Príspevky užívateľa

Už si možno podaktorí členovia mohli všimnúť, že ako nový alfa sa snaží nadviazať vzťahy so všetkými členmi zo svorky. Bola to náročná uloha no chcel mať prehľad. Potreboval ho. Chcel silné väzby a s niektorými členmi nemal tú česť hodiť reč dlhšiu než len ako namatkovy pozdrav v nore keď ráno vstáva a kde spať.
Kráčal územim keď si všimol Mornie sediacu pod stromom. Obdivovala farebné listie stromu. Kto vie na čo myslí...určite by mu nenapadlo že práve nad sťahovaním, ...bola to náročná téma, domov mnohých nahradí iný, nie je to niečo také že si len zbališ kufre a ideš, blížila sa zima. Nebolo jasné aké hostinne územie bude to ich nové ale to bola otázka v neskorších mesiacov.
„Zdravím Mornie." pozdravil slušne ako vychovaný chlapec. Ako sa dnes máte?" vykal jej, bola strašia než on a nemal tú možnosť si s ňou potykať. Chcel byť slušný veru. Z blízka jej jazvy vyzerali...hrozne. Netušil čo presne sa stalo, asi o tom vedel len Feier. Mohla ho prichytiť ako sa pozerá na jej zničené telo... až moc ho to..zaujalo? Upútalo mu to pozornosť jednoducho. Rád by sa jej spýtal na onu príčinu, ako to bolo.

Chvíľu ešte kráčal, bol neďaleko nory, keď ju zbadal hľadieť na oblohu niekde nižšie v ich smaragdovom údolí. Vydal sa teda za ňou. Malá mladá vlčica, možno rovesníčka s Popelom, Pstruhom a Plemenom. Aspoň sa nebude nudiť vo svorke a bude môcť sa hrať, vykonávať decke aktivity. V jej veku mu odišli jeho traja súrodenci... On niečo také v podstate nezažil, iba pár momentov kým aj Gläciar napokon neodišiel... Boli to ťažké chvíle pre neho. Čiže vedel sa vžiť do jej emócií momentálne ale kto vie ako to ona vníma?
„Ahoj Valencia." prehovoril keď k nej konečne prišiel a posadil sa vedľa nej. „Užívaš si posledné chvíle teplého počasia?" pozrel na oblohu a potom späť na ňu. Nenápadne si ju prezrel. Čo z nej asi vyrastie?

Netrvalo dlho a o chvíľu už zbadal Iska v akcii. Videl ako loví a preto ostal ticho stať aby mu lov neprerušil. Jeho taktiky boli zaujímavé, určite by si rád pozrel aj iné situácie v love, ako by sa s nimi vysporiadal... možno ho raz bude sledovať so svojou mágiou. Zatiaľ nič také robiť nemusel pretože ho videl odtiaľ kde stál.
„Skvelá práca." prehovoril pochvalne následne po jeho úspešnom love, keď už vedel že nemôže mu žiadnu inú korisť vyplašiť. Ich prvé stretnutie bolo... nepríjemné, nechcel aby sa to opakovala a tak sa snažil spôsobiť viac neutrálne než ako happy či agresívne.
„Ako ti ide lov v poslednej dobe?" vyzvedal. Mal pre neho dôležitú otázku, no nechcel to na neho vychrliť hneď v momente ich stretnutia.

Nemusel vlča hľadať dlho, keď začul ramus prichádzajúci tam kdesi z krovia, o chvíľu sa pár bažantov rozbehlo preč od hluku, od chaosu ktorý im spôsobil Popel. Čoho si však bažanti nevšimli, bolo to že on stál presne ich smerom, kadiaľ uháňali preč. Jeden z nich nebol tak vysoko vo vzduchu a rýchlim vypadom a chňapnutí ho už držal v zuboch. Celkom jednoduché, zdálo sa. Nuž mal len šťastie. Prišiel k Popelovi a zhodil bažanta na zem. „Môžes si z neho spraviť celú zbierku peria." prehovoril keď si všimol mladého nadšenie z chvostného pierka.
Chcel na neho aspoň trochu zapôsobiť. Už tak raz zapôsobil na jeho brata tak snáď mu to výjde aj u Popela. Vysoký vlk sa pozeral na drobca, bol zvedavý na jeho reakciu. Nemal rád vlčatá ale musel spraviť niečo aby mal kvalitnú povesť.

Meno postavy: Zathrian
Akú rolu postava v akcii hrala: Zakliatý
S kým a kde hrala: s Ghaa'yel v Dormanskom hvozde
Koľko postov (cca) celkovo pre akciu hrala: 6-7 postov
Krátke zhrnutie príbehu: Zathrian si vzal okuliare, ktoré sa nachádzali pri čiernom jazere. Jeho stretnutie s Ghaa'yel prebiehalo v Dormane, kde ju videl ako príšeru, ktorej sa bál... bál sa o svoj život, no hlasy rozoznať vedel. Prehovárala k nemu, snažila sa mu pomôcť keď videla aký je zmätený, vystrašený. V ten moment mu niečo našepkávalo, že kliatbu preruší keď jej význam lásku a tak aj urobil.
Dopad na postavu: Ako alfa Azarynu uzatvoril vzťah s Nihilskou vlčicou. Nevie sa či vzťah ostane v tajnostia ak nie, aký to bude mať dopad na obe svorky a ich postoj členov? Najmä ak z tohto vzťahu vzniknú vlčata. Riešenie mnohých otázok a odpovedí na ne, možné komplikácie, zvraty.

„Hm?" ozval sa keď chcela ešte niečo dodať. „Rád by som použil mágiu, ak to tebe neprekáža. Bude to aspoň príjemná zmena oproti iným tréningovým bojom. Ale musím ťa varovať, nie je moc príjemná." odpovedal jej. Jeho prvá mágia boli ľadové reťaze, v tomto období ich už vedel používať, síce nemuseli byť stále dosť pevné, zvyšné mágie nechcel zatiaľ používať. Oči mu boli aj tak nanič a krv ešte moc dobre nevedel ovládať.
Hneď jak jej odpovedal, vyrazila k jeho prekvapeniu. Dobrý krok. Vlčica sa po ňom rozbehla celkom rýchlo, takmer by nestihol včas zareagovať. Predsa len nestali od seba až tak ďaleko že by ju videl naberať na rýchlosti počas behu. Bol to pohotový manever čo vykonal - mierila mu na nohy a on ako to len stihol, uskočil. V zápätí ako uskočil, očakával že slečna bude opäť rýchlo reagovať, takže musel byť rýchlejší. Pomohol by si s reťazami ale tie si chcel nechať ako kartu v rukáve. Akonáhle mu nohy dopadli na zem - ak sa naň otočila, švihnul s labou po zemi, smerujúc k jej tvári s prachom z kameňov a drobnými kamienkami. Či už uhľa pohľadom aby sa jej prach nedostal do očí alebo čokoľvek iné čo spravila, hneď po tom po nej vyštartoval a mieril jej na rameno. Chcel sa zakusnuť.

Mala pravdu o tom čo si snáď každý myslel o svorke. On sám si to myslel. Nihil bol... Nihil. Neočakával by že by bol niekedy iný ale po tom čo vravela že čo sa udialo, sledujúc jej povahu pripomínajúcu jej ešte jednu podobnú vlčicu v tomto, možno mala pointu. Možno s tým Nihilom niečo bude, niečo je. Možno sa zmení, we shall see. Sam bol zvedavý a je rád že počul nejakú takúto novú info. Nový panovník... s ním sa raz možno zoznámi. Či to však dopadne dobre to nemohol zaručiť.
Nevyprovokovala ho našťastie a ďalej žila. Jej ďalšie slová ho trochu hitli do duše. Nikto si nikdy rodičov nevybral. toď svätá pravda. Trochu sa ukľudnil s hlbokým povzdychom. „To máš pravdu." uznal napokon keď pomyslel nad svojou rodinou po ktoré nebolo ani stopy. Stále sa pozeral ma ňu. „Som zvedavý, ako sa ti u nás bude páčiť." povedal odmerane. „Snáď ti je jasné ako skončíš pokiaľ sa pokúsiš o to, čo tvoja matka." dodal. Už nekrčil nosom. Nechcel byť zlý na člena Azarynu nech je akéhokoľvek pôvodu no jeho záchvaty hnevu mu občas robili problémy. Kto vie či s Fäoline bude niekedy lepšie vychádzať, než v tento daný moment. „Čo očakávaš od svojho príchodu k nám?" položil jej dôležitú otázku akoby musela už teraz prejsť ceremoniálom.

Ako si myslel že mu šťastie prialo tak v daný moment mu hneď podkoplo jeho myšlienky a predpoklady. Ako naschvál. Presne čo povedal čomu by sa mali vyhýbať, tak chvíľu na to sa s tým stretol - s parožím Nimlóga. Nebolo to príjemné, priam si myslel že sa môže rozlúčiť so životom keď mu pred očami zableskli dve červené šmuhy a on už letel na Adaina. Pád bol o to horší. Zem sa mu snáď zdála tvrdšia ako inokedy no nemohol ostať ležať, musel sa postaviť! Kuknul očkom po Adainovi, ten bude určite v poriadku... medzitým ako letel, dúfal že niekto využil tejto situácie a medzičasom zaútočili ďalší. Mohli mať väčšiu šancu. Ešte predtým však počul Adainove slová. Zmiasť ho zvukom... „Rufus! Upútaj zo zvukom na seba jeleňovu pozornosť! Fäoline ty taktiež!" zvolal na vlkov čo majú robiť. Po prípade sa k nim mohol niekto pridať. Vybral týchto dvoch lebo vlci stáli jeden z ľavej strany a druhý z pravej od Nimlóga. Mohli ho tým zmiasť a nemusel sa rozhodnúť hneď bežať len za tým jedným, čo by robil hluk. „Ostatní ideme útočiť, snažte sa nebyť hlučný!" rozkázal a stíchnul. Počkal kým Rufus a Fäo vykonajú čo im povedal a až potom sa opäť vydal do útoku, keď Nimlóg bol nimi upútaní. Nechcel zopakovať rovanku chybu dva krát. Síce ho telo bolelo z tvrdého pádu, nemal čas nad tým rozmýšľať. Vydal sa smerom od zadu k Nimlogovi, spravil si taký menší obluk aby mu nebol "na očiach" a smeroval mu na bok od zadku. Ale nie úplne od zadku. Nechcel aby mu dal Nimlóg kopačku, chcel sa tomu vyvarovať.

Obidve vlčice podali vynikajúci výkon. Ich boj bol napínavý, dynamický, preukázali svoje bojové zručnosti a charakter. Darilo sa im dobre. Bolo mierne vidieť že nie sú skúsené bojovníčky ale vyučia sa tomu tak. Zathrian bol rád. Páčilo sa mu celé dianie. Obe vlčice si zaslúžia uznanie za svoje výkony. Zaujímavé bolo sledovať, ako sa každá z nich snaží využiť svoje silné stránky a zneškodniť súperku...
„Koniec." prehovoril po chvíli sledovania. „Obe ste sa predviedli a tým si zaslúžite povýšenie na Thety. Fäoline a Sassafras, gratulujem vám." prikývol im hrdo. Mohli sa považovať za oficiálne členky Azarynu. Sixten nedorazil, žiadny ulovok nedorazil. Stalo sa mu niečo? Netušil. Rozhliadol sa po okolí. „Bohužiaľ, Sixten nedorazil vôbec a týmto svoju úlohu nesplnil. Tým pádom už viac nebude považovaný za člena Azarynu a bude vyhnaný." oznamil im. Také boli pravidlá, bez výnimky. Samozrejme ak by to chcel skúsiť druhý krát, dovolené mu to možno bude ale bude sa musieť naozaj snažiť. „Týmto je ceremoniál ukončený." dodal na záver a dal im pokyn k rozchodu.

Situácia sa stále len komplikovala a komplikovala. Rufus bol zranený, z Cyrana bola horiaca fakľa, Mensis sa zridala a bohvie v akom je stave...Iska ostal hore spolu s Feierom a Mornie. Nezdálo sa že by sa vydali za nimi dole k ostatným. Iska niečo zakričal, trochu zle ho počul tým jak kamene pod jeho nohami sa kotúlali a robili hluk ale niečo so zlým zrakom čul.
Snažil sa zísť. Na opatrnosť moc nedbal, kde sa mu zdála dobra cesta tam skočil a akosi mu to vyšlo a zišiel až dolu ku zvyšku ohrozených členov. Čiže dopadol lepšie ako Menis, ktorá vyrazila ešte pred ním a on sa našťastie nezridal. Chcel jej pomôcť ale akonáhle zbadal že opäť stojí na nohách pokračoval. Jeho úspešne zojdenie ho motivovalo k svojím činom, k svojím plánom. Šťastie mu prialo konečne, aspoň v jednej veci. „Pripravte sa na priamy útok! Vyhýbajte sa jeho parožiu a ústam!" zvolal na nich, všimol si predtým jeho zubov, ktoré neboli o nič tupšie ako tie jeho. Nechcel aby si na niekom z nich pochutnal. Po tom čo to zvolal rozhodol sa naň rovno zaútočiť. Útočil mu na bok, po prípade ak situácia bude vhodná, mu chcel skočiť na chrbát.

Dnešný deň pokračovať vo svojich plánoch - zoznámiť sa s vlkmi s ktorými ešte nemal šancu hodiť reč alebo si chcel zlepšiť vzťahy ktoré vreli. Jednou z týchto vlkov bola aj Valencia, ktorú mal na starosti Rúfus. Zaujímalo ho ako si túto vlča u nich zvyká a tak všeobecne chcel byť oboznámený... najmä o jej povahe. Vedel moc aká stará je, či už bude mať teraz niekedy jeden rok či sotva, možno že na to čoskoro príde len sa na ňu pozrie. V prvom rade ju musel nájsť. Nemusel chodiť ani nijak ďaleko od nory a už zacítil ešte nie tak známy pach. Nepoznal to a tak predpokladal že ho bude ona. Kráčal za zdrojom voňavého kožuška.

Ráno vstal a len tak sa rozhodol že by to chcelo zlepšiť vzťahy aspoň čo sa týka vnútorne v ich svorke. Čo by to bol za alfa keby ho nikto nemá rád? Bol mladý no rozumu mal. Vytipoval si pár vlkov ktorých chce v najbližších dňoch stretnúť a hodiť s nimi len tak reč. Jeden z nich bol Iska. Ich prvé stretnutie nebolo bohvie aké...no pristihol ho počas leta kedy mal zlý deň...asi. No chcel to skúsiť napraviť. Snáď to nejak pôjde. A snáď to nedopadne ešte horšie. Zívnul si. Nebolo nijak skoro ráno, slnko už postupne vychádzalo no dnes v noci sa mu tak dobre spalo, že by najradšej ani nevyšiel z pelechu. Avšak mal svoje povinnosti a musel ich brať zodpovedne. Hľadal po území nejaké stopy po Iskovi. Až napokon zacítil pach. Nachádzali sa v horách na kraji územia.

Bol novým alfom len krátko a prišlo mu ako fajn vec zoznámiť sa so všetkými členmi svorky. Nie že by ich nepoznal po mene všetkých alebo akoby mu boli cudzí, len jednoducho s niektorými akosi nehodil ešte spoločnú reč. Ak chcel aby ho obdivovali a podporovali v jeho rozhodnutiach, chcelo to nadviazať nejaké tie vzťahy. S niektorými nezačal najlepšie a napríklad s vlčatami nemal ešte šancu hovoriť...okrem jedného z nich a to išlo celkom fajn na to že ich moc nemusí, tak to skúsi aj i druhého. Kráčal územím so zámerom nájsť jedno z vĺčat až kým nenašiel stopu a nevydal sa po nej.

Keď sa mu podelil o to, o čom netušil, že by niekto taký krutý mohol existovať. Prekvapene zamrkal. Bol to trochu šok. Zath vedel byť krutý ale že by toto dokázal spraviť to asi nie... Bolo to moc. Bolo to hrozné. Nevedel si predstaviť že by mu niekto doniesol otcove oči... Bolo to hrozné. „Chápem...je mi to ľúto." povedal úprimne. Nechcel aby o tom viac rozprával už len pre Rufusove dobro. Niečo také nemôže byť príjemné... jednoznačne nie. „Je to viac než len pochopiteľne, nemusíš o tom rozprávať." odpovedal mu. „Nechám ťa radšej samého, nech sa môžeš lepšie upokojiť. S tou dýkou však už nič neskúšaj." pozeral sa na neho. Pokiaľ už nič viac nemal na mysli, pokračoval preč od neho. Ešte sa pred obchodom na neho obzrel, aby sa ujistil že je vážne v poriadku...

Jeho zmätenosti si istotne všimol. Nechápal čo sa udialo. Neodpovedal mu na jeho prvú otázku a vlastne ani si nebol istý, či tu odpoveď od neho chce, nech to bolo čokoľvek. Bol "ochotný" sa zabiť len pretože videl jeho mágiu. Nemohlo to byť len tak niečo... nepáčilo sa mu to.
Bol rád že už je v poriadku a keď sa mu odprevadil, ako s ana chvíľu zamračil, tak o chvíľu už sa nemračil. Povzdychol si. „Tie oči boli moja mágia, nevedel som že ti mohla niečo takéto spôsobiť....to ja sa ospravedlňujem." prehovoril. Keby ju nepoužil tak sa toto nestane. Bola to jeho chyba. No stále nechápal prečo by to niečo také v ňom vyvolalo. Zdálo sa však, že o tom nechce hovoriť, keď sa vyjol jeho otázke...