Príspevky užívateľa

Krátko sa uškrnula jeho poznámke. "Pravda, ako vravíte." Ďalej sa však sústredila a s natrčenými strapatými ušami počúvala jeho svedectvo. Prekvapene dvihla obočie keď jej rozprával o Bellanninom vysokom postavení.
"Je očividné aj v Kulte, že jej rešpektovanie autorít robí problém. A vediac, že ňou kedysi sama bola - ach, aké pokrytecké," vzdychla si s opovrhnutím. V niečom musela dať Arrakisovi za pravdu. Veriť jej nebolo bezpečné. A ostatne komu áno, že? Túto vedomosť by samozrejme nepoužila pre obranu Kultu, ba čo viac, jedného dňa by sa s chuťou prizerala, ako by Bellanna spáchala voči tamojším autoritám niečo podobné. Už dokonca spáchala, leč neúspešne. Lesley teda vôbec nepotrebovala tieto informácie, aby mala lepší odhad. Tu už nebolo čo odhadovať. Našťastie, keďže bol Nirix tĺk na pohľadanie, mala ešte vždy šancu na druhý pokus. Toto však bolo dobrou pripomienkou, že ani ona sama by pred modrou nemala strácať ostražitosť, čo ako si boli naoko blízke. Každý chcel na povel besného psa, až kým by sa taký pes neobrátil aj proti svojmu pánovi.
"Aj z jej výpovede mám dojem, že v sebe prechováva hlboké a nespochybniteľné presvedčenie o akýchsi vlastných morálnych hodnotách, ktorými by ospravedlnila akokoľvek hanebný skutok." Potom však bola ironicky v Kulte na správnom mieste. Nik iný nehájil zverské praktiky vykonštruovanou morálkou, tak ako oni. Bellanna sa však očividne ešte stále držala len tej prapôvodne vlastnej, čo Lesley vyhovovalo.

Elegantne sa zachichotala jej úsudkom o Kulte. "Nemýlite sa, hoci sa v našich radoch nájdu i sociálnejšie výnimky. Našťastie by som k nim snáď mohla zaradiť aj nášho súčasného vodcu, v opačnom prípade by som sa sem dnes večer možno ani nedostala," spokojne jej toho odkryla viac, vediac, že by jej takéto reči v Kulte veru každý neschválil. Našťastie pre exotickú fešandu, nesúhlas Kultu robil Lesley až radosť, pokiaľ s ním nemusela byť konfrontovaná. A držiac oči na stopkách, aby ju tu nikto od nich nešpehoval, verila, že nebude. Ešte to tak, prijať pozvánku na ples a zakázať jej baviť sa s hosťami! Nirix by jej mal byť vďačný, bola tu dnes jedinou, kto dokázal veriacich reprezentovať aj inak, než antisociálnych čudákov.
"Verím, že to potešenie nie je len vaše," usmiala sa. Páčilo sa jej meno Daphne, hádam si ho aj podvedome zapísala za uši, akoby sa jej malo niekedy na niečo hodiť. Nu, zoznam nedajbože bábätkovvských mien bol Lesley dobrý ako mŕtvemu zimník, ibaže by si plánovala nejaké ukradnúť. Však kto by mu rodičoval, keď jej záujmy nemohli byť inšie a druhej matky nikde? Čosi také, ako "otec" neprichádzalo v jej svete do úvahy.
Pri výstupe trikolóry od prízračných si decentne prekryla tvár labkou, aby schovala svoj úškrn a pritakala svojej spoločníčke. "Jeden by nečakal, že ho k takej úlohe pustia. Aspoň sa chudák ospravedlnil, tá naša by sa mohla aspoň trochu usmiať," prehodila posmešne, komentujúc Salome, ktorá sa tvárila ako cesta do roboty.

Počula jemný šuchot kožúška na krku, ktorý sa za ňou pohotovo zvrtol. V periférnom videní by toho vlastne inak moc nezahliadla, keď práve nedvíhala nos, aby mu mohla pozrieť do zlatistých očí. Cítila ako v nej vzrástlo napätie. Bol to tenký ľad, no snáď jediná a prekvapivo úprimne myslená záležitosť, o ktorej by rada poznala jeho stanovisko, nepochybne kontrastné s Bellanniným. Ľahostajné mu to očividne rozhodne nebolo, čomu bola Lesley spokojná, ešte spokojnejšia, keď to nevyzeralo, že by sa tým nejako urazil konkrétne na ňu.
Z jeho slov zistila, že o Bellanninom členstve v Kulte vedel a celkom by ju zaujímalo, ako sa k tomu dostal. Zatiaľ sa ho však na to nemienila pýtať, pretože čo si budeme - keby o tom nevedel už teraz, ona by mu túto záhadu mile rada skôr či neskôr odkryla, len aby si nahrala pár bodov k dobru. Lesley sa ale v najmenšom neštítila predstavy potopiť Kult, tak ak táto informácia nepochádzala od nej, potom od koho? Mať tak úprimný záujem o integritu svorky, bola by poriadne naštvaná, že si niekto takto pustil hubu na špacír, no ani bez toho sa jej to veru nepáčilo. Kto si dovolil bosorovať bez jej zvolenia? To je predsa jej džob!
Svoj rozpor na sebe nedala znať a radšej si ho všetok odsunula stranou, aby mala nad čím premýšľať, keď zas bude nútená sedieť niekde v tej chladnej zrúcanine. "Zatiaľ nič, no iste chápete, že jej príbeh dokáže u jej hostiteľov vzbudiť isté pochybnosti," pokrútila hlavou, než mu svoj pohľad opätovala. "Napadlo, preto som tu. Jej pobyt v meste nespadá pod moju zodpovednosť, no beztak by som rada získala spoľahlivejšiu predstavu o tom, čo od nej možno čakať. Zaujíma ma vaša perspektíva." Prípadnú panovníkovu zlosť očakávala a nemienila sa ňou nechať zasiahnuť. Mienila ju prijať a schváliť, tak isto, ako to učinila u samotnej Bellanny.

Hoci Lesley hriala predstava, že by dnes miesto tanca, ktorý by nevylučoval prinajmenšom seknutie v krku, zabavila panovníka spoločným ohováraním tých božích hovied, ktoré si vraveli Kult, nesmela túto vtipnú predstavu naplniť. Možno na inom mieste v inom čase, nie žiaľ na podujatí, kde sa napriek všeobecnému hluku pohybovalo hneď niekoľko autorít Kultu s preveľmi vyvinutým sluchom. Zdieľaný odpor vedel byť účinným lepidlom pri nadväzovaní vzťahov.
Na jeho rečnícku otázku zareagovala len rozpačitým podvihnutím obočia, prezrádzajúc svoju zdieľanú pochybnosť. "Dám pozor, aby neobťažovali," riekla rovnako nenápadne. Našťastie to zatiaľ vyzeralo, že si o sebe prítomní veriaci mysleli príliš mnoho na to, aby sa zapodievali nejakým bezbožným plebsom. Dobre im tak, nech tam sedia ako kyslé uhorky, ak je honosný spoločenský večer pod ich úroveň.
"Ach iste, pardón," pokývala hlavou a rozhodla sa prejsť radšej rovno k veci. "Ak je to pre vás chúlostivá téma, samozrejme sa nemusíte obťažovať odpoveďou ale dopočula som sa, že vašu svorku pred časom stihlo nešťastie, spáchané, teraz predpokladám už na bývalej kráľovnej." Počkala, ako a či sa na túto tému vôbec chytí. Radšej po ňom ani nehodila pohľadom a ďalej pozorovala akolitý ruch, akoby sa nič nedialo.

Pán kráľ jej svoje pravé farby začínal ukazovať skôr, než by čakala. A prekvapivo, hoci sa nejednalo o nijaké odtiene ružovej, Lesley to beztak brala ako pozitívum. Aj keby sa mala baviť s dákym chruňom, bolo to vždy jednoduchšie, ako sa baviť sa s pokrovou maskou a tápať, či sa pod ňou nejaký chruňo nachádzal, alebo nie. Začínala zisťovať, na čom stojí. Nešlo to hneď, všetky jeho odpovede stvrdila pokorným tichom, až kým to teda nezaklincoval svojou poslednou poznámkou na adresu Kultu. Došlo jej, že už sa s ňou nehodlal kašľať tak úplne v rukavičkách. Že bol priamočiary a ľadovo úprimný. Tak fajn.
Odtiahla od neho pohľad a so zhovievavým úsmevom si povzdychla, hľadiac do hmýriaceho sa davu pred nimi. "Pokiaľ je viera to, čoho sa obávate, nie je treba. Nedovolila by som si vás tým zaťažovať, rovnako, ako si nemyslím, že Kultu náleží zneužívať pozvanie na ples hľadaním nových veriacich. To mi príde vrcholne nezdvorilé," vyhlásila, tiež si však dávala pozor na volume, aby ich nezachytili nesprávne uši. Nepovedala zase nič vyslovene kompromitujúce, taký obsah by Arrakisovi nezverila, ale ani tieto reči by si medzi veriacimi nevyslúžili potlesk. Panovníkovi by to však ako prostému kacírovi ani len tak niekto z Kultu nezožral, preto ostávala pokojná.
Lesley pravda asi nerátala s možnosťou, že by bol niekto alergický na dobrý pocit. Holt, vo voľnej prírode sa vyskytlo všeličo. Ten prechod bol pre väčšinu vlkov matný a plynulý, neprichádzal ako láskyplný kopanec medzi oči. To bolo však tým, že väčšina vlkov, ktorí s ňou nadviazali očný kontakt zvyčajne nezažívala pocit pohody po prvý raz v živote. To, ako bizarný pocit to pre Arrakisa musel byť však ona netušila, mala za to, že sa možno nanajvýš zľakol, že ho možno v prítomnosti akejsi drobnej cudzinky zahrialo pri srdiečku? Tak, ako sa toho kedysi zľakol Ossian. S takou situáciou mala dostatočné sebavedomie na to, aby mágiu nijako nepotlačila. Navyše, keby jej oči zrazu zozelenali, mohol by si to všimnúť a prezradila by sa.

Narovnala sa a prikývla. "Áno, ďakujem za opýtanie. Dovoľte, aby som sa predstavila - Lesley Adora Pierrot," Uvoľnený úsmev jej z tváre nespadol, hoci už stihol nabúrať do toho chladného múru, akým bol panovníkov výraz tváre. Neľakaj sa toho, nech sa ksichtí jak chce. Možno mu taká denzita cudzincov na území svorky bola proti srsti, ktovie. Sám sa predsa počas svojho rozhovoru odvolával skôr na rešpektovanie pravidiel, než aby sa zadúšal emóciami nad tým, aké to tu bolo utešené. Aj s tým sa hádam dalo pracovať, koniec-koncov ako člen Kultu vedela svoje o votrelcoch na území.
Chcela pôsobiť maximálne príjemne, preto sa ešte pred touto konfrontáciou viackrát uistila, že jej mágia poctivo farbila oči do modrej a robila, čo má. Pravda, ani tá nedokázala prenášať hory a tak sa na ňu Lesley zavše upínala aspoň ako na placebo efekt. "Smiem?" spýtala sa zo slušnosti, či pri ňom mohla na chvíľu zaparkovať. Začínal ju totiž premáhať pocit, že ju do tanca asi nestiahne, no možno to tak pri ich výškovom rozdiele bolo pre jej vlastné dobro. Hoci aj smrť na krásnom plese pod ťarchou miestneho aristokrata sa zdala lákavejšou než nevyhnutný návrat do mesta. Keď ju neposlal do teplých krajín, vďačne sa usadila k nemu, nie príliš blízko, nie príliš ďaleko, aby sa dobre počuli. "Usporiadali ste skutočne nádherné podujatie. Zaiste je vernou vizitkou prekvitajúcej svorky," skonštatovala, formujúc svoj dovetok tak trochu ako tichú otázku na to, ako sa im darí.

Na jej odzdravenie úctivo kývla hlavou. Odkiaľ asi bola? Pach mala výraznejší, než na čo si Lesley spomínala u tulákov a tak dedukovala, že slečna pred ňou bola ozdobou nejakej svorky. Pravdaže tým by si nedovolila naznačiť, že by to malo byť jej jedinou úlohou, však to poznáme. Nič menej, Lesley nepoznala celkom všetky svorky ani len po mene, nie to ešte po pachu. Na hanbu toto.
"Oh ďakujem, aj vy vyzeráte úchvatne. Veru, ešte som predtým nemala tú česť, som šťastná, že sa aj Kultu ušla pozvánka," odvetila s úsmevom. Svojím pôvodom sa nehodlala tajiť, hoci naň nebola dvakrát pyšná, aj tak by skôr či neskôr vyplával na povrch. Chcela pôsobiť dôveryhodne a tak nezatĺkala viac, než bolo nevyhnutné. To, čo nevyhnutné bolo sa naučila skrývať už dávno. "A z vašich slov súdim, že ani vy ste ešte predtým nepoctili takúto udalosť svojou prítomnosťou," dodala, zvedavo podvihnúc obočie. Celkom ju potešilo, že tu nebola sama nováčikom, hoci na rozdiel od cudzinky, Lesley tých prvenstiev, aspoň po dlhom čase, dnes zažívala viacero.
"Dovoľte, aby som sa predstavila - Lesley Adora Pierrot," vystrúhala drobnú zdvorilostnú poklonu, ako sa patrí na takúto spoločnosť. Málokedy sa predstavovala celým menom, v Kulte takmer vôbec. Tam jej ale neprišlo najmúdrejšie tasať sa nejakým, hoc aj bezvýznamným rodom, ktorý by veriaci aj tak nerešpektovali a ešte by ich to viac rozčúlilo. A nie že by sa tu chcela pred hocikým naparovať, na to nemala prostriedky, snáď okrem svojho vzhľadu. No aspoň jeden večer zo seba mienila prestať robiť chuderu.

Teraz, keď už od zahájenia plesu ubehla istá kratšia doba a dokonca sa už aj stačila s niekým zoznámiť, nebol ďalší dôvod to naťahovať. Aby pravdu povedala, cítila sa trochu nervózna. Panovník u nej nezanechal prvý dojem ako nejaká veselá kopa, hoci sa mohla mýliť. Normálne by sa niečím takým po mnohých mesiacoch prežitých v Kulte nenechala zastrašiť, no tu bolo v hre mnohé, jej osud, potenciálne jej holý život. Nesmela to pokaziť, ktovie kedy najbližšie a či by vôbec ešte dostala druhú takúto šancu. Však sa budúceho plesu chúďa ani nemusela dožiť.
Dýchaj, preboha. Spomeň si na to, kým si. Dostala si sa až sem, očividne vieš, čo robíš. Budeme v poriadku, v duchu sa chlácholila. Azda ju na duši trochu hladilo to, že hoci sa ešte s autoritami práve Nihilskými nestihla nikam pohnúť, stihla už nadviazať kontakt aj i s inými potenciálnymi spojencami.
Bolo tu plno, za ten čas, čo strávila pri Azarynčanoch celkom stratila predstavu o tom, kde sa panovník mohol práve nachádzať a tak sa najskôr odobrala na perifériu najhustejšieho diania, aby si zmapovala lovište. A čo čert nechcel, práve tu postával a že si ho bolo pri jeho výške ťažko nevšimnúť. Prečo musia byť všetci tak prerastení, čím ich kŕmia? Aj Nirix je alfa a je krpatý, zahromžila si, no na tvári jej stále žiaril pokojný úsmev. Zhlboka sa nadýchla a sebavedome, no s gráciou mu vykročila v ústrety. Dopriala im obom zdravý osobný priestor a vystrúhala jemnú poklonu. "Veličenstvo," vyriekla úctivo oslovenie, ktoré stačila vyšpehovať od ostatných hostí. "Prajem krásny večer. Ak dovolíte, rada by som poďakovala v mene Kultu za štedré pozvanie."

V poslednom čase si celkom obľúbila toto miesto, najmä s príchodom jesene a s ňou neodpustiteľných nižších teplôt. Knihy obkladajúce takmer všetky steny akoby poskytovali miestnosti dodatočnú tepelnú izoláciu a bolo tu príjemne. Menej strašidelnej hrdzavej techniky a viac tých zaujímavejších rároh. Najviac sa jej však páčil monument prírodného pôvodu a to strom, ktorého výška pokorila viac, než prízemie. Už nejaký ten piatok sem chodievala spávať, zavše si vyšla na rímsu lemujúcu druhé poschodie knižníc, odkiaľ mohla celkom bezpečne vliezť do koruny stromu ktorý sa rozkonároval práve v onej výške. Nikdy predtým sa nevidela v tom, že by uprednostnila práve takéto excentrické miesto na pelech, no milovala pocit skutočného neupraveného dreva pod labkami. Navyše mušiu váhu Lesley zvládali aj vzdialenejšie konáre, a tak ju tam nik so zdravým rozumom neprišiel otravovať. Hoci očakávať u Kulťanov zdravý rozum bola asi trochu privysoká ambícia.
Aj teraz spala, ako správna nasledovateľka Hatiho, dcéra noci, robila počas noci to, čo ju vlastne od príchodu do Kultu napĺňalo najviac. Dávno predsa zistila, že tie skutočné nočné mory zažívala bdelá. Rovnako ako Duiny, o tej dnešnej nočnej more však zatiaľ nevedela. Jeho vetchý hlások nebol dosť na to, aby sa zobudila, no z plešivej koruny stromu jej pritom do periférneho videnia vĺčika skĺzol hodvábny chvost.

A tak, keď už nebola schopná skôr kontaktovať Bellannu sama, mohla sa teraz aspoň potľapkať po pleciach za drobnú službičku vopred. Ani u nej samozrejme nepochybovala, že jej takáto scenéria urobí radosť. Avšak to si znova pýtalo otázku - ak toto malo priniesť úľavu jej a jej synovi, čo ich potom priviedlo do schátraného temného mesta, ktoré bolo na pohľad pravým opakom všetkého, čo by jej k Bellanne sedelo. Hoci nikomu nepriala, aby sa tu dostal nešťastnou náhodou ako ona, z čisto sebeckého hľadiska jej to hralo do karát. Mala veľkú chuť sa spýtať, čo ich sem priviedlo, v nádeji, že sa nedopočuje nejakých žvástov o Hatim, ktorá od začiatku tohto stretnutia rástla, už sa aj nadýchla, že vysloví svoju otázku, no nakoniec sa toho predsa len zdržala. Nechcela Duinyho odplašiť tým, že by v nej videl podozrenie.
Za pokus to určite stojí," pokrčila spokojne plecami a jemne ťukla labkou do jedného z kvetov, akoby jej odtiaľ mal vypadnúť návod na sadenie. "Možno na mieste, kde sa darí aj iným rastlinám. Bellanna bývala v Nihile liečiteľkou, nie je tak?"

Vo chvíli, ako sa ich hostiteľ rozhodol predstaviť širokej verejnosti, venovala mu až do posledného slovka všetku svoju pozornosť, podvedome pomaly kývajúc chvostom. Objekt jej veľkej zvedavosti, ako jeden z mnohých. Že budú na plese účastné aj autority jednotlivých svoriek jej bolo jasné a plánovala ich spoznať čo najviac, pokladajúc ich za osobnosti, ktoré jej nešťastnej situácii mohli potenciálne najviac pomôcť. Veru tak - Lesley na svoje nemalé ambície opúšťaní Kultu nezabudla, či už ju tu vonku mala čakať Majdalenka, alebo nie. To by sa jej teda pekne odvďačila za tragickú obetu, keby svoju krásnu nechala v meste nadobro zvädnúť, žiadne také!
Nechcela, aby panovníka jej entuziazmus akokoľvek zneistil a navyše by to nesvedčalo ani jej dôstojnosti - preto sa zdržala toho, aby sa za ním vrhla vo chvíli, ako by vydýchol posledné slovo príhovoru. Na druhej strane si ho však nemienila nechať ujsť. Nenútene si vykračovala davom, kohokoľvek, kto sa sa pri nej mihol dostatočne blízko počastovala oslnivým úsmevom a medzitým si približne udržiavala prehľad o tom, kde sa vážený pán Arrakis nachádzal. Jej stratégiu však ktosi nabúral, zdanlivo celkom bez úmyslu, a to dychberúco pôvabná cudzinka, ktorá si to nakráčala priamo skrz jej zorné pole. Lesley sa nestávalo často, že by za niekým tak bez rozmýšľania vytočila hlavu, no v tomto prípade isto nebola prvou ani poslednou. A kráse, tej sa rozumela, to bolo jej odborom. Panovník počká.
Ako to ale urobiť tak, aby sa za vlčicou trápne nenaháňala ako pes za údeným? I ona predsa mala svoju hrdosť. Zamyslene sa obrátila a v kráčala vlčiciným smerom paralelne, dosť ďaleko na to, aby ju skryli siluety ostatných hostí. Držala si prehľad a postupne traverzovala davom, až kým sa jej starostlivým prepočtom obe slečny neocitli celkom náhodou zoči-voči. "Oh, krásny večer prajem," zaklipkala modrými očami.

Tvrdiť, že sa Lesley na ples tešila by bolo slabé slovo. Tešila, nu - cítila toho mnoho, nedalo sa opomenúť mimo iné ani to trpké mravčenie pri srdci vo vedomí, že toto by bola prvá a zatiaľ posledná noc po dlhom čase, kedy smela opäť zas vykročiť mimo depresívnych, šedých tieňov mesta a ocitnúť sa v nejakej normálnej spoločnosti. Ba čo viac - v tomto prípade v spoločnosti, ktorú si predstavovala ako vyššiu, honosnejšiu a to od chvíle čo k jej huňatým ušiam po prvý raz dorazili zvesti o plese. Spoločnosť, ktorej túžila, ktorej potrebovala byť neodlúčiteľnou súčasťou.
Ach ako jej len búšilo srdce keď už z diaľky ona i celý nevyhnutný sprievod z Kultu uzreli tú hrejivú žiaru tancujúcu pomedzi stromy, ktoré obklopovali čistinku. Oči jej žiarili vzrušením, snažila sa v prítomnosti mesiáša a ostatných trpákov, ktorí sem mali potrebu prísť zachovať chladnú hlavu, no pozornému oku neušlo ako jastrila po všetkých vyzdobených kútoch, ako podvedome poklusávala a mávala chvostom už od druhej polovice ich cesty. Div jej do očí nevyhŕkli slzy z toľkej krásy, zhola odmietala teraz čo len pomyslieť na to, že do úsvitu bude musieť toto miesto znova opustiť. Akoby už jej srdce nebolo dosť zlámané!
Držala sa svojho doprovodu až do chvíle, kedy nedostala pokyn, či skôr povolenie vmiesiť sa medzi hostí. Pokukovala po všetkých prítomných ako dieťa pred výkladom hračkárstva. Všetci boli tak...tak pekní! Musela ich spoznať. Všetkých. Z tejto noci bude čerpať energiu najbližšie mesiace, tak nech je bohatá. Ani ona samozrejme na svoj vzhľad nezabudla, preboha, nezabudla by naň ani nad vlastným hrobom. Okolo uší sa jej skvela kvietkovaná tiara, ktorú našla už pomerne dávno v nákupnom centre a celkom si ju zamilovala. V meste a na dôvažok počas zimy sa živé kvety nehľadali ľahko, hoci ešte vždy mohla s malou dušičkou nakuknúť do Bellanniných zásob. Možno sa mýlila, no predpokladala, že by jej zlámaný anjelik nejakú tú kvetinku prepustil. Tiara však bola strieborná a nijaká zima pre ňu nepredstavovala prekážky. S šatami sa teda natrápila. Nechcela ísť v tmavom ako vdova...hoci ňou vlastne tak trochu bola ale to nebol duch, v ktorom chcela túto noc prežiť. Hoci by jej nič nespravilo väčšiu radosť ako prežiť túto chvíľu po boku Majdalenky. Nájsť v meste čosi čo už nebolo sprané alebo špinavé sa ukázalo ako hon na divé husy, no nakoniec sa vynašla. Pár tylových záclon, ktoré našla už síce bolo trochu zošednutých, no keď si ich okolo seba po hodinách a hodinách trápenia poskrúcala ako sa jej to páčilo, aj šeď sa ukázala nie ako chybička krásy ale v kontraste s jej pestrou srsťou ako elegancia holubích perutí.

Dívala sa naňho, trpezlivo čakajúc, čo z neho vypadne. Súhlasila sním - v tom zmysle, že keby si mala vymyslieť nejakého boha, nebol by to nejaký chudák, ktorému z celého šíreho sveta podlieha jedno rozpadávajúce sa smetisko. Vládol mesiacu a noci a mal tak veriacich koľko? Do dvadsať? Lúzer.
"No...veď Hati je predsa mocný, prečo by chcel tak málo prívržencov, aby im stačila kapacita tohto miesta?" zamrmlala si pre seba. S neochotnou grimasou pokrčila plecami pri jeho slovách o hlupákoch. Aj s tým vlastne s nadšením súhlasila, no nechcela pôsobiť okato, nemusel by jej to veriť. Toto bol predsa jej domov, že? Jej rodná hruda - niečo sa jej môže nezdať na mesiášovi, no azda by si o ňom nedovolila toto povedať henď zo sekundy na sekundu. Ostatne, ani Ossian by si nemal. Možno mal šťastie, že takto rozprával práve pred ňou ale - mal? To by mu ani sama nepotvrdila, rovnako, ako ani on jej.
"Má, áno," prikývla. "Omara, mesiášova sestra je našou apoštolkou." A rozmaznanou pizdou, ktorej to braček vybavil. "No nie som si celkom istá tým 'do sveta'. Aj pravidlá Kultu sú postavené na tom, že neradno odísť a jej úlohou je tvoriť veriacich, ktorí prídu žiť sem. Predpokladám že z obáv, že by vlci zatratili Hatiho, keby viac nežili pod dohľadom ostatných členov," zhlboka sa nadýchla a zamyslene vzdychla. Vlastne ju toto polemizovanie začínalo trošku baviť. "To asi nesvedčí o veľkej dôvere vo vlastných členov. Aj keď...nie, nedovolila by som si pochybovať o našich zákonoch." Nech sa na ňu pozrie - chúďa sväté dievča, ktoré chce slúžiť ale nemá ako v tejto idiotskej spoločnosti.

Zhovievavo pokrútila hlavou. "Čo tým chcem povedať je, že by ste sa nemali dať novými členmi zneistiť. Zdroj ich vedomostí môže byť všelijaký a dôveru Kultu je potreba si zaslúžiť. Aj keď verím, že sú obavy zbytočné a jedná sa o dobrých, skúsených veriacich, nie je dôvod sa podceňovať. Stále ste mesiášom, Hati si vás vybral z istého dôvodu a on sa predsa nemýli," chlácholivo zaševelila. Ešte to tak, aby sa Nirix dobrovoľne pred Ossianom rozvalil na chrbát, nechal sa nahradiť nejakým lepším klamárom, než bol on sám.
Lesley vedela, čo robí. No celkom ju prekvapilo, že to zdanlivo pochopil aj Nirix. Preto svoje zajačie úmysly nijako neadresovala a naopak nechápavo naklonila hlavu so všetkou nevinnosťou a stiahla svoju labku k sebe. Akoby malo byť na prostom prejave emočnej podpory niečo zlé. Jeho škoda.
Narovnala sa a pozrela pred seba na vodu. "Možno by nebolo na škodu zvoliť kompetentného člena Kultu, ktorý by ich vzal pod krídlo? Ak niet rodičov, ktorí by ich boli ochotní vychovať v duchu božom-" navrhla.

Pri jeho strohej odpovedi placho stiahla uši a uhla pohľadom pred seba. Odpustil si to klamstvo, že sa mu dá veriť, to si samozrejme všimla. Nie že by to pre ňu nejako menilo situáciu. "Hovorte." Ako rýchlo zabudol na to, že bol ešte stále omegou, pravda Lesley náročky vytvorila dynamiku, kde sa cítil nadriadený. "Vyjadril značný zmätok nad tým, že by Hati nechal niekoľko jednotlivcov svojej viery mimo Kult. On totiž tvrdí, že toto je Hatiho pozemské sídlo, že viera má byť sústredená len tu." Nepokojne sa zahniezdila. "A potom, čo mi dávalo najmenší zmysel - že vraj Hati sám tvrdil, že chce aby o našej viere nik mimo Kult nevedel," pošepkala mu.
Po chvíli dramatickej odmlky pokrútila hlavou. "Nerozumiem tomu. Veď aj samotný Kult má apoštolov. Myslíte, že je správne snažiť sa vieru konzervovať na jednom mieste?" naklonila v zamyslení hlavu.