Príspevky užívateľa

Keď sa Adain postavil pred neho a parohy, zamračil sa. Vedel že to nemôže byť také jednoduché ale chvíľu si myslel, že tomu tak bude. Aká škoda, mohol to už mať skoro za sebou... Teraz sa musí "pobiť" s Adainom.
„Zdravím Adain, veru nie tak úplne ale mohlo byť." odpovedal na jeho slová. S Adainovým nezvyklo chladným pohľadom si ťažkú hlavu nerobil. Nepodstatná vec pre neho. Keď mu oznámil, že si parohy musí vybojovať, ticho si pre seba zavrčal a pridal do toho svoj malý úsmev. Nádherný challange. Bol zvedavý. Určite ho porazí!
„Ah, aká to škoda..." dodal k pravidlu ohľadom mágie. Už už sa tešil že by využil tú svoju... „Žiadne ďalšie pravidla?" ujisťoval sa. Či už nejaké dodal alebo nie, nemenilo to nič na tom že po odpovedi vyštartoval do útoku. Nechcel strácať čas. Chcel vyhrať. Bolo mu jedno ako moc skúsený vlk pred ním stál, jeho ciele boli jasné. Zhodil zo seba tašku, nech mu nebráni v pohybe a rozbehol sa priamo na Adaina, nemal presne určené, kam si to so zubami namieri. Čo príde, do toho kusne.

Konečne prišiel ten deň, na ktorý takmer celú zimu čakal. Nepovedal by že sa bude kedy tešiť na jar. No teraz, v tomto prípade tomu tak bolo. Konal sa ceremoniál pre neho a ostatných vlkov, ktorý chceli byť plnohodnotnými členmi svorky. Určite zažiarí a skúška sa mu podarí splniť ľavou zadnou! Ešte pri nore načúval slovám Feiera, najmä tým čo sa týkali práve jeho a ostatných čo sa chceli stať bellatormi. Už to chcel mať rýchlo za sebou, no musel byť trpezlivý a vyčkať teda kým Genlisea nedobehne späť tak ako bolo povedané. Hmm...a čo ak by išiel pomaly napred? Nah, to by bolo podvádzanie. Avšak nemohol už obsedieť a tak sa po chvíli začal prechádzať a sem tam krúžil dookola. Bola to otrava ale o to menej závidel tým čo išli za lovcov lebo tí museli čakať ešte na nich hah.
Keď však zbadal že sa Gen vracia, ihneď si hodil na chrbát onen vak a keď dorazila, neváhal a vyštartoval. Taška či vak či co to bolo, nebola vôbec ľahká, preto sa rozhodol trochu šetriť síl. Predsa len ani parožie nie je najľahšie a ak ho chce dotrepať naspäť k nore, mohol by mať problémy...ale tomu tak určite nebude! Prekoná svoje limity a všetko zvládne! ...len aby infarkt nedostal...
Bežal a bežal, až kým nedobehnul zadychčane na kamennú lúku. Zbadal dve z troch paroží, keďže jedno si už vzala Genlisea. Niekde tu stál Adain a nedôverčivo sa na neho pozrel. Zdálo sa mu že v ničom bude háčik. Krokom došiel ku jednému z dvoch ostalích paroží, mal na pláne si ho vziať.

Pred zimou

Zath chcel byť len dokonalý. Preto sa snažil a vedel, že líščiou prefíkansťou cesta nevedie. Aspoň nie v tomto smere sily a schopnosti si poradiť v ťažkostiach. Bez trénovania toho nedosiahne. Preto si uznal chybu. Nemal moc šajnu čo znamená správny charakter, čo to vlastne je? Podľa čoho sa súdi? Ale to ho teraz netrápilo. Musel sa sústrediť na tréning.
Načúval jeho slovám. To bolo až tak očividne, že sa díval? Oh, ani by na to takmer nepomyslel. Mal sa veru čo učiť. Namosurene mal uši stiahnuté dozadu. Celé mu to prišlo zvláštne... takýto tréning mu mohol čo vlastne dať? No uznal že nie je jednoduché kráčať so zatvorenými očami. Počas toho ako Ikke rozprával, robil tak ako vravel. Postupne uvolnil uši, pretože pochopil že aj tie sú dôležité pri tejto skúške slepoty. Tvár mal vyrovnanú, nasmerovanú dopredu, aby mu zrak nepadal na zem a aby opäť nekontroloval svoje kroky. Kráčal pomaly, aby nezakopol. Nasledoval Ikkeho hlas... Ešte že veľa rozprával. Tak mal dosť času na skúšanie čo vlastne bez oči dokáže.
„S tým by to bolo o čosi ľahšie no.." dodal k pobaveniu Ikkeho. Takto musel rozmýšľať aj nad očami, aby ich neotvoril a tiež aby nedrisnul na držku. Snáď sa mu to tentokrát už podarí.

Netušil o čo špeciálne sa môže jednať. Očakával čokoľvek ale toto teda nie. Sledoval ho, čo také asi robí za tým kameňom? Keď však videl na neho letieť hrudu snehu, ihneď v šoku sa snažil vyhnúť, zasiahlo mu to tak zadok ako sa pomaly vyhnul. A potom ďalšia! Tej sa tiež vyhol. Čo má toto znamenať??? nechápavo sa snažil uhybať ďalším a ďalším snehovým "guliam" no nie vždy sa mu podarilo im vyhnúť. A potom vzlietnul Jarumi.. čo mal od tohto očakávať??? Fakt netušil, netušil čo teraz. Mágia mu v tomto moc nepomôže, či snáď? Ťažko povedať. Málo času na analýzu. Asi dostane poriadnu bombu snehu po hlave.

--> z kamennej lúky (počas zimy)

Už mu začínala byť zima, dobre že mali namierené do jaskyne kde napokon po čase došli. Ešte však predtým jej rozprával o hraniciach a odpovedal, na čo sa pytala.
„Áno, nejeden z našich vlkov má ohnivú mágiu, tí sa najmä starajú o telo pre našu svorku." vysvetlil. Feier mal sice nekontrolovatelný oheň, no Afain mal akési ohnivé krídlo. Alaric mal zase modrý oheň... Ale to všetko jej zatiaľ nepovie. Nebude tu predsa ohovárať všetkých členov. Nech si to zistí sama, tak ako aj on. Sám ešte netušil, čo on dokáže, nie to že má dve mágie. Na prvú prišiel len prednedávnom.

Napokon teda došli do jaskyne sa zohriať. Posadil sa neďaleko ohňa aby aj on trochu odmrzol. „No, teraz cez zimu je to na území trochu komplikovanejšie. No tri hlavné miesta teraz sú táto jaskyňa, nora v smaragdovom údolí a najvyšší strom. Syslí háj sa nedávno kacal, kvôli ohňu a udržaniu si tela tepla v nore a jaskyni... Čo sa týka momentálne nedostupných hraničných miest, to sú najmä vežové hory a úpätie...celkovo všetky horské oblasti sú momentálne nebezpečné a tak ti odporúčam nezdržiavať sa v tých častiach..." naaah chvíľu sa zastavil, aby dal priestor na otázky a on si premyslel, či náhodou ešte na niečo nezabudol.

„Samozrejme že k niečomu sú!" povedal hrdo. Tak bude z neho mocný bojovník a všetci sa ho budú obávať! Teraz však pred zimou nemá ešte ani jeden rok a tak je stále šteňaťom. Môže snívať ďalej, no čo si pre neho osud prichystané to je ešte vo "hviezdach" ako by jeho susedia túto s kolegom povedali.
Zath chvíľu nepochopil o čom vraví. Zdvihol jedno z obočí, to druhé pokročil. O Feierovi nevedel nič moc ohľadom jeho rodiny. Myslel snáď bývalého alfu? Jeho zradcovského otca ktorý ho opustil pre svoju slabosť zo zlyhania, miesto toho aby sa tomu postavil? Nie je to tak dávno čo jeho otec odišiel, možno predsa len typeček nevie o tom že Azaryn zmenil alfu. Čakal že sa to rýchlejšie roznesie. Hm. „Akého Alfu myslíš?" spýtal sa mierne mimo. Nedalo sa mu nespýtať. Že by bol tento rohatý čudo rodina Feiera? Čo skôr jeho otca? Čo ti ja viem... Ani na jednoho sa nepodobá... Bol mimo.

Celé to vlčkine vystrájanie bolo tak uveriteľné, až sa to Zathrianovi ľúbilo a i keď vĺčka vyzerala strelene, o to viac sa mi ľúbila jej prítomnosť v jeho blízkosti, dotyku... Bolo mu ľúto keď sa od neho odtiahla, nuž ten pocit bol na nezaplatenie. No i jemu prestalo niečo na jej slovách sedieť a cinklo mu že niečo také neznie ako pravda. To skôr znelo ako keby vraví o nás, o Azaryne. Trochu sa zamračil. Síce sa teraz nesprávajú nijak zle, ale Zaťova predstava o jeho svorke bola jasná. Keby to nie sú krásne ženy, určite by ich už roztrhal. No vie čo mohol čakať od týchto slečien. Uvidí sa, či zažije zvrat udalosti. No keďže bola zima, možno i ostatní trochu pritvrdili a nemajú záujem o tulákov, lebo sami sú na tom zle... Kto vie. A možno to len všetko zveličuje ako doteraz. Popravde, sám si teraz nebol úplne istý, čo si má o tom myslieť. Bol zvedavý ako odpovie na alfovu poznámku.
Keď sa ich spýtala na mená, neváhal pretože i jeho zaujímalo to jej „Zathrian je meno moje." predstsvil sa s hrdosťou a už už by jej bral labku na pobozkanie, no musí sa trochu ovládať. Neboli členky svorky a tak im nemohol byť príliš oddaný... Keby tu je niekde nejaký strom, otrepal by si hlavu oň, aby sa spamätal.

Kráčali a kráčali... chvíľu aj rozmýšľal, nad Feierovými slovami. No nevedel. Nebol si istý čo moc na to povedať. „Neviem povedať, nikdy som sa na to nezameriaval a tým to nemám ani odsledované...keby si to tu teraz vymyslím tak je to prd plátne...ale budem si to odteraz všímať. poznamenal o svojom najbližšom cieľu. Ťažko sa mu vravelo, zima doteraz nebola až taká veľká a tak to nemal ani s kým porovnať. Nikdy sa ani druhých nepýtal či ik je väčšia zima ako jemu... Klamal by keby povie že si je istý, no toto ho veľmi zaujímalo a chcel zistiť svoju mágiu. „Mhm" vydal pre pochopenie jeho slov..
„Dobre." odpovedal po chvíli ticha, ktoré prerušili slová alfy. „Môžem už ísť?" spýtal sa. Rád by si to premyslel a analyzoval veci čo len bude možné a taktiež sa chcel pokúsiť prísť na jeho mágiu.

Na tento deň spolu s týmto zážitok len tak lahko nezabudne. Snáď sa mu nebude ešte o tom pavúkovi snívať! Fuj! Pri opätovných myšlienkach mu liezol mráz po chrbte.
Slová Asphodelle ho prekvapili. Po takom trapase by nečakal podobných slov. Skôr by si myslel, že ho nazve zbabelcom či niečo na ten spôsob. No zdálo sa, že Gloria mala pre Alexa pochopenie. „Jasné že ano, ten jeden z najlepších!" opätoval jej úsmev a pritomto jeho prejave aj napnul hruď, aby ukázal, aký pyšný by bol a aj je pre tento dvojčlenný tím.
„Mhm, dobrý nápad." odpovedal na jej návrh. Bol rád že toto ich stretnutie ešte nekončí a tak snáď sa o chvíľu o čosi v lepšom svetle ukáže pred slečnou...na nič viac nečakal a vybral sa smerom ku rieke.

Dorazila i Mensis, bol rád že ju znova vidí i keď tomu nebolo dávno čo ju dotiahol do Azarynu. Malinko sa na ňu usmial pri jej príchode. Avšak ihneď na to jeho pozornosť opäť upútala okrídielkovaná vlčica. Prekvapený, možno i v miernom šoku sledoval čo tú vystrája. To bol ešte väčší extrém než keď s Asphodelle sa snažili zbaviť obrovského pavúka z jeho kožucha. To bol des! Ale takéto správanie len kvôli ublíženej nohe? On sám prišiel takmer o oko a nevystrájal až tak. Keby bola aspoň v ohrození života, tak by to viac chápal ale...fu, začínal mať dosť a liezlo mu to čoraz viac na nervy.
Feier sa začal venovať tej čierno červenej vlčke a im s Mensis ostal na opatere tento bledý kožuštek. Vymenili si s Mensis pohľady. To bolo niečo teda. Uh... vlčka je krásna no jej šialenosť prekypovala nad jej krásou a nevedel tak úplne čo má robiť. „Kňaz?" Kňaz? zamrkal ostalo mu to v hlave ako ozvena. Čože čo- a zrazu sa mu zavesila na krk. Akoby náhle zabudol na jej šialenosť a jednu zo svojich labiek dal okolo nej aby sa ju snažil ukľudniť. Snáď ešte nikdy neocítil ženského dotyku ako práve teraz. Je v siedmom nebi? Cítil sa tak. „Bude v poriadku, určite nie je dôvod sa až tak moc obávať." prehovoril s kľudom...mierne unesený z toho pocitu. Ani mu len neprišlo na um že by sa niečo väčšie chystalo.

--> z ihličnatého lesa

Nejakú chvíľu kráčali lesom až kým sa okolo končekov nedostali na kamennú lúku neďaleko od jaskyne. „Toto je jedna z hraníc našeho územia. Neďaleko odtiaľ sa nachádza jaskyňa." v skratke objasnil. „Pôjdeme okolo, takže ak ti náhodou začína byť chladno, môžeme sa na chvíľu staviť tam a zohriať sa u ohňa. Pokračovať môžeme aj potom." oboznámil ju s jej možnosťami a pritom na ňu pekne žmurkol. Nech je ako si slečna povie. Je tu nová a tak nepozná jej limity. „Ak by si mala akúkoľvek prosbu či nejaké otázky, len sa pýtaj. Ak budem vedieť, tak ti ich zodpoviem." milo vravel počas toho ako ho už ten sneh vytáčal. Áno, mal rád zimu, ale toto už bol extrém. Už je toho moc. Už si to i tak nasmeroval k jaskyni, nie pretože by tam však na pláne ísť, no odtiaľ vedie cesta k nore, ktorá je tiež dôležitá pre svorku najmä počas zimy.

Ani jeho ušiam neuniklo volanie o pomoc ženského hlásku, ktorý by len ťažko odmietnul, keďže sa mohlo jednať o nejakú krásku, ktorú ešte nepoznal. No práve pretože čul cudzí hlas na ich území, stále sa mal na pozore a nemohol sa tváriť, že mu to je celkom jedno. Snáď má dotyčná na to dobrý dôvod... Preslo mu namosurene hlavou počas toho ako sa musel brudiť snehom mimo vychodených ciest. "Behom" cez ťažký sneh sa vydal tam, odkiaľ hlas prichádzal. Avšak netrvalo príliš dlho, aby už kdesi zdiaľky spozoroval obrysy vlkov. Veľký hnedý kožuch - to bude jednoznačne Feier. Toho poznal aj na päťsto vlčích stôp. Ale s kým že sa to rozpráva? Pokračoval ďalej, zrak mal uprený na cudzinky. Už už sa chcel spýtať to isté, čo predtým Feier, no následne začul čo jedná z vlčíc vraví. Bolo by hlúpe sa opäť pýtať, keď odpoveď náhodne začul. Zdá sa že jeho alfu pozná. Hm. Stejnak to nič nemenilo na tom, že bude ostražitý ako pri každom. Dorazil k nim. Prehliadol si ich pohľadom. Nádherné vlčice veru, mať ich vo svorke, by sa tomu len tešil. Len tak sa prizeral dianiu. Nepozdravil sa, ani len sa neusmial na pozdrav či niečo také...velil tu Feier a Zath liečiteľ nebol ani náhodou. Očkom hodil po alfe. Bol zvedavý, ako to bude prebiehať.

Bol rád že to ide takto hladko, bez problémov a ešte má aj príkaz stráviť o čosi viac času s našou novou členkou. Toľko nadšenia sa v ňom prebúdzalo. Kto vie čo mal záľubom. I keď bola staršia hm... No to je jedno. To je tajomstvo.
„Samozrejme." kyvnul. Musel prejaviť že je vzorný a nie je žiadny darebák predsa! Musel sa nejak ukázať. Iný už o ňom vedeli svoje, ale Mensis zatiaľ nič netušila hah.
„Mensis, nasleduj ma prosím." vyslovil žiadosť aby nestrácali čas a mohli začať s prehliadkou najhlavnejších miest. Nenahlil by sa tak, no nebolo moc dobré sa len tak prechádzať. Jeden by mohol onedlho umrznúť a on zrovna oheň vytvoriť nevedel.

„Presne tak." Energie mal momentálne na rozdávanie, to kolečko čo si tu vyšlapal bolo len aby mu svaly nestuhli. „Samozrejme!" odpovedal na jeho otázku. Bol zvedavý čo si pre neho Jarumi nachystal. Bol by rád za čokoľvek, čo malo značiť akúkoľvek formu zábavy.
„Tak špeciálny... Áno, môžeme začať." šeptnul si začiatok vety a následne mu odpovedal. Zvedavosť ho kusala čoraz viac. Nech už mu povie čo sa ide diať! Pozeral sa dohora na Jariho sediaceho na kameni. Čo to len môže byť? prešlo mu hlavou. No pridlho snáď čakať nebude. Prešlapnul sinod nedočkavosti.

Zath nemal ani šajnu, že sa rozpráva s otcovým bratom. Ako trochu si neboli podobný a s tými parohami už tobôž nie! Vyzeral jak rudolf len namiesto červeného nosu mal červené rohy. Zvláštne, možno i trochu strašidelné. Mať také parohy! To by bolo.
Pokrčil ramenami. „tréningov máme vo svorke viac než dosť, čo ty vieš? povedal akoby to bolo možné, no neodhalil svoju lož. Vedel tak bažanta uloviť, po tom čo ho Jarumi naučil všetko o tom. Samozrejme že sám Zathrian by si netrúfol na tohto obra čo stál pred ním. To by len hlupák bol taký "odvážny".
Pri odpovedi na jeho blbú otázku sa na chvíľu začudoval. Blbosť! Či? Uvidíme... „Hmm.. náš alfa mi spomínal niečo o bielo-čiernom vlkovi... mám dojem že myslel teba. Možno že máš naozaj pravdu." "uvažoval" akože nahlas. Tváril sa zamyslene. Rozmýšľal čo si ďalšie vymyslí. Samozrejme že vôbec netušil že on práve spôsobil tamtie popáleniny Mornie. Určite by ho požaloval keby to zistí. „Čo mi to vravel, že prečo hmm... Možno ty budeš vedieť." kuknul na neho. Bol to risk a možno skončí vysmiatý. No "Ignis" a Přizrační nemali zrovna najlepšie vzťahy a tak si možno mohol dačo vymyslieť čo by sa mu ľahko zožralo. Ak sa teda nemýlil, že rohatého pach pochádza práve z tamtej svorky.