Príspevky užívateľa


< návrat spät

Strana:  1 2 3 4 5 6 7 8 9   ďalej » ... 34

*Všetci Nihilský Bohovia ma ochraňujte.* znelo Azueénovi hlavou ako hľadel na vlka pred sebou. Jedno obočie sa mu vynímalo vyššie ako to druhé a popri tom ho neveriacky svojimi dvojfarebnými očami sledoval. ,,Vieš čo, asi sme sa napokon predsa len trochu uponáhľali," povedal Nicolasovi akonáhle sa mu podarilo chytiť nejakú rozumnú myšlienku do hrsti. Je to len decko. Len decko... jemne sa na neho pousmial, mierne nútene, no to nebolo dôležité. ,,Poviem Nudite nech ťa teda ešte nechá medzi učňami a ... možno sa naučíš aspoň kde sú hranice zatiaľ," pokračoval ďalej. ,,Ak nemáš čo na práci tak ti môžem ukázať tie najbližšie tu."

Akonáhle vlk prehovoril, hlavu k nemu otočil nie príliš ochotne. Nešlo o to, žeby sa na neho nechcel pozrieť, skôr akoby očakával, že sa z tmy každú sekundu vyhrnie Sasha a oznámi mu dobrú správu, ktorá sa mala konať. Nemala.. Musela! ,,Huh?" oči mu tykli smerom k Toshimu a až po pár sekundách si uvedomil čo sa ho vlastne pýtal. V hlave bol dávno zamorený úplne inými starosťami a všetkými možnými ukončeniami situácie v ktorej sa všetci ocitli. Nechcel ísť preč, ale zároveň vedel, že ak zostane bude to pre neho len a len horšie. Musel si vyvetrať hlavu. So stisknutými zubami sa napokon posadil na laby. ,,Ale nepôjdeme ďaleko," upozornil ho a krátkymi krokmi sa vybral... niekam. Kamkoľvek. Oči mu však stále tykali späť k nore aj keď kráčal neďaleko Toshiho krídla.

Toshi vyzeral ešte horšie akoby si predstavoval sám seba. Klamal by ak by povedal, že ho skutočne nezaujímalo čo sa malému vlkovi stalo, no nemalo zmysel čokoľvek z okrídleného páčiť. Za tie mesiace čo s nim žil v prakticky jednej domácnosti si to veľmi dobre uvedomil a v tomto momente ani len nemal chuť na čokoľvek tlačiť. Povzdychol si a pozrel pred seba do temnoty tunela. ,,Neboj sa. Bude v poriadku," povedal Toshimu. Čo iné mu mal povedať? Sám chcel veriť faktu, že tomu tak bude a teda sa neodvažoval čokoľvek iné ani len nahlas vysloviť. ,,Počkáme.."

,,Corey-" začal, no mal problém s dokončením vety a radšej naprázdno prehltol. Nestávalo sa príliš často, že by si videl svoje vlastné dieťa na smrteľnej posteli - alebo minimálne tak to teraz Azueén vnímal. Odkašlal si, no prednými labami stále prestupoval z miesta na miesto, nedokázal sa prinútiť stáť na oboch labách naraz s narovnanými ramenami ako to on často robieval. ,,Coreymu nie je dobre, pozrel na ňu s prosebným pohľadom, akoby očakával, že si Sasha presne domyslí čo sa stalo. ,,Aleže vôbec," doplnil nakoniec úplne nepodstatnú informáciu a kývol hlavou smerom k nore. ,,Tam," upozornil ju a spoločne popri jej boku sa vybral tým smerom akoby jej robil eskortu. Predtým ako sa však stihli dostať pod kamenný vchod, zastal. Nedokázal sa prinútiť vstúpiť dovnútra. Aspoň zatiaľ nie. Pozrel na Toshiho. ,,Čo sa stalo vôbec?"

Laby sa mu zabárali do snehu a bolo vidieť, že zima si do územia Nihilu skutočne našlapala so všetkým čo mala v zásobe. Nie len, že chlad zaliezal až do špiku kostí, vlk sa musel predierať aj vrstvou snehu keď sa chcel kdekoľvek dostať. ,,Neboj sa, oživovanie si ešte pamätám," zakričal jej späť so smiechom. ,,Celkom," uškrnul sa a popri tom sa cez rameno otočil smerom na hnedú vlčicu. Popravde sa mu celkom páčilo, žeby sa venovala tomu istému čomu on, na prácu rytierov bol hrdý a keby sa toto postavenie držalo u nich v rodine, bol by hrdý ešte viac. Šteňatá ale samozrejme aj Delailah sa museli rozhodnúť sami za seba. ,A čo iná funkcia ťa nezaujala?"

Zopárkrát zažmurkal pričom zostal na samca pozerať pomerne prekvapene. Trvalo mu niekoľko sekúnd kým sa vysporiadal s tým čo mu vlk povedal a v tejto sekunde by prisahal, žeby mal radšej vedľa seba mlčiaceho Daracha. ,,Nevrav mi, že odvtedy ste len sedeli na zadku a netrénovali," zo začiatku silno stisol zuby, no hlas, ktorý mu vyšiel z krku bol pokojný. Snažil sa, veľmi sa snažil. ,,Však je to už zopár mesiacov a ja vám do tela fyzickú kondíciu nenalejem," pokračoval ďalej vo svojom vysvetľovaní a snažil sa prinútiť srsť na krku dosadnúť späť ku koži. Ľavou si prešiel po tvári, nestíhal a bola to pravda, dúfal však, že mladíci prejavia aspoň trochu záujmu a chytia iniciatívu do vlastných lab.teraz však keď je Majster aj Noro, hádam budú mať aspolocne viac času. Rozhodnutie Nuditi však už späť zobrať nemôže. ,,Hranice svorky aspoň vieš kde sú?"

,,Povedal som predsa dobré správy, nie?" uškrnul sa na vlka, ktorý evidentne nevedel, čo sa chystalo stať. Klamal by, ak by povedal, že si doťahovanie s ostatnými neužíval a teda ho nechával na pár minút vymáchať sa vo vlastnej šťave. ,,Čo sa krčíš, neprivolávaj negativitu!" pokrútil hlavou a znova do neho šťuchol. Možno sa napokon predsa len uponáhľali a nakladali mu na ramená viac ako dokázal uniesť - iná možnosť však neexistovala, najmä ak chceli udržať svorku v pohybe v akom mala byť. ,,Aj keď možno sa na to môžeš pozerať aj z druhej strany, že teraz budeš mať povinností o niečo viac," mykol plecami a popri tom sa pozrel na Nicolasa z vrchu. Vďaka svojej výške si nemohol pomôcť. ,,Rozhodli sme sa, že ťa z učedníka povyšujeme na riadneho rytiera. Dúfam snáď, že si niečo z našich tréningov a hodín pamätáš."

Azueén zas a znovu bol na misii, ktorú dostal o vienka zaobstarať. Odkedy sa pred pár mesiacmi dostal na post mistra, nebolo to nič iné ako trávenie času so šteňatami, naháňanie sa a vymýšľanie úloh, ktoré by im pomohli v zdokonaiť ich schopností. Klamal by, ak by povedal, že to ho veľmi bavilo, no nemohol sa sťažovať. Na Nihilských hraniciach sa toho až tak veľa nedialo a tým pádom nech robil čokoľvek, aj tak nakoniec spadol do rutiny, ktorú on tak moc nenávidel. Našťastie však mal povinnosti, ktorým sa nemohol vyhnúť a v tomto momente, po tom čo zmizol Machiavelli, ani nemohol urobiť nikto iný okrem neho. Nenarodil sa ako následník trónu a ani ním nikdy nebude, no aj tak nejakým spôsobom skončil robiť presne to čo by mal ak by nim bol. Aký má len tento svet zmysel pre humor. ,,Nicolas, počkaj!" zakričal za ním, keď sa mu konečne podarilo lokalizovať jedného z vlkov, ktorých potreboval. Rozbehol sa takmer okamžite smerom k nemu. ,,Mám pre teba dobré správy," uškrnul sa na neho spokojne a labou ho stihol šťuchnúť do ramena. Vlk síce s nimi vo svorke nebol príliš dlho, no svorka ako taká sa nachádzala v pomerne zúfalej situácii. Preto tento rok učedníci vo svojej priečke postupovali viac ako len rýchlo.

Aj keď sa zatiaľ jedná len o pomerne malé vĺča, musím povedať, že svojou prítomnosťou pomerne pekne rozvíja dianie v Nihile a tak aj v panovníckej rodine, ktorá sa zas a znovu rozpadá, ale na to sme si už zvykli. Hlasujem za Coreyho, ktorý si to určite zaslúži.

Vlci - Dudek; Castor; Finn
Vlčice - Becky; Clay; Amaya

Klamal by, ak y povedal, že sa počas toho čakania nenudil. Nemohol sa však sťažovať na to že nemá čo robiť - niekedy si predsa aj on zaslúžil mať voľno a nechal pracovať niekoho miesto neho. Nielen že teraz vyučoval, ale dokonca aj odpočíval! Síce jeho odpočinok pozostával asi tak z vyspávania na snehu a občasného pozorovania horizontu, že kde sa objavia tí traja tĺci, ktorým zadal primerane ťažkú úlohu avšak pomerne nesplniteľnú, minimálne pre vlkov, ktorý nikdy svoje výkony netrénovali. Pomaly sa už aj začínal báť, že si kdesi zlámali laby, no v tom momente sa postupne začali malé bodky na horizonte skutočne objavovať. Už ich čakal s nadšením a aj keď mal pre nich najskôr pripravené ďalšie úlohy, usúdil, že bude lepšie ak to dnes napokon zabalia. ,,Myslím, že to tu môžeme rozpustiť chlapci," pousmial sa na nich a snažil sa ignorovať krv ktorú z nich cítil. Ako sa hovorí, čo oči nevidia to srdce nebolí. ,,Váš výkon nebol zlý, nebudem vám klamať. No rozhodne máte ešte na čom zapracovať a neprejde vám tréning len tak jednoducho," snažil sa ich namotivovať, no na druhú stranu aj držať na uzde aby im sláva veľmi rýchlo neudrela do hlavy. ,,Dobre decká, balíme, bežte sa poriadne vyspať do nory."

Srdce mu tĺklo akoby od jeho rýchlosti záležal celý jeho život - povedzme si pradu, bolo to tak, avšak v tomto momente nepodstatná informácia. Aj keď sa mohlo zdať, ako vrchný rytier vo svorke bol on posledným vlkom, ktorý mal podliehať nervozite v záťažových situáciách, nestáva sa však príliš často aby ste pred sebou videli polomŕtve vĺča, najmä ak sa jedná o to vaše. Preto bol veľmi vďačný, keď na neho Delailah vyštekla príkaz - príkazy mu šli. Dokázal ich vyplniť a popri tom nemusel až tak veľa rozmýšľať, čo sa v tejto situácii pomerne hodilo. ,,Toshi so mnou!" kývol na mladíka, ktorý sa zdal byť rovnako ak nie ešte viac otrasený ako on sám. Ak by obaja len stresovali, nikomu nepomôžu. Liečitelia to vyriešia. *Liečitelia to vyriešia.* potichu si opakoval ako sa vrhal von z nory za hľadaným Sashi, ktorá však bola bližšie ako mohol čakať.

Biely vlk ležal neďaleko vchodu a s labami preloženými cez seba potichu odfukoval. Nespal, avšak ani nebol úplne hore. Uši mu behali za zvukmi čo sa okolo neho objavovali, no mozog príliš nevnímal. Čakal na niečo dostatočne dôležité aby to zachytilo jeho pozornosť. Akonáhle započul dunivé kroky behu uši mu nadskočili, no oči zostávali zatvorené. Snažil sa tváriť, že si nič nevšimol a tak mohol odpočívať ďalej - niečo iné ho však prebralo už úplne. Závan krvi, ihneď ako sa mu dostal k nozdrám vyskočil na laby a oči rozďabil naširoko. Sledoval ako okolo neho prebieha Toshi s niečím, s niekým a ani sa nezastavuje. ,,Toshi!" vyštekol po ňom, no mladík sa nezastavoval, nezostávalo mu teda nič iné len aby sa za ním vrhol a získal odpovede. To čo uvidel sa mu ale vôbec nepáčilo. ,,Čo sa preboha stalo? Deli prosímťa!" zvolal po svojej partnerke a popri tom dúfal, že ona bude reagovať pokojnejšie. ,,A-asi by som mal skočiť po Sashu?!"

Napokon sa predsa svojej spoločnosti dočkal a mohol za ňu len ďakovať Bohu. Ihneď ako sa dopočul, že a Delailah plánuje pridávať k rytierom nadšene ju prijal po seba - niektorí by to mohli nazývať protekciou a Azueén si aj bol istý, že to tak robili, no on sám nemal žiadny problém s názormi iných. Predsa len potrebovali čo najviac bojovníkov a ak mal možnosť vytrénovať niekoho spoľahlivého, možnosti sa chytil všetkými zubami. ,,Ty? V tom najlepšom!" pozdravil ju s chvostom krútiacim sa vo vzduchu a ušami sklonenými mierne dozadu. ,,Ale náš tréning práve začína, takže sa rovno aj dáme do pohybu aby nám nezamrzli prsty," uškrnul sa a v pomalom kluse sa pobral do pohybu po úpätí hory na ktorej sa nachádzali. ,,Najväčší základ je aby si mala perfektnú kondíciu a poznala presne hranice svorky," otočil sa pri kluse smerom k nej a pohodil hlavou do strany kdesi na sever od hôr vedľa ktorých práve bežali. ,,Dnes si prejdeme západné hranice odtiaľto až po noru."

Akonáhle Dino pripomenul niečo na čo by najradšej nemyslel, sklonil hlavu a odmlčal sa. Rana, ktorú dostal od osudu bola príliš hlboká na to aby sa jej len tak zbavil - aj napriek tomu sa však snažil zakryť ju akoby nikdy neexistovala a radšej pred ňou zatvoril oči. Ako sa vraví, pokiaľ niečo nevidíš, neexistuje to. ,,Zdá sa, že už sa to tu stalo tradíciou," rýchlo nadvihol hlavu späť k oblohe a pozrel do slnka. Cítil ako sa mu do očí hrnú slzy a tým pádom ich chcel zastaviť. Ako vojvoda a najmä kráľovský rytier si nemohol dovoliť pôsobiť akýmkoľvek spôsobom slabo aj keď čo sa stalo ho zasiahlo omnoho viac akoby čakal. ,,Ale som si istý, že to je len nejaké nedorozumenie," odkašľal si a miesto sedenia sa pobral do chodu. Nešiel ďaleko, avšak dostatočne ďaleko od Dina aby si labou mohol pretrieť oči.


Strana:  1 2 3 4 5 6 7 8 9   ďalej » ... 34