. Ale tá bola na jeho pomery obrovská. To nemohla byť jeho sestra. Jeho sestry boli malé, rovnako ako on. Proste mu to hlavička nepoberala a čo nepoberala, to proste neexistovalo. No už sa na tému súrodencov nechcel baviť. Skôr pohľad preniesol na jeho otca, ktorý sa teraz venoval jeho sestrám. Pf, opovážlivosť. Navyše on im dovolil to, čo mama nie. Zdvihol teda celé svoje, zatiaľ, drobné telo a v snahe upútať na seba pozornosť sa rozbehol rovno do svojich sestier. Teda konkrétne do Gai a Perse, pretože, čuduj sa svete, na šedú vlčicu si zatiaľ ešte nedovolil.

Snažil sa tváriť hrdo. Bol predsa jediný vlk v tomto vrhu a musel svoje pohlavie repezentovať slušne. No najprv sa treba naučiť chodiť s hlavou hore, inak sa veľmi ľahko stane, že zakopnete. No a samozrejme do neobišlo ani Nera. Bolo len otázkou času, kedy svojou prehnane namyslenou tváričkou rozryje terén. A tak sa aj stalo. Podarilo mu zamotať labky do seba a bum. Vduchu nadával na svoju dlhú srsť pretože mu len zavadzala a aj tak z nej nemal žiaden úžitok. Iba sa motala pod nohy. Jeho sestra, no to už bola iná. Takmer ohromene sledoval ľahkosť jej krokov aj to, ako športovo to berie. A keď nebude fňukať ona, tak on už vôbec. Nie je predsa ženská.
Prestávka mu prišla vhod. Posadil svoj zadnicu kúsok od tých dvoch a pozeral na svoje boľavé labky. Toto chodenie ho snáď raz zabije. Však dokonalo si vedel predstaviť pocity Pers. No on sa k žiadným takým náklonnostiam veľmi nemal. Radšej sa hral a behal.

NIKTO nebude šahať na jeho sestru! Prebleslo malému vlkovi hlavou, keď zbadal tú belobu podobnú jeho mame, ako šahá Perse na čelo. Rozhodol sa zahájiť útok a bolo jedno, že je momentálne aspoň 3krát väčší. So zúrivým štekotom a vrčaním sa vrhol v momente, keď mal ešte Jay ňufák v jeho dosahu práve na neho. Svojimi malými ostrými zúbkami sa mu zaryl do čumáka a vrčal pri tom ako besný. No veď on mu ukáže chytať sa jeho sestry. Prečo s tým mama nič neurobila?
Chvíľu sa hojdal až napokon ho zemská gravitácia stiahla a on bol nutený sa pustiť. Stále však varovne vrčal, samozrejme tým šteňacím hláskom a celý vyzeral, ako by ním prešla elektrina, keď naježil svoju hustú srsť. Nuž, povaha sa nezaprie.

Toľko pozornosti od jeho rodičov mu vôbec nerobilo dobre. Keď mu otec oblizol hlavu odtiahol sa a zavrčal na neho. A potom nastúpila mama. Nemal tuchy, kto je tá Dione ale tak nejak usúdil, že to bude tá šedá guľa pred ním. Máme ju radi? Keď do neho mama šťuchla ohradil sa voči tomu. Rázne. Proste chňapol svojou malou papuľkou plnou ostrých ihličiek Justice po pysku. Však nechcel jej ublížiť, iba ukázať, že sa mu to nepáči. Keď ale mama povedala, že to je jeho sestra, zostal mierne zmätený. On mal len tieto sestry. Tieto tri, čo tu boli pred ním. Tá veľká nemohla byť jeho sestra ani keby chcela. Šokovalo ho to natoľko, že na Justicin bozk nereagoval. Naklonil hlavu na bok a necháapo pískol. ,,Sesta?" Chĺpky na krku sa mu naježili.