Príspevky užívateľa

Pohľadom prepaľuje vlčicu stojacu pred sebou vôbec jej nedávajúc šancu na to aby sa mu zapáčila. U neho už úplne stratila záujem a preto sa už ani ďalej nesnaží. ,,Ja neprosím o pozornosť!" rozčertí sa skloniac sa pred jej pohľadom a ihneď si za to vynadajúc. Rýchlo sa vyrovná aby si zachoval dekórum, no momentálne by bol radšej ak by mu prišiel otec kryť chrbát. No ak sa s ňou vysporiada sám, bude to ešte len uznanie!
,,Myslím, že by som ťa mal zobrať za alfou," vysvetlí jej pohŕdavo, rýchlo prebehnúc okolo nej len aby jej mohol cvaknuť zubami za zadkom.

Vlčica na neho pozrie zvysoka. Nie len metaforicky ale aj doslova. Nepáči sa mu to. Najmä ak mu vlčice ukazujú svoju autoritu. Minimálne v tomto momente by nemala. Čo predsa nevie, že má navrch on?! Jemne, nesúhlasne zavrčí a stačí sa postaviť na špičky dostatočne na to aby vyzeral aspoň trocha vyššie a väčšie. A tá jej veta sa mu už vôbec nepáči. Aký drobec?! Veď je vyšší ako jeho brat! Ako si ho len dovoľuje takto uraziť? ,,A teba neučili, že na území svorky sa len tak neprechádza?" povie jej výhražne, no buble v ňom hnev, ktorí je podčiarknutí kmitaním jej chvosta.

Započuje chichot a ihneď to upúta jeho uši najmä z dôvody, že uši cicavcov sú prirodzene priťahované zvukom. Zakmitá ušami aby presne určil odkiaľ vychádzal a preto sa mohol rýchlo pripraviť na prichádzajúci, hypotetický útok. Rýchlo sa postaví do polohy, z ktorej je aj on pripravený na reakciu, no náraz ani bolesť neprichádza preto Azueén usúdi, že to zatiaľ môže byť v pohode.
,,Čo si zač, votrelec?" zavrčí, no ako odpoveď dostane telo vlčice, ktorá je tým votrelcom. Vyzerá byť od neho staršia, no nie o mnoho, no i napriek tomu, jeho záujem o ňu troška klesne. Chvost dá vysoko do vzduchu aby prejavil svoje postavenie vo svorke a tvrdo na ňu pozrie. V duchu dúfa, že to zaberie.

Keď si uvedomí, že odpoveď neprichádza tak pridá do kroku aby nestratil stopu. Beží dlhými krokmi, ktoré mu dovoľujú jeho dlhé laby, dávajúc si pozor aby sa mu laby neprekrížili a on sa s noblesou nezniesol čumákom na zem. Pribehne na pláž, piesok sa mu zadiera medzi prsty - toto je jeho najneobľúbenejšia časť územia a ak by bol on vodcom tak ho odstúpi komukoľvek kto by mal o to záujem.
,,Bliah," zavrčí s vyplazeným jazykom a ohrnutím nosom. Ak by vedel, že ho zvuk zavedie práve sem, tak by sa rozhodne tak neponáhľal - a navyše i ten vlk sa niekam statil a jeho protitulácka agresia sa začne úplne vytrácať.

Azueén sa znova zašíva kdesi na území len aby nemusel plniť všetky úlohy ktoré mu dala matka. Je mu jasné, že ich nakoniec i tak bude musieť urobiť, no Machiavelli mu určite bude zase nezištne kryť chrbát len aby sa rodičia na nich nečertili. Jemu to bolo popravde momentálne celkom jedno. Momentálne ním šila puberta na všetky strany a jediné čo ho zaujímalo boli hrdinstvá a to, že na neho budú pozerať všetky baby vo svorke aj mimo nej.
Momentálne sa však len strácal v tráve a absolútne mu to nevadilo. Preto bol veľmi prekvapený keď po hodine či dvoch kráčania uvidel na chradnúcej tráve kdesi v diaľke čiernu srsť. Pokojne nadvihol hlavu a pobral sa k vlkovi.

Azueén sa znova zašíva kdesi na území len aby nemusel plniť všetky úlohy ktoré mu dala matka. Je mu jasné, že ich nakoniec i tak bude musieť urobiť, no Machiavelli mu určite bude zase nezištne kryť chrbát len aby sa rodičia na nich nečertili. Jemu to bolo popravde momentálne celkom jedno. Momentálne ním šila puberta na všetky strany a jediné čo ho zaujímalo boli hrdinstvá a to, že na neho budú pozerať všetky baby vo svorke aj mimo nej.
Preto ihneď ako sa ozve vytie nepatriace ani jednému z členov jeho rodnej svorky, jeho srsť sa postaví na všetkých miestach jeho tela. Má príležitosť! Má príležitosť znova sa ukázať ako veľký silný vlk. Zakloní hlavu, aby mohol presne lokalizovať kde sa vlk nachádza, a zavyje. Následne sa rozbehne na miesto kde si myslí, že by sa vlk mal nachádzať.

Azzuén súhlasne prikývne. ,,Pôsobivé," uškrnie sa. V jeho momentálnom vnímaní sveta je vlk s čo najdlhším menom vlk čo toho najviac prežil. On sa narodil len nedávno preto ešte stále má meno ktoré mu vybrali rodičia. Príde však čas kedy bude musieť ísť ďalej sám, Maki sa stane alfou a jeho už nebude treba. Pôjde preč - možno ešte skôr a vyslúži si svoje meno! Vlčica prejde okolo neho a on cíti jej pohľad na svojej bielej srdci. Svoj postoj stále drží taký, ako okukal od svojho otca. Hrdý, plný sily, hodný alfy - ktorou súce on ešte nie je a podľa toho čo vie, v najbližšej dobe ani nebude. To však ona nemusela vedieť.
Už mal na jazyku jednu otázku, no zahryzol si doň a nechal si ju na neskôr. ,,Bývam neďaleko," radšej odpovedal a hruď ešte viac vypäl. ,,Poznám to tu ako svoje topánky," uškrnie sa na ňu v snahe urobiť dojem.

Podarilo sa mu oprieť do svojich zadných láb tak aby na nich zostal stáť a tak z výšky ponad kríky videl vlčicu, ktorá sa predstavila ako Ayshi. Keď už teda bol na zadných labách, silno sa odrazil a kríky rýchlo preskočil aby skončil len pár centimetrov od nej vyhnúc sa skoku priamo na jej telo. ,,Azueén Falcone y Gracewood," predstavil sa hrdo celým svojim menom akoby očakával, že každý už len po jeho mene bude vedieť, že to je on - on, kto má byť ďalším nástupcom trónu Nihilskej monarchie - avšak nebolo to tak, no konieckoncov on sa na to hrať mohol najmä z dôvodu, že sa práve rozhodol na vlčicu urobiť dojem. Hlavu drží vysoko, ramená vystreté a jeho chvost je taktiež vo vzduchu.

Zaznel hlas vlka a on zastavil. Z hrdla mu vyšlo slabé zavrčanie. ,,Áno," odpovie tým najviac vážnym hlasom ako v tej situácii mohol. Postaví sa na špičky aby, za prvé videl spoza kríkov na návštevníka a za druhé, aby pôsobil vyššie. Aj napriek svojim dlhým nohám si totižto stále myslel, že by mal byť vyšší. ,,Čo si zač?" opýta sa takmer ihneď ako zahliadne uši vlka v záplave zelene.
,,Som z tunajšej svorky," povie varovne aby bolo vlkovi jasné, že ak mu ublíži, nebude mu to zabudnuté.

Zase sa vzdialil od svorky a je mu to viac-menej jedno. Hľadá dajakú zábavu, možno nejakého nepriateľa, ktorého by mohol poraziť svojimi rýchlymi labami a silnými zubami alebo aspoň svojho brata, ktorého tvár bude môcť strčiť do blata. Jeho očakávania však pre tentokrát boli naplnené. Keď sa pláňou ozve hlasné jau, najskôr sa mu zježí biela srsť, ktorá ostro obopína jeho mladú kostru - záujem je však väčší a Azimu sa začal páčiť zvuk krvi, ktorá mu bubnovala v ušiach. Uškrnie sa a so šteňacím nadšením sa rozbehne priamo k vlkovi snažiac sa vyzerať čo najväčší, no jeho tínedžerské telo s enormne dlhými nohami a takmer žiadnymi svalmi nepôsobilo dvakrát najstrašidelnejšie. Azueén sa teda aspoň pokúsi.

Jemne zavrčí. Ticho, nie je si istý či to vôbec nudita mohla počuť, no na jeho tvári sa objaví nespokojný výraz. Nechce rozmýšľať nad budúcnosťou, on je vlk prítomnosti. Samozrejme, jeho rodičia zomrú, všetci raz zomrú - to však bude problém jeho budúceho ja.
,,Tak to ťa ľutujem," utrúsi poznámku, no nejako extra tomu nevenuje pozornosť. Nie je práve dvakrát empatický. V tej sekunde mu jedine napadlo, že ona asi nebude najlepším priateľom do hry z ním. Načo mu je vlk, ktorý nebude vidieť jeho útoky? Pokrúti hlavou a vrhne na Nuditu nespokojný výraz, avšak rodičia ho vždy učili aby bol milý. ,,Chceš aby som ťa odprevadil k nore?"

Zas a znova zabodáva svoje tesáky do bezmocnej koristi, no razom sa korisť stane z neho. Na jeho chrbte skončí ťažké telo, ktoré mu z pľúc vytlačí celý obsah vzduchu a on skôr ako sa pustí na útek musí sa zhlboka nadýchnuť. Avšak, Azueén nie je typ vlka, ktorý by utekal - nie je ako jeho starý otec. On so stiahnutými ušami pohliadne na nepriateľa, očakávajúc, že uvidí známu tvár. Najradšej by uvidel tvár svojho brata aby mu mohol hlavu vymáchať v prachu. Už už otvára tlamu aby mu mohol vynadať, no zháči sa, keď miesto krémovej srsti mu do očí čierna takmer vypáli dieru. Zostane prikrčený na zemi s nohami napnutými ako pružiny, pripravené vystreliť na nepriateľa rovnako ako si to len pred pár sekundami nacvičil. Zuby má výhražne vycerené. ,,Čo tu chceš?" zavrčí na cudzinca. U sa vidí ako vlka pritláča k zemi a varuje ho aby sa územiu jeho svorky nabudúce z ďaleka vyhol. Už vidí ako k jeho nohám spadnú všetky mladé vlčice, keď im povie ako hrdinsky sa zachoval. Toto keď povie otcovi! Určite ho vynesie do nebies a jeho Makiavelli bude červený závisťou!

Všimne si na jej tvári zmenu a i on je nútený skloniť uši dozadu, síce len na zlomok sekundy, no nepekne ho pichne pri srdci. ,,Nie, som v pohode," odpovie a hlavu znova zodvihne do výšky aj keď už si sebou nie je taký istý ako predtým bol. Teraz je to už len skôr z dôvodu aby nemusel priznať, že sa ho to možno trocha dotklo. ,,Hej, poznám ťa," pousmeje sa napokon celkom milo zabudnúc na všetko čo sa stalo, lebo na takéto veci on myslieť nechce. ,,Videl som ťa, ako tráviš čas so svojou mamou," povedal akoby tak pomimo. No na pár sekúnd sa zarazí, neuvedomujúc si Nuditin problém, lebo jeho malá hlavička nikdy na niečo podobné nepomyslela. Je ťažké povedať čo si v tom momente Azuén myslel, no jediné čo zo seba dostal bola nepríjemná otázka, ktorá mala byť radšej konštatovaním. ,,Ty nevidíš?"

Dlhými labami plesol po zemi, znova vyskočil na zadné nohy snažiac sa čo najviac napnúť plecia aby vyzeral čo najväčší - najmohutnejší, najsilnejší. ,,Zahrávať sa so mnou nie je sranda," zavrčí spokojne a v hlase mu počuť ešte stále šteňaciu hravosť aj keď jeho telo bolo už na polceste medzi detstvom a dospelosťou. *Veď ja ti ukážem,* zavrčí si sám pre seba. Zadnými nohami sa znova odrazí do vzduchu a celou silou sa zosunie na zem, zahryznúc sa do palice až je počuť jemné kraknutie. ,,Hehe," zasmeje sa spokojne a hrdo urobí pár krokov od svojej hračky, vypínajúc sa ako najviac len môže. Keby ho teraz videla Nudita, určite by bola z neho vykoľajená, je si tým takmer úplne istý.

Práve víťazne zápasil s klátom ktorý našiel na zemi a rozhodol sa ukázať mu svoju dominanciu. Zvalil ho na zem pred seba, svoje mocné zuby zaťal do nepriateľovho tela a rozťal ho na dvojo. Hrdo sa pozrie okolo seba a chvost mu radostne pár krát dopadne na zem. ,,Nech žije kráľ," zaškerí sa spokojne a nechá obeť na zemi bez jediného povšimnutia - čo by malo pre neho fatálne následky ak by jeho obeť bola reálnym vlkom. Už by sa vo svojej domovskej svorke nikdy nemohol ukázať. Avšak toto bola len hra. Rýchlo sa otočí a započne na obeť druhý, prekvapivý útok.