Príspevky užívateľa

Schválené

Schválené

Charakteristika má príliš málo slov a do toho má veľmi veľa gramatických chýb, ktoré kazia celkový dojem. Obsahovo tiež nie je ideálna, v podstate nepopisuje to aká postava je a ako sa správa, tomuto venuješ len krátku jednu- dve vety a zvyšok už tak krátkej charakteristiky popisuješ že je slepý. Zameraj sa na to ako vníma svet, aké je jeho nadstavenie, možno to že nevidí sa odráža na tom ako sa správa k ostatným a ako sa stavia k životu. Popíš jeho prednosti, silné stránky, či po emočnej alebo fyzickej stránke, rovnako aj tie slabé. A skús nepoužívať toľko trojbodiek.

To čo píšeš v časti doplnky patrí všetko do zaujímavostí

V charakteristike nie sú takmer nijaké slabé stránky, nedostatky, bolo by super keby si ich o nejaké doplnila.

Mágia je veľmi silná, respektíve nemáš definované akú najväčšiu škodu môže vlkovi spôsobiť a napríklad aká je šanca že sa jej podarí vyvolať tak intenzívny blesk aby takú škodu spravil, treba to rozpísať troška.

Meno postavy: Hel
Akú rolu postava v akcii hrala: osloboditeľ
S kým a kde hrala: Kiler, Verdandi, čierne jazero a lesná riečka
Koľko postov ( cca) celkovo pre akciu hrala: 5 postov
Krátke zhrnutie príbehu: Hel pri Čiernom jazere objavila telo Kiler, ktorá zomrela kvôli náhrdelníku s lebkou. Zronená ju priviedla k potoku pri jej úkryte, kde zvolala lenov sesterstva, z ktorých však prišla iba Verd. Kamarátke spravili krátky ale riadny pohreb a oslobodili ju.
Dopad na postavu: Depky z toho, že jej zomrela kamoška a depky a šok z toho, že zistila, že ju pochovali zaživa. Úžasná skúsenosť :D.

Bola rada že mala pri sebe oporu. Chystala sa pomaly rozísť, nedokázala tu byť dlho, bolelo to. To čo sa stalo následne bolo ako z nočnej mory a pravdepodobne sa na nej podpíše doživotne. Vypúlila zdesene oči a dych sa jej zastavil, keď sa zem začala HÝBAŤ. Hýbať. Bolo jej zle, bola bledá ako stena a na moment myslela že zamdlie. Srdce jej asi ani nebúchalo, keď si uvedomila, že nemôže iba stáť. " JA SOM POCHOVALA PRIATEĽKU ZAŽIVA!!!" Zhrozila sa div sa nezosypala, keď zbadala prvý náznak Kileriných červených chlpov a veľmi veľmi v zhone začala odhrabávať zem. Bola by prisahala, že bola mŕtva. Bola mŕtva, nemohla sa pomýliť. Alebo mohla? Na Verdandi sa neodvážila ani pozrieť. Ked zrazu pred nimi do pol vyhrabaná stará babka, ktorá podviedla smrť stála, Hel sa zložila k zemi vlnito ako had. Roztopila sa. S hrôzou v očiach sledovala neveriacky Kiler.

Schválené

Pre lepšie ohodnotenie akcie, poprosím všetkých zúčastnených, aby ako ODPOVEĎ pod tento komentár napísali ako sa ich postava zúčastnila v akcii.

Pod komentár píšte

Meno postavy:
Akú rolu postava v akcii hrala: zakliata/obeť/osloboditeľ
S kým a kde hrala:
Koľko postov ( cca) celkovo pre akciu hrala:
Krátke zhrnutie príbehu:
Dopad na postavu:

Schválené

Meravo stála zježene a zatiaľ mala iba ohrnuté pysky, avšak keď vlčica Azarynská zavrčala, Hel sa zježila ešte viac a stačilo to. A dosť. Vlastne nepremýšľala. Nepremýšľala vôbec nad krokom čo učinila, len tak nejak spozorovala ako sa jej nohy mimovoľne odlepili od zeme a už sa iba za Azarynskou vlčicou rútila v plnej kráse bez rozmyslu. Efektívnejšie by to bolo, keby nebežala hore kopcom a keby nebola tak ďaleko. Konala však v pomerne slušnom hneve, tak kašlala na nejakú efektivitu.

Hel zafňukala a kývla, so všetkou vnútornou silou čo v sebe kdesi našla vzala KIler a uložila ju s pomocou Verd do pripraveného hrobu. Povzdychla a začala kamarátku zahrabávať hlinou. Robilo sa jej to ťažko. Sama hodlala potom nájsť ešte hocijaké zvyšné kvety, aby nimi mohla ozdobiť hrob, avšak až potom, čo bude pripravený. S Verdie zahrabávali a dalo to veľa práce, počas tohto nepovedala vôbec nič. Vlastne vôbec nič nehovorila ani potom, čo tak učinili. Bola rada, že mala aspoň poslednú sestru, avšak nemohla v sebe potlačiť myšlienky, aby sa i jej niečo nestalo. Nemohla o ňu prísť.

Nebola si tak celkom istá, či je dobrý nápad tu zostať stáť, zrovna po tom čo si ju aj sivá vlčica igniská všimla. Hel sa ale nevedela pohnúť nahrnuli sa v nej všetky zlé pocity, ktoré zažívala, všetko čo sa kvôli tým zmrdom stalo, i keď boli na vine oni so sestrami, hoci to hlúpo nechcela priznať. So zježenou srsťou a strnulým postojom meravo stála a hľadela Mensis hlboko do očí. Kútiky pyskov sa jej podvihli do čoraz výhražnejšieho výrazu.
Nevedela, ako to dopadne, no vedela, že teraz už nezdupká. Čakala čo vlčica urobí a škerila sa, hoci zvuk vrčania, sa cez jej hrdlo ešte nepredieral.

Trepal niečo o jazvách a Hel to pobavene vypúšťala. Vlastne už zabudla ako jej s ním kedysi bolo. Teraz, keď sa stretli nezáväzne a na nič sa nik nehral, t bolo hádam ešte lepšie. Možno vlastne stále mohli byť priateľmi, aspoň bola sranda. " Ja sa už nehnevám, je to za mnou. Hrubá čiara, rozumieš nie?" podotkla a preložila si preveľmi ladne labku cez labku. Na moment sa však zarazila a pootočila hlavou.
Potom vyprskla od smiechu, no uvedomila si, že hovoril, aby sa nesmiala. " Prepáč." zachichotala sa a upokojila. " Úplne vážne mi hovoríš, že ty, ty neuveriteľne slobodný Enkidu s ktorým sme sa smiali autoritám a ktorého som musela prinútiť aby so mnou išiel na nihilský ples, je sám jeho členom? Ty ma neprestávaš udivovať." uškrnula sa . " Rytier z nihilu pre pána."

"Ahoj kamarátka." povedala Hel napokon na rozlúčku, pretože nedokázala povedať nič iné. Bola rada že Verd prišla. Nevedela, kde bola Majda, Sariane, Lesley- zostali už len oni dve. Bolo jej z toho smutno. Ako veľmi chcela aby sesterstvo fungovalo a bolo jednotné i naďalej. Človek mieni život mení. Povzdychla si a začala kdesi pri drevenom toteme hrabať dieru v zemi. Dúfala, že jej Verdandi pomôže, aby to mali rýchlo spravené. Kiler si zaslúžila riadny pohreb. To ona ich priviedla dokopy, bolo to tak, i keď si to Hel neuvedomovala. Zafňukala, zatiaľ čo poctivo hrabala, napriek tomu, že bola akási slabá. Zlomeným pohľadom pozorovala dieru v zemi a potiahla nosom. Pokúsila sa usmiať, Kiler by predsa nechcela, aby sa trápili.

Ak sa niečo naučila za čas, ktorý tu prežila, tak to bola flegmatickosť. Alebo si to len myslela, mala totiž v hĺbke sebe zakorenenú tvrdú prchkú povahu, ktorá sa už zopár krát prejavila, nieže nie.
"Ty si vážne nič nepamätáš?" ozvala sa skepticky, akoby tomu stále nevedela uveriť, hoci sa k danej situácii stavala už ľahostajne. No, ak naštval ďalšie baby podobne ako ju a niekto mu šľahol do hlavy, nedivila by sa zas toľko.
Na jeho otázku či spolu chodili už pokrčila ramenami. " To je už teraz jedno. Bolo to. Minulosť. Ja som za tým urobila hrubú čiaru a je mi dobre. Ale-" krátko sa odmlčala a uchechtla sa. " chýbal si mi, nieže nie." patetické Hel. Patetické.