Príspevky užívateľa

Aria sa rozhodla zobrať malé vĺča na prechádzku a trochu mu ukázať okolie. Možno to bola záminka k tomu, znovu vidieť Hariho? Tak či inak, teraz vedľa seba mala iba hnedé vĺčatko, ktoré cupitá po jej boku. ,,Páči sa ti tu?" spýtala sa a odolávala pokušeniu zatváriť sa ako citrón. Ona nebola pestúnka, oh, prečo to len robila? Čo teraz s ňou? Nemôže ju tu nechať a ani sa okamžite vrátiť, ešte bolo priskoro, odišli len pred chvíľou. ,,Čo by si rada robila?" spýtala sa, snažiac sa vymyslieť spôsob, ako ju zabaviť.

Jméno postavy: Aria
Jakým předmětem byla postava začarována: pírkem
S kým a kde hrála: s Harim na Ostrovčeku
Kolik postů ve hře přibližně odehrála: 17
Krátké shrnutí příběhu: Aria bola očarovaná pierkom a zamilovala sa do Hariho. Snažila sa k nemu priblížiť a zblížiť sa s ním, hľadala spôsoby ako by mohli byť spolu. Následne bol očarovaný i Hari, ale i tak sa dohromady nedali - musel byť predsa verný Timkovi! Tak spolu pierko zakopali pri strome.
Dopad na postavu: Cíti sa trápne a chce sa Harimu chvíľu vyhýbať. Najradšej by na všetko zabudla.

,,Hm..." kývla hlavou na stranu, vedela, že s tým nebude súhlasiť. Akoby vôbec mohol, keď už mal svojho vlka? Musel predsa myslieť na Timka! I keď to bolelo. ,,V tom prípade... Asi, asi už pôjdem." pozrela sa naňho a o pár krokov ustúpila. Ako rada by naňho skočila, povedala mu, že ho veľmi miluje a že s ním chce stráviť zvyšok života, ale nešlo to. Aspoň teraz nie. Kto vie, čo prinesie budúcnosť. pomyslela si, dúfajúc, že raz nájde toho pravého.

Slabo zakňučala a zavrtela chvostíkom. Ah, prečo musel byť život taký zložitý? Má tu dokonalého vlka, a i ona sa mu páči, tak kde je problem? V ďalšom vlkovi. ,,Hari?" hlavou jej preletela bláznivá myšlienka. ,,Ehm... Ja... Ja... Čo keby, čo keby sme to skúsili všetci traja?" vypadlo z nej. Bola to možno posledná šanca, ako vlka získať. I keď si uvedomovala, že to nie je správne. K Timkovi totiž nič necítila, a už vôbec nie tak ako k Harimu, i keď teraz omnoho posilnené vplyvom pierka, ale to si neuvedomovala. ,,Ah, nechaj tak. Pochybujem, že by som k Timovi cítila to, čo ty, navyše, možno by s tým ani nesúhlasil a ja vám nechcem ničiť vzťah." sklonila hlavu a ustúpila od neho. Bola to nádherná myšlienka, môcť byť s milovaným vlkom, ale žiaľ, nedalo sa.

Ňufákom na pierko nahrnula trochu hliny, aby skutočne ostalo na svojom mieste. Vzdialila sa oh vykopanej diery a kýchla. Jej inokedy sivý nos bol teraz zaprášený od hliny. ,,To budem dlho dávať dole." zamrmlala si a opäť kýchla. Existuje alergia na hlinu? napadlo jej znenazdajky. Nemyslela si, že by ju mala, iba to bola zaujímavá otázka. A ona rada náhodné nezmyselné náhodné otázky.
Pozrela sa ho Hariho očí a začala sa v nich topiť. Síce ani neboli modré ako nebo či more, no i tak boli prenádherné! ,,Máš krásny pohľad." zalichotila mu a usmiala sa. Tak pekný vlk...

,,Áno, myslím. Si veľmi šikovný mladý vlk." kývla. Pozitivka je dôležitá. Za chvíľu to určite zvládne bez chyby.
,,To chápem." prikývla. Bolo zložité vybrať si svoju životnú cestu. Povolanie, ktoré vlk môže vykonávať po zvyšok života. Závidela vlkom, ktorí už tušili, kam ich to ťahá, i keď, už i ona mala jednu predstavu. ,,Nuž, asi by som chcela byť medikom." zamyslela sa. Mala rada bylinky a rada pomáhala ostatným. Avšak, nerada by sa ako medik hrabala v mŕtvolách, ako sa tomu stalo či ešte len stane. Taktiež to bola náročná práca, nemohla by si dovoliť chybu. Čo ak by vlkovi dala zlú bylinku? Alebo by ju zle pripravila? Nemala až také pochybnosti, vedela si dať pozor, ale menšia neistota tam i tak bola.

,,Faajn." zazubila sa a vyrazila k jednému stromu. Samozrejme, nezabudla sa o Hariho obtrieť. Jej nálada už nebola až taká hrozná, vlastne, keď sa na to celé pozrela z iného uhla, bolo to zaujímavé. Zaujímalo ju, či Hari vydrží byť verný Timkovi i keď ho bude trošku provokovať, no v zápätí sa v jej ozvalo svedomie, že by ho nemala takto trápiť. Ona si predsa môže nájsť ďalšieho vlka s ktorým bude šťastná. A nemusí pri tom ani žiaden cudzí pokaziť. S tichým ospravedlnením sa presunula o pár metrov ďalej. ,,Čo tu?" navrhla, keď sa zastavila u pekného stromčeku. Pekný výhľad na vodu.

Táto vlčica sa mi páči. Prikývla na vlčkyne slová. Životné cesty sú niekedy naozaj zaujímavé. Zaujímalo ju, aká je tá jej. Vyrastala Eirlys v Azaryne? Alebo tam len prišla? Čo všetko má za sebou? A čo ju v živote ešte čaká? Avšak, už nemala dostatok priestoru na otázky, vlčica sa chystala na odchod a ona ju nechcela zdržovať.
Potešila sa, keď vlčica prejavila záujem o jej príbeh. ,,Rada ti ho potom porozprávam." zavrtela chvostíkom.
,,Nápadobne, Eirlys. Budem sa tešiť na naše ďalšie stretnutie." usmiala sa a sledovala, ako odchádza.

Vlčica sa zmohla iba na tiché ,,Oh." a sklopila ušká dozadu. Timothée... Labkou si zhodila pierko spoza ucha a obzrela sa naokolo. Rozmýšľala, či ho niekam položí, alebo ho daruje Harimu. Druhá možnosť sa jej zdala lepšia, bude na ňu myslieť vždy, keď ho uvidí! ,,Rada by som ti niečo podarovala." spustila a podala mu pierko. ,,Nič iného tu nemám a nič iného nie je tak výnimočné ako ty. Ale toto pierko sa tomu aspoň trošku podobá. Môžeš si ho vziať, alebo ho môžme položiť na nejaké miesto, naše spoločné miesto, čo povieš?" usmiala sa. Chápala, že má Hari iného vlka, i keď z toho bola trochu skleslá. Takého vlka ako on len tak ľahko nenájde.

Užívala si tie nádherné slová, vychádzajúce z úst prekrásneho vlka. ,,Áno! Si ten najúžasnejší vlk, akého som kedy stretla!" vrtela chvostíkom akoby sa chystala odletieť. JA SA MU PÁČIM!!! ,,Ja sa ti páčim!!!" bola šťastím bez seba, dokým nepovedal to ohavné slovo. ,,Ale? Aké ale?!" zakňučala, dnes toho mala až až, musí sa vysporiadať s pierkom a energiou, ktorú jej jej radosť pridala. Milovala Hariho a ona sa mu tiež páčila! Tak čo by im mohlo brániť? Oh, už na to prišla. ,,Ten tvoj vlk..."

,,Tebe tiež." usmiala sa a zavrtela chvostíkom. Opäť sa k nemu pokúsila priblížiť a dotknúť sa jeho ňufáčika. Pri tom sa opäť dotkla pierka-pokiaľ jej ho v medzičase už nezasadil za ucho. ,,Si naozaj krásny vlk, Hari. Naozaj veľmi krásny vlk." vrtela chvostíkom. ,,Musím sa ti s niečím priznať. Už od začiatku sa mi veľmi páčiš!" vyhrkla zo seba a pozorovala ho veľkými očkami plnými iskričiek lásky. Bol to on, jej princ na bielom koni! Dokonca mal z časti aj ten biely kožúšok! Tak krásny kožúšok...

,,Áno, bol ku mne milý. A nie, o ničom takom nehovoril." ostala mierne prekvapená. Keby to vedela, nepustila by ho k sebe. Čo ak by jej začal vyčítať to isté, ako vlci v jej rodisku? Nie, to už nechcela znovu zažiť! ,,Iba hovoril, že si nemyslí, že si ostatní myslia, že verí na hviezdy, že sa tu nenarodil a hovoril niečo o... Iných svetoch? Svety za tým našim? Ale tým posledným si nie som istá." dodala. Nerada by ho krivo obvinila, i keď už teraz vie, že sa bude od neho držať ďalej.
,,Si veľmi starostlivý, Hari. Páči sa mi to." usmiala sa a sledovala, ako berie pierko do tlamy.
,,Deje sa niečo?" spýtala sa, keď si všimla jeho pohľadu.

,,Aha, zaujímavé." prikývla na jeho slová, ale to už začala rozprávať Fortis. Pozorne načúvala jej slovám a začala z hliny pred nimi tvoriť pomocou vody blato. ,,Požičiam vám klacík?" spýtala sa Apollyona a podala mu kúsok vetvičky.
Začala na papieri zakresľovať súhvezdia a popritom počúvala výklad. Bolo to skutočne zaujímavé a Aria bola rada, že sa sem prihlásila. Aspoň lepšie spozná svorkovú kultúru, a to bol vlastne cieľ, no nie? Cítila sa tu príjemne a dúfala, že to dlho vydrží - najlepšie navždy. To ešte netušila, čo za vlka si k nej prisadlo.

,,Chýbal si mi tam, Hari." priznala a zakonila hlavu, akoby sa snažila spojiť ich ňufáky. Tak pekný vlk...
,,Nuž, tam som nebola zase ja. Sťahovanie zvierat z... Oh, nie, ďakujem." zasmiala sa a pokrútila hlavou.
Keď sa jej spýtal na jej spoločnosť na hviezdičkách, hneď si spomenula na vlka, ktorý sa vedľa nej posadil. ,,Pridal sa ku mne jeden vlk. Myslím, že hovoril, že sa volá Apo- Apollyon?" snažila sa vybaviť si jeho meno. Celkom zaujímavé, pekné, ale Hari má i tak najkrajšie meno!
,,Au, eh, áno, teda..." mysľou jej preblysla veľmi zlá myšlienka. Bolo to sebecké, hnusné, ale kto vie, či bude mať inokedy ešte šancu? Keby som mala zranenú labu, možno by ma odniesol! pomyslela si a pocítila zvláštne chvenie z onej predstavy, to však náhle ustúpilo, keď si uvedomila, že by šiel do liečiteľskej nory a hneď zistil, že klamala. ,,Áno, som v poriadku. Hej, to je moje pierko!" pohľadom zaletela na farebný predmet, ktorý jej pred chvíľou spadol z hlavy a bol tak kúsok od nich. ,,Muselo mi spadnúť."

,,A dokonca skromný!" vypiskla. No povedzte, nie je to dokonalý vĺčok? Pre vlčicu pod vplyvom pierka určite ano!
,,Isteže, bola som na hviezdach. Ale teba som si tam nevšimla." posmutnila. Určite by si ho vybrala do dvojice! ,,Mohli sme byť spolu v dvojici. Ale to nevadí, sme spolu teraz a to je super!" zavrtela chvostíkom a začala okolo neho poskakovať - to by Aria bez pierka nikdy neurobila! Až takto detinsky sa nespráva. Teraz však nemala na výber. Vlčica však neodhadla jeden krok a tak z nie veľkej výšky spadla priamo na Hariho. Ani si neuvedomila, že jej pri tom spadlo to zvláštne pierko!