Príspevky užívateľa

Po všetkom čo sa okolo Coreyho v poslednej dobe dialo, Azueén sa o neho skutočne začínal báť - teda, jednalo sa len o jeden nepríjemný zážitok, no tá bezmocnosť, ktoré v tom momente cítil sa nedala len tak jednoducho zabudnúť. Odkašľal si, najmä teda z dôvodu aby neprenášal svoje nepríjemné pocity na čas, ktorý mal venovať synovi. ,,Tak čo dnes podnikneme?" spýtal sa ho s úškrnom, aj keď mu bolo jasné, že program mal skôr vymyslieť on. Bolo však veľmi ťažké vymýšľať pre decká každý deň niečo nové a on aj keď sa snažil, už dávno nebol taký mladý ako kedysi. ,,Možno by sme si mohli na nečisto skúsiť loviť? Hm?" spýtal sa ho zamýšľajúc sa.

Posledné týždne boli pre ich rodinu pomerne náročné a Azuéen by bol snáď slepý ak by si nevšimol na koho tento stav dopadol najviac. Toshi bol od začiatku ako sa do svorky pridal pomerne úzkostlivým vlkom, akoby to bolo v rodine FyG niečo nevšedné. Našťastie však biely vlk vedel ako odpustiť paru, alebo minimálne si to myslel - to bol aj dôvod prečo si nevlastného syna zavolal na toto miesto. ,,Tu som," upozornil na seba keď započul niekoho prichádzať. Predpokladal, že to bude práve Toshi, keďže v lete na toto miesto až tak veľa vlkov nechodilo. ,,Myslel som, žeby si i rád oddychol na mieste kde je pokoj," pokračoval vo svojich slovách, snažiac sa vlkove spomienky nepriťahovať ku Coreymu, ktorého zranenie bolo pre všetkých dosť ... ťažké. ,,Čo si myslíš o tomto mieste?"

Netrvalo dlho kým sa jeden z jeho synov, na ktorého čakal. Povedzme si pravdu, do Maxwella vkladal pomerne vysoké nároky, najmä teda z dôvodu že bol jeho najstarším synom a on trochu chcel aby šiel v jeho stopách. Netlačil ho však do ničoho aj keď sa mu určite v tomto ohľade venoval o niečo viac ako Coreymu a Lenti s Toshim. ,,To je v poriadku Well, nič sa nedeje," odpovedal synovi a postavil sa na laby aby mohli začať rovno robiť to na čo na toto miesto prišli. Nachádzali sa pomerne ďaleko od nory, takmer až na druhom konci územia. Nič však čo by bolo príliš nevšedné, keďže územie Nihilu nebolo až také veľké. ,,Dnes si prejdeme juhovýchodné hranice svorky aby sme sa pozreli či sa nám niečo zmenilo odkedy som tu bol naposledy. A rovnako tak aj obnovíme pachové značky," začínal svoju prednášku ako sa so svojimi dlhými nohami presúval z miesta A na miesto B. ,,Vieš načo by sme si mali dávať pozor pri kontrole hraníc?"

Azueén s Delailah skutočne neboli jedinými vlkmi, ktorý svadbu brali snáď ako nejakú spoločenskú udalosť. Predsa len sa podobné udalosti nestávali často, aj keď by sa možno mohli. S ušami jemne otočenými dozadu a tvárou plnou úsmevu spokojne prijímal gratulácie od vlkov, ktorí sa napokon predsa len rozhodli ich poctiť svojou návštevou. ,,Veľmi si obaja vážime, že ste si všetci urobili na nás čas," odpovedal a jemne sa sklonil. Síce rozprával za nich oboch, no rozhodne nechával Delailah dostatočne veľa priestoru aby mohla rozprávať aj ona - však toto bol veľký deň ich oboch a tým pádom mali obaja takmer až povinnosť si ho nejakým spôsobom užiť. ,,Uvidíme kto z vás bude ďalší," zavtipkoval, keďže v tomto momente sa okolo neho nachádzali skôr mladší zástupcovia členov svorky. Či už sa jednalo o Voltair, Maxwella alebo Bellanu - všetci z nich mali ešte čas, nebolo treba veci uponáhľať. Však on sám bol toho živým príkladom, že niekedy sa oplatí skutočne počkať aby ste dostali čo si zaslúžite.

Svoje sľuby si povedali a obrad bol takmer dokončený. Nie žeby sa ani jeden z nich niekam ponáhľal, práve teraz však nastal ten čas kedy sa mohli začať volať svojimi. A veru že si dali na čas - ich deti dosiahli už takmer polovice dospelosti, avšak nakoniec i tak láska zostávala tým najpodstatnejším, čo sa nedalo vyfabrikovať na kolene. Alebo minimálne tomu len Azueén veril, keďže si prešiel už nejakými vzťahmi, ku ktorým by sa možno radšej ani nevracal. Slová Nudity zneli priamo a číro ,,V mene Nihilskej Monarchie, od dnešného dňa ste partnermi."
Azueénove dvojfarebné oči sa od jeho, teraz už súčasnej, partnerky vôbec nepohli. Práve, že hľadal jej pohľad aby sa ho mohol čo najviac zachytiť. ,,Som rád, že si to práve ty," usmial sa na ňu spokojne a zobral do úst ďalší kvet aby ho mohol Delailah do srsti zamotať presne tak ako tie ostatné, ktoré mu zostali.

Pohľad na vlčicu ktorá sedela oproti nemu mu vyvolával úsmev na tvári a on sa musel veľmi ovládať aby so širokým úsmevom nevyzeral ako psychopat. Pravda bola taká, že nikdy neočakával že sa vo svojom živote dostane práve k tejto situacii - a aj tak v nej práve bol a nedokázal sa dočkať kedy už bude môcť volať Delailah svojou partnerkou. Bolo to teda najmä z dôvodu, že nikdy si nepredstavoval svoj návrat k Mobilu - svet však vždy ma veľmi zvláštny zmysle pre humor a robí si s jeho obyvateľmi viacmenej co chce. Nie žeby sa Azueén sťažoval, práve naopak. Bol veľmi rád, že jeho život dostal znovu zmysel a dokázal sa tešiť zo života. Na slová svojej budúcej partnerky sa milo zasmial.
Ceremoniál začal po zopár slovách Nudity a oni mohli prikročiť ku svojej časti. ,,Delailah, prisahám, že budem teba a našu spoločnú rodinu ochraňovať až do posledného dychu," sklonil sa pred svojou vlcicou a pomedzi zuby zobral jeden z kvetov, ktoré mal pod labami pripravené. ,,Nech sa stane čokoľvek, budem sa snažiť byť partnerom akého si zasluzis," narovnal sa, počkal kým povie svoje ona a zapichol jej stonku kvetu do hustej srsti na krku.

Nikdy nerozumel tomu ako bolo možné, že sa na území Nihilskej svorky objavili kvety harmančekov vždy keď ich potrebovali. Či už sa jednalo o mágiu alebo niečo iné, aj teraz keď všade na zemi ešte ležali kôpky snehu a tak zafarbovali svet do príjemnej bielej farby. Ceremoniál partnerstva veľmi dobre poznal a aj keby nie, vo svorke by sa určite našiel niekto kto by mu to presne vysvetlil. V Nihilkej svorke sa snáď po korunovácii nového panovníka jednalo o jeden z najdôležitejších ceremoniálov, ktoré mohli vlci zažiť - či už ako partneri alebo obyčajný pozorovatelia. Kvety sa mu váľali pod labami ako čakal na partnerku s ktorou by si tieto rastlinky mohli zapliesť do srsti.

Sedel vedľa partnerky svojho brata a čakal čo sa bude ďalej diať. Keď bol ešte on malým vĺčaťom, nemali žiadne ceremoniály, to bol jeden z najväčších dôvodov prečo Nuditu primárne pred akciou spovedal, o čo vlastne ide. Nejednalo sa však o nič príliš zložité a teda sa nemal čoho báť aj keď to robil po prvý raz. Pohľad mu behal po vĺčatách tmoliacich sa po lúke a zbierajúcich kvetiny. Nepozoroval ich až nejakým veľkým drobnohľadom, skôr sa uchyľoval do svojich vlastných myšlienok a z tých ho vytrhli až Corey s Maxwellom ktorí im prišli ukázať čo vytvorili. Úkosom pozrel smerom na Nuditu, a si uvedomil, že v tomto momente to bude asi skutočne len a len na ňom. ,,Skvelá práca chlapci," venoval im zopár slov ako sa nahol k nim a pozrel na venčeky, ktoré sa im podarilo vyskladať. Klamal by, ak by povedal, že mal dostatok vedomostí na to aby presne určil o aké rastliny sa jednalo - na túto príležitosť mali skôr zavolať nejakého liečiteľa, avšak to už bola otázka na úplne iné dni. Bolo vôbec možné v tomto ceremoniály neprejsť? ,,Svoje zadanie ste si splnili. Vitajte medzi honorovanými členmi Nihilskej svorky."

Odpoveď prišla takmer bez zaváhania a jemu sa rozbúšilo srdce omnoho viac akoby čakal. Po tom ako skončil jeho posledný vzťah, nikdy by si nebol povedal, že sám seba dostane do rovnakej polohy ako bol pred mnohými rokmi. A predsa len, teraz zas a znovu sedel pred vlčicou a očakával čo mu povie - teda, vlastne už povedala. ,,To- to je perfektné!" nadskočil so smiechom a pozrel na svoju novú partnerku. Teda, ešte to samozrejme nebolo oficiálne, ešte museli poriešiť ďalšie veci a najmä svoju novinku oznámiť Nudite a deckám. ,,Som veľmi rád, že som ťa našiel," jemne naklonil hlavu na stranu a čelom sa oprel vlčici o rameno. Museli si ešte zohnať harmančeky!

,,Vieš, že organizovanie svorky je pomerne náročné a nie vždy sa to dá bez informácií naokolo," začal svoje rozprávanie a snažil s príliš dlho nehľadať správne slová aj keď si veľmi dobre uvedomoval, že práve tie boli v tomto momente najdôležitejšie. Niečo by teraz domrvil a mohlo to znamenať horšie následky ako by si bol ochotný predstaviť. Aj keď s Deli sa až tak veľmi nebál. Nebola vec, ktorú by spolu nevyriešili. ,,Myslím, žeby bolo múdre ak by sa niekto pohyboval v okolí a zisťoval čo sa deje. Predsa len samotné alfy nás nebudú informovať o všetkom, hlavne ak by sa jednalo o niečo negatívne," pohľad mu prebiehal po okolí. To čo vravel tak zakryto nechcel vravieť napriamo, najmä z dôvodu že nikdy nemôžete vedieť, ktoré hory majú uši alebo kto vaše slová použije proti vám. ,,Preto by bolo fajn mať niekoho vonku kto by tieto informácie nejakým spôsobom zisťoval," presunul pohľad na hnedú vlčicu a vyhľadal jej oči. ,,Zvládla by si to? Momentálne si asi jediná, ktorej najviac verím. A navyše sme v tom spolu po odchode Machiavelliho."

Kráčal s maličkou dušičkou smerom do nory a popri tom sa najviac sústredil práve na svoje kroky, aby snáď nestúpil kdesi kde by nemal. Aj keď bola pravda, že dané miesto poznal ako oko v hlave, teraz si už nebol ničím istý - alebo snáď len nechcel premýšľať nad tým čo ho čaká vo vnútri. Skôr ako sa mu ale podarilo dostať úplne do nory kde ležalo jedno z jeho vĺčat, spoločne s Toshim boli zastavení Sashou. Jej slová Azimu na tvár nadhodili úsmev, až snáď mohli počuť kameň padajúci z jeho srdca, ktorý ho doteraz zvieral. ,,Ah, to je mi úľava," pousmial sa na ňu a ramená mu klesli. ,,Ďakujeme ti veľmi za pomoc. Zachránila si nás - doslova," jemne sa o ňu šuchol a stratil sa v nore aby našiel Delailah spoločne s Coreym.

Klamal by, ak by povedal, že nemá rád zimu. Zima bola pre neho vždy celkom príjemným obdobím - minimálne jeho srsť dokázala veľmi pekne zapadnúť do okolitého prostredia a tak sa stal omnoho viac nenápadným ako bol na zelenej tráve kdesi v lete. Jediná časť, ktorá mu ale nevyhovovala bol chlad zaliezajúci až do kostí. On sám nikdy nepatril k práve najviac svalnatým vlkom a preto nebolo žiadnym prekvapením, že sa k nemu zima dostala omnoho rýchlejšie ako k niekomu inému. To bol aj jeden z dôvodov prečo miesto toho aby sedel na zadku prekračoval na mieste a čakal kedy sa synovi podarí dostaviť na miesto na ktorom sa dohodli. Azi by o sebe nikdy nepovedal, že bol nejaký despota, no chcel aby jeho decká mali aspoň aké-také základy práce, ktorej by sa mohli v budúcnosti venovať. A keďže on bol rytierom, dalo by sa povedať, že očakával aspoň jedného kto by šiel v jeho stopách.

Netrvalo dlho a Azueén sa na mieste ocitol v prítomnosti vlčice na ktorú niekoľko minút čakal. Nečakal dlho, no aj tá krátka chvíľa mu padla pomerne dobre, najmä teda z dôvodu, že sa tak za prítomnosti studeného vzduchu mohol lepšie sústrediť. Kyslík tak vysoko hore nad úrovňou mora bol riedky, takmer až ľadovo studený - ale na druhej strane sa to mohlo bielemu vlkovi v nervozite len zdať. ,,Som rád, že si nakoniec prišla," uškrnul sa, no nikdy nepochyboval, žeby hnedá vlčica mala v pláne sa na jeho pozvanie neukázať. Biely chvost samu začal pohybovať po podlahe ešte skôr ako sa Delailah priblížila k hore. Zo svojho miesta ju mohol vidieť pekne takmer na celú územie Nihilu. ,,Chcel by som sa ťa niečo spýtať," jemne naklonil hlavu na stranu a aj napriek tomu, že si pripravoval svoje slová už dávno predtým, teraz ich musel znovu hľadať. ,,Myslím, že zdieľame spolu svoj voľný čas už pomerne dlho a napadlo mi... no. Či by nebolo fajn urobiť to oficiálne. Tak tead... nechcela by si sa stať mojou partnerkou?"

Presun z Nihilu k Prízračným možno trval dlhšie akoby na prvý pohľad mohli čakať, no Azueén si to presne tak naplánoval. Samotný fakt, že mali so sebou tak veľmi dôležité šteňa pridávalo na vážnosti a chcel radšej aby sa okolo nich nič nestalo - a ak áno, tak aby boli vždy dostatočne svieži na to aby Volti dokázali ochrániť. A neposlednom rade chceli na územie spriatelenej svorky úplne fit a rovno pripravení na rozhovory, ktoré mali nastať. ,,Ešte neviem ako dlho tu zostaneme, no pripravte sa asi na pár dní," pripomenul, najmä teda Akumurovi, ktorého vytiahol zo svorky. Avšak jeho práca sa nedržala len na územie svorky ale šla všade kde sa pohybovala monarchia. Počas tých pár dní čo boli na ceste, podarilo sa bielemu vlkovi vysvetliť svojim spolucestovateľom čo vôbec plánujú robiť. Minimálne teda Voltaire (aka nechce sa mi pisať ela konverzacia, u know). ,,Teraz ich len necháme vedieť, že sme tu," pousmial sa na Volti a hĺbavo zavyl.

Azueén nenechal na sebe nechať vidieť, že na jej otázku odpovedať nechcel. Predsa len sa pri hlave monarchii nachádzal pomerne dlho na to aby vedel ako dávať - alebo respektíve nedávať najavo pocity, ktorá by nemali by videné jeho okolím. Výlet v očiach Voltaire nechcel nijakým spôsobom prefarbiť na prácu a tak veľmi dlho uvažoval ako a hlavne čo jej môže povedať. Nakoniec, po zopár sekundách ticha sa rozhodol neklamať. ,,Sarik, ich alfa," odpovedal a veril, že si mladý vlčica veľmi rýchlo dokázala dať dve a dve dohromady. Rozhodne sa ale nechcel zamotávať do pavučiny lží. Nemalo to zmysel. ,,Ale o tom potom," usmial sa na ňu a postavil sa na laby na znak odchodu. ,,Oddýchni si poriadne, bude to dlhá cesta."