Príspevky užívateľa


< návrat spät

Strana:  1 2 3 4 5 6 7   ďalej »

,,Panovník zmizol, tak zákaz," odvetil vlkovi - asi to nebol úplne dobrý nápad to prezrádzať niekomu cudziemu, no to si vĺča neuvedomovalo. A navyše ako sa o tom stále rozprávalo vo svorke, nemohlo to tak byť predsa niečo tajné, no nie? Aspoň on si to teda myslel a hlavne mu nikto nezakázal o tom rozprávať. ,,Stále nenašiel, tak zákaz trvá," dodal ešte. Otázka bola čo bude ak sa už nikdy nenájde, ten zákaz predsa nemôže trvať večne. Alebo áno? Aspoň Corey fakt dúfal, že to tak nebude. Za tie hranice sa musí určite neskôr pozrieť. ,,Ľadovec? Veľká zamrznutá voda, však? Ako skala," tuším mu o tom už niekto hovoril, no každopádne to znelo vážne zaujímavo a vlk mu to svojimi slovami aj potvrdil. ,,Ľadovec chcem pozrieť! Hneď ako nebude zákaz, pozrieť ľadovec," usmieval sa, snažiac si predstaviť presne ako asi to miesto vyzerá. Pre jeho myseľ bolo však ťažké vybaviť si toľko ľadu na jednom mieste. ,,Trosky? Čo to?" opýtal sa udivene - o tom ešte nepočul. No aj keď netušil, čo to vlastne znamená, hneď vedel, že to miesto chce takisto navštíviť. ,,Trosky pozrieť tiež," divoko pokrútil hlavou, akoby sám sebe chcel potvrdiť svoje slová. Ah, ako rád by vyrazil práve teraz, ale bol odhodlaný neporušiť, čo mu rodičia povedali. To však neznamenalo, že nepremýšľal celkom často o tom ako odchádza z územia na tieto nové, neznáme miesta. Predstavy mu v hlave utekali naplno.

,,Svorka dobrá, chcem pozrieť za hranice, ale teraz zákaz," všetky dôvody už predsa povedal v duchu sám pre seba a nechcelo sa mu ich znova vyrozprávať vlkovi, pozabudnúc akosi fakt, že vlci obyčajne myšlienky čítať nevedia. Ale na tom nezáležalo, vlk sa každopádne nemôže sťažovať na jeho nie práve úplnú odpoveď, keďže on sám odignoroval jeho slová a to nie raz. Navyše Coreyho zaujímalo niečo rozdielne a to práve ten svet mimo svorky. ,,Aké za hranicami?" asi ani nezáležalo na tom čo mu vlk odpovedal, bol presvedčený, že tam vonku je to zaujímavejší svet. V podstate to bola aj pravda - územie svorky sa nehýbalo, keďže sa obyčajne nepresúvalo. Avšak mimo nej, kam vlka laby zaviedli, po tadiaľ sa kraj rozťahoval. Aspoň tak vyzerala predstava Coreyho v jeho hlave. Na jeho otázky ohľadom územia mimo hraníc svorky mu navyše členovia svorky neboli ochotní veľmi odpovedať - nechceli ešte viac povzbudiť jeho zvedavosť, aby sa náhodou nevydal na nejaké potulky mimo svorky. Len stručné odpovede, že to tam je v podstate rovnaké ako tu. ,,Zaujímavé miesta, však?" zavrtel chvostom, bol si istý, že to tak je. Musí to tak byť, aj tu na území svorky sa nejaké našli, ako napríklad horúce pramene či jaskyňa, ale chcel sa pozrieť na ďalšie.

Na moment sa zahľadel do diaľky, mimo hraníc smerom, odkiaľ vlk asi tak prišiel. Nepatril ku svorke, to mu už vlk povedal, Corey sa však zaujímal aké to skutočne bolo byť tulákom a ako asi ten svet mimo územia svorky vyzeral. Čím viac vlkov mimo svorky zablúdilo na územie a stretol ich, tým viac sa v ňom prebúdzala zvedavosť. ,,Vlk sa snažiť príliš," odvetil s úsmevom. Vlk bol chudý a tiež sa do tej myši pustil príliš rýchlo na to, aby ho mohol oklamať. Niežeby sa teda o to nejako naozaj pokúšal. ,,Ty vždy tulák? Nenarodiť do svorky?" opýtal sa ho zvedavo. Vedel, že neexistuje len jedna svorka, tá ich, ale rovno niekoľko. Aké to tam asi u nich je? Život v tejto svorke sa Coreymu páčil. Mal tu rodičov a súrodencov, navyše nepoznal niečo iné na to aby si mohol urobiť nejaký väčší názor. Len tie hranice skrátka boli v jeho dosahu a keď sa tak stále pripomínalo, že sa za ne nesmie, nebolo prekvapujúce ako ho kvôli tomu ešte viac zaujímalo čo sa za nimi nachádza. Samozrejme mu povedali, že to tam je v podstate rovnaké ako územie svorky, čo až tak vĺča nebralo a jeho zvedavosť to neuhasilo. Každopádne vek, keď mu polovica rečí išlo jedným uchom dnu a druhým von už bol za ním a zákaz ísť za hranice tak dodržiaval. To však neznamenalo, že sa pri nich sem tam nezdržiaval.

Capol zadkom do snehu a teraz pre zmenu on pozoroval vlka či sa mu lov podarí. On osobne o jeho úspechu nepochyboval - ak to nezvládne hneď, určite na tie ďalšie pokusy áno. Predsa len aj jemu trvalo nejaký ten čas než došiel na techniku úspechu. Ucho mu šklblo do strany a spozornel, keď zachytil tiché vydesené pískanie po tom, čo vlk skočil a zaboril hlavu do snehu. Zodvihol sa zo zeme a sledoval ako vlk vytiahol hlavu zo stehu, ktorý miestami zafarbila krv myši na červeno. Podišiel k vlkovi a poťapkal ho labou po nohe ako keď rodič chválil svoje dieťa. ,,Ty dokázal," zavrtel chvostom, naozaj nadšený aj za neho. Dnes to bol deň úspechov. Výhoda myší bola ich rýchlosť a početnosť rozmnožovania, takže ich bolo vždy v hojnom množstve a slúžili tak ako možno aj hlavný zdroj potravy pre tulákov cez zimu. ,,Teraz keď vedieť uloviť myš, nie viac trpieť hladom," vôbec o tom nepochyboval, že už viac hladný vlk nebude a bol hrdý na seba, že ho dokázal niečo tak dôležité naučiť. ,,Čím viac skúšať, tým lepšie vedieť," túto múdrosť mal od jeho rodičov a dala sa uplatniť snáď na všetky veci. Všetko chcelo len prax, len zriedkakedy to tak nebolo.

Všimol si, že Max sa za ním obzrel a rozhodol sa pre rovnakú stratégiu ako on - takto to od neho odpozorovať! Zobral mu tak jeho výhodu, ktorú skákaním namiesto behu cez vodu dosiahol, no aspoň sa mu podarilo ho celkom slušný kus dobehnúť. A aj keď sa vzdialenosť medzi nimi prestala znižovať, bol si istý, že on mu ešte ukáže. Výhru mu rozhodne len tak každopádne neplánoval prenechať a naďalej usilovne skákal za ním. Max mu nahral na víťazstvo tým, že sa kľučkovaním k nemu ešte viac priblížil, čoho Corey hneď využil. Takú príležitosť predsa nemohol zahodiť a nabral tak energiu na pár väčších skokov. Skok, skok a veľký skok! Nimi doskákal omnoho bližšie k Maxovi, čo ho aj značne unavilo, no hlavne, že sa mu podarí ho chytiť. ,,A mám ťa!" skočil po ňom s úsmevom. V ten moment ťažko povedať či sa mu ho skutočne chytiť podarilo, voda mu vyšplechla z posledného skoku do tváre.

Keďže vlk nemal námietky, zvrtol sa ďalej od svojho spoločníka a pustil sa do práce. Vlk mohol vidieť, ako sa mu uši kmitajú zo strany na stranu, snažiac sa zachytiac zvuky, ktoré vraveli, že sa v jeho blízkosti nachádza pod snehom myš a jej presnú pozíciu. Ťažko povedať, ktorá čas z lovu myší bola najťažšia - každopádne ak vlk zle určil kde sa myš nachádzala, hneď to znamenalo neúspech a nezáležalo na tom či sa skok do snehu podaril. Dvakrát sa mu teraz takto myš chytiť nepodarilo, na ten tretí pokus avšak...Trochu nešikovne vyskočil do vzduchu a skoro sa mu podarilo prevrátiť na chrbát, no nakoniec dopadol hlavou priamo do snehu. Krátko na to sa ozval vydesený piskot myši, než v tom náhle utíchol akoby ten zvuk niekto odrezal. Nemotorne vytiahol hlavu zo snehu, z tlamy mu vytiekol prameň krvi úbohého zvieraťa. Ale tak to už chodilo, ak sa chcel vlk najesť a prežiť tak. Položil stuhnutú myš pred vlka, kdekoľvek jej duša práve je, hádam je na dobrom mieste. ,,Myš, tu máš," usmial sa na neho. Tak, dodržal čo povedal - myš ulovil. Nemohol sa dočkať, dokým sa pochváli svojím súrodencom o tento úspech. A aj rodičom! Áno, aj tým to musí povedať. ,,Vidíš, zvládol," ale kto by predsa o ňom pochyboval. ,,Teraz skúsiť ty," vyzval vlka vrtiac chvostom, predsa sa nenechá zahanbiť vĺčaťom. Ak to zvládne ono, určite aj on. Počúvať, určiť lokáciu myši, skočiť. Chcelo to len prax.

Snažil sa spomenúť si či aj vlci zo svorky mali niečo také. Jeho mama mala pár zlatých doplnkov ako napríklad náramok okolo laby, no to skrátka bral ako normálnu vec. Súčasť nej, ktorú už mala odjakživa a nikdy mu tak vlastne ani nenapadlo, že ich z niekadiaľ dostala. Chvíľu si ešte zamyslene obzeral kus modrej látky. Jeho to až tak nefascinovalo, viacej sa mu páčili krásne, lesknúce sa zlaté doplnky jeho mamy ako špinavá látka okolo vlkovho krku. Alebo jeden z rytierov mal akési zvláštne kovové veci po polovici jeho tela, to bolo niečo skutočne zaujímavé. Ešte sa však akosi nedostal k tomu, aby mohol bližšie preskúmať čo sú zač. Nechcel, ale kaziť vĺčaťu očividnú radosť z jeho látkového doplnku a tak len s úsmevom súhlasil. ,,Krkobal super, z kadiaľ máš?" zavrtel chvostom, to bolo niečo čo ho zaujímalo najviac. Z kadiaľ všetci získavali také doplnky? U mami mu to teda nenapadlo sa ho spýtať už zo spomínaných dôvodov a u toho kovového vlka nemal príležitosť. Nadobudol tak dojem, že to je niečo vzácne, keďže doplnky nemalo veľa vlkov, pravda však bola, že on ich len skrátka nevidel a takých vlkov bolo celkom dosť. Chcel vlastne aj on niečo také? Ani nie, jemu stačili jeho kvety, pýtal sa čisto zo zvedavosti.

Čo má len s týmto vlkom robiť? Najradšej by sa na neho skrátka len vykašľal a nechal ho vo vode, keď tak veľmi trval na tom, že sa chce utopiť. Nebola to predsa jeho vina, vlkovi stačilo ak by sa skrátka postavil. Nie, stačilo by ak by zodvihol hlavu. Chvíľu ho ešte pozoroval a zamračil sa, mal pocit, že už je v tej vode nejako príliš dlho. Na moment zneistel. Mal by mu pomôcť? V tom momente úplne zabudol, že jeho mama je vlastne na blízku a tá by mu vedela poradiť. Znepokojene podišiel naspäť k vlkovi, pár sekúnd nad ním stojac, snažiac si rýchlo premyslieť čo by v tejto situácii mal asi tak robiť. Spomenul si, že Sasha mu niečo o tom rozprávala a hneď ako sa rozpamätal neváhal tieto vedomosti použiť na Nicolasa. Jeho technika však nebola najlepšia a tiež akosi zabudol ho prevrátiť na chrbát a najmä ho najprv ho z tej vody vytiahnúť, takže nakoniec ho ešte viac topil než nejako pomáhal - prednými labami mu začal skákať po chrbte, čo nebolo veľmi príjemné a tiež ho teda ešte viac stláčal do vody. Ani vĺčaťu neprišlo, že by mu veľmi pomáhal, na čo mierne spanikáril a vydesene sa začal obzerať naokolo, netušiac čo má robiť. Sasha mu tuším spomínala, že by mal zavolať pomoc, čo aj urobil v momente, keď si všimol svoju mamu ako k nim namierila, aby sa uistila, že je všetko v poriadku. Čo s Nicolasom nečinne ležiacim vo vode veľmi nevyzeralo. Vĺča jej rýchlo pribehlo naproti.

Nezaujato pozoroval ako Nicolas poskakuje panicky naokolo ako ryba na suchu snažiac sa dostať späť do vody. Len v tomto prípade to bolo opačne, vlk sa snažil dostať od vody preč. Chvíľu ho ešte sledoval, než sa mu podarilo potknúť a úplne skončil vo vode. Corey nad jeho telom pár sekúnd stál, no toto divadlo ho rýchlo prestalo baviť a odcupital späť na breh, kde na neho mal čakať list. Nech sa tam Nicolas topí, keď tak veľmi chce, aj keď pochyboval, že by to vlkovi skutočne hrozilo. Možno čoskoro prestane blbnúť alebo ak to predsa len myslí vážne, uvedomí si, že voda mu nijako neublíži. Ak ho teda napadne hlavu z vody vytiahnúť, ale k tomu mu určite dopomôžu inštinkty, ktoré sú vraj v každom vlkovi a tento hádam nie je výnimka. Švihol ešte raz po ňom pohľadom, než si na brehu sadol pri list. To mal aspoň teda v pláne, než sklamane zistil, že ho niet. Asi ho musel odviať vietor zatiaľ čo dával príučku Nicolasovi, celkom dosť dnes pofukovalo. Čo už. Otriasol sa od vody, už druhýkrát za celkom krátku chvíľu, no aj to stálo za to. Keď nemal list, nezostávalo mu nič iné než toho vlka pozorovať, čo také asi urobí nasledovne. Zamyslene sa posadil.

,,Nechytil," poznamenal sklamane, keď jeho spoločník vytiahol hlavu zo snehu a namiesto myši vyplul z tlamy akúsi zeleň a hlinu, čo mu následne aj vlk sám potvrdil jeho odpoveďou. Corey capol zadkom do snehu. ,,Pre toto ty hladný," pokrútil nad ním hlavu. Nechápal jeho podráždenosť nad tým, že ho nazýval vlkom a ignoroval jeho poznámku o mene. Skoro všetkých vlkov čo nepoznal alebo poznal slabšie skrátka oslovoval ako vlk aj keď sa mu už predstavili. A nebol tým nejako odveci, keďže predsa vlci boli. ,,Ty vlk si," odvetil nesúhlasne na jeho podráždené slová. ,,Vyzerať ako vlk," opravil sa po krátkom zamyslení. Že by išlo o nejaké iné stvorenie, ktoré nepoznal a vyzeralo ako vlk? Ale prečo by teda vyzeralo rovnako ak vlk nebolo. Taktiež sa mu Mike len teraz prestavil, aj keď sa Corey i tak neobťažoval jeho meno používať. ,,Vlk nemať trpezlivosť," odvetil na jeho podráždený tón v hlase. Jemu viacerí už pripomínali, že trpezlivosť bola dôležitá, ako aj v iných situáciach tak aj pri love. ,,Nevadí, skúsiť znova" bol odhodlaný mu tú jednu myš uloviť. ,,Ty nezostať hladný," niežeby sa z tej jednej myši nejako najedol, ale ako sa už povedalo, omnoho lepšie ako nič. Ale tentokrát pevne zovrie tlamu, aby mu myš znova nevykĺzla, už sa samozrejme poučil.

Našťastie bol príliš sústredený na lov na to, aby zachytil vlkov znudený pohľad a občasné zazívanie. Lov bol skutočne zdĺhavý a nezáživný na sledovanie, no tak to bolo zakaždým, lebo len zriedkakedy býval jednoduchý. Ak by malo vĺča o niečo viac skúseností, išlo by mu to ľahšie, no stále to bolo dosť zložité. Korisť sa len tak chytiť nenechala, čo jej samozrejme nikto nemohol zazlievať. Keby aj jeho niekto lovil, ani on by sa rozhodne nedal. Na moment mu pri tej myšlienke prišlo myši ľúto, asi to nebolo pre ňu bohviečo, keď sa ju takto niekto snažil chytiť. Ak by Corey vedel, že vlk rozmýšľal nad odchodom, aj by sa trochu urazil. Tak on sa tu kvôli nemu snaží, aby si aspoň trochu zaplnil žalúdok a on takto. Jeho netrpezlivosť musela byť dôvod, prečo teraz trpel hladom. Aj by sa skutočne odul, že nech si teda zostane hladný, ak by vedel čítať myšlienky alebo vlk sa vydal na odchod skôr, než to vĺča vzdalo alebo sa mu tú myš teda chytiť podarilo. Každopádne, on sám sa za tou myšou vrhol, nebude tam predsa len tak stáť, no to už bola u vlka, ktorý skončil s hlavou zaborenou do snehu. ,,Vlk chytil? Chytil si?" nedočkavo ho obchádzal, čakajúc na to kým vystrčí hlavu zo snehu a dostane tak nevyslovenú odpoveď. Jeho sklamanie bude veľké ak sa mu to nepodarilo.

,,Nie, voda vlkov nežrať," zamračil sa na neho, jeho slová nedávali veľmi zmysel a nebol si istý či si z neho len vlk nerobí srandu. Ešte aj zrazu začal rozprávať nejako čudne. ,,My boli vo vode, tá nezožrala," nebol si istý či má vôbec nejaký zmysel sa s ním o tom baviť, keďže podozrenie, že si ho len doberá, ho neopúšťalo. ,,Ale ty stále tu. Voda nezožrať," vlkove nasledujúce slová mu dali potvrdenie, že sa na ňom celý čas len dobre zabáva. Táto konverzácia ho tiež začala otravovať, musel sa stále opakovať. Chcel sa len v kľude hrať so svojim listom. Obyčajne spoločnosť vždy uvítal, no tento vlk sa mu nepozdával. Každopádne, Corey sa nenechal oblbnúť. Už sa chystal na neho osočiť, že sa z ním tu len zahráva, no v tom sa zarazil. Nie, to by sa mu len Nicolas pravdepodobne vysmial, že na to prišiel až teraz. ,,Ukážem, že voda nežrať," usmial sa na svoju spoločnosť a pomaly sa postavil. A následne prudko skočil do vody tak, aby spŕchol vlnu ľadovej vody priamo na Nicolasovu tvár. Ha! A má to. Pobavene sledoval, ako vlkovi tečie dole z tváre. ,,Tak vidíš," bol hrdý na toto víťazstvo a že sa nenechal oklamať. ,,Ty v poriadku, voda nezožrať."

Bola pravda, že jeho lovecké skúsenosti boli takmer nulové, no celkom to dobiehal tými pozorovacími. V duchu si akosi automaticky prešiel kroky potrebné k úspechu - načúvať, určiť lokáciu myši a bleskovo po nej do snehu skočiť. Ľahšie si to predstaviť, než previesť, čo aj tak nakoniec dopadlo a on zostal zaborený hlavou do snehu bez nejakej tej myši. Nevadí! Aspoň si to vyskúšal, bez toho to ani nešlo a navyše toto bol len prvý pokus. Myši vraj obzvlášť neboli ľahké na ulovenie, boli malé, ľahko spomedzi tesáky prekĺzli a ešte k tomu sa nachádzali pod celkom hrubou vrstvou snehu. ,,Myši ľahké uloviť nie, skúšať viackrát," oznámil vlkovi, ale to on už pravdepodobne vedel. Postup znova zopakoval. A po neúspechu znova. Zakaždým mu to išlo o niečo lepšie ako predtým, tento proces však bol zdĺhavý a vlka to tak ľahko mohlo prestať baviť. Rovnako ako aj jeho pozorovateľa. Keď by si už jeden povedal, že bolo načase to vzdať a zmieriť sa s tým, že mu to skrátka nejde, práve vtedy mal úspech, aspoň čiastočný. Počúvať, určiť lokáciu myši a svižne skočiť do snehu. Ani si nebol istý či sa mu to podarilo, na moment si myslel, že schmatol do tlamy sneh. Vytiahol hlavu on a v tlame sa mu hmýrila malá nešťastne pískajúca myš. Avšak či sa vlk na je bolo ešte otázne - Corey ju nezvieral v tlame dostatočne silno a vykĺzla mu z tlamy von. Následne sa rozbehla niekde smerom k vlkovi. ,,Chyť, rýchlo!" povedal vlkovi, sám sa za myšou rozbehol, v snahe ju dostať skôr než zase náhodou niekde zmizne pod snehom.

Slot na ďalšiu postavu, využijem hneď

pripísané

,,Kvety rastú samé," pokrútil hlavou, postupne sa na ňom objavili asi tak mesiac po narodení. Bolo otázne či to zdedil po mame, ktorá tiež mala na sebe kvety alebo vďaka jeho rastlinnej mágii, o ktorej momentálne nemal tušenia. Každopádne skrátka z neho rástli a v noci mierne žiarili. To s mágiou nemalo nič spoločné, išlo proste o nejaký druh svietiacej kvetiny v tme. Vyzerali veľmi podobne ako ľalie, mnohí ich aj tak brali, no v skutočnosti išlo o iný druh kvetiny. ,,Rastú priamo z srsti," poučil vlka, no to už bolo neskoro, keďže ten sa ju pokúsil vybrať von. Z toho miesta mu tak vytieklo pár pramienkov krvi, na čo sebou šklbol a zahnal sa po ňom tesákmi, no vlka sa nakoniec nedotkol. ,,Nerob, bolí!" zamračil sa na neho, keď od neho odskočil. Tento vĺčik sa mu pozdával čoraz menej a nevedel presne čo si o ňom myslieť. Mal podobnú veselú energiu ako on a mohli by tak byť dobrí kamaráti - na druhej strane bol príliš...Chaotický? Ťažko povedať, ako to presne nazvať. Po chvíli nepekného zazerania po ňom si uvedomil, že má niečo modré na krku a podišiel zas bližšie späť k nemu, zvedavosť ho premohla. A Corey nepatril medzi vlkov, čo by nejako dlho uchovali voči ostatným nesympatie alebo čo, obzvlášť nešlo o nič vážne, rýchlo vedel takéto veci odpustiť. Ak by do neho opakovane zabŕdal s tým, že je vlčica, to by už bolo o niečom inom. ,,Čo toto?" hlavou kývol na šatku okolo krku vlka.


Strana:  1 2 3 4 5 6 7   ďalej »