Príspevky užívateľa

„To viac než len rád počujem." kyvnul s malým úsmevom. Tieto slová potreboval počuť, keby bolo inej odpovede, možno by po ňom vybehol aby mu dal lekciu. No snaha sa cení, no nie? Aspoň teda zatiaľ. Bude na jeho slová dbať a dávať pozor. Odsleduje si ho. „To je dobre." Len aby mu to ešte vyšlo.
Keď si všimol jeho vtáka, čo na ňom pristal, prekvapene sa prizeral. „Ten je tvoj? Ako si ho získal?" spýtal sa. By mohol byť dobrý pomocník pri love, len ho to naučiť. On žiadneho takého mazlička nemal. Kto vie či by vôbec chcel, či by sa oň vedel starať... skôr by ho asi zožeal, než ako mu bol inak užitočný.

Nemohol mať problém s ničím čo Arrakis vravel, už len kvôli Ghaa'yel. Ach tie ženy, za všetko môžu. Stačilo aby luskla a Zaťko by už bol pri nej a vraždil pre ňu... Až tak ti mohlo ďaleko zájsť... pravdepodobne. Prikývol. Rozumeli si v požiadavkach. Nemal námietky. A už bol zvedavý, čo mu povie o Prizračních.
Netušil o akých zradcov sa jedná. Možno to čo mu spomínala Fäoline? To čo spravila jej matka? O tom že jedno z ich deciek je v Azaryne radšej zatiaľ dočasne pomlčí a bude sa tváriť že je tupý a že si tieto dve udalosti dokopy nespojil. Tieto informácie boli zatiaľ celkom užitočné, i keď by rád už vedel viac. No mal pravdu, Zath si ešte neplnil svoje povinnosti a tak bola rada na ňom. „Pochopiteľné. Bol by som rád pokiaľ by som bol neskôr oboznámený, či vaše spojenectvo bude naďalej pretrvávať. Náš vzťah s Prizračními vrie, máme medzi sebou neutrálnu pôdu odkedy to s nimi smerovalo k vojne,. Stačí málo a mohlo by sa to opäť vrátiť ku starým kolajom...no mierovým zasadnutím by to tentoraz určite neskončilo." oboznámil ho aby mal pochopenia, prečo je tomu tak.
„Dočasný mier. Môže byť." dodal k jeho slovám svoje potvrdenie o súhlase. Prišlo mu až zvláštne ako na všetko súhlasí. Trochu proti srsti ale treba občas aj také rozhodnutia podniknúť.

Trénoval, to bolo dobré, no stále to neodpovedalo na jeho otázky ktoré mu chcel položiť a bude ich musieť teda vysloviť. „Hľadal som vás, ak mám byť úprimný." dostal napokon zo seba, keď videl že konverzáciu Alaric sám nepovedie. Stále mu vykal. Alaric by mal byť vážený člen, ktorý nesie v sebe najväčšie poznanie ich histórie. Určite sa aj na to spýta. Ale teraz iná hlavná vec. „Nejakú dobu som vás nevidel. Všetko v poriadku? Chcel by som totiž aby ste sa viac angažovali vo svorke." vysvetlil mu jednoducho. Inak povedané, nechcel mať vo svorke flakačov i keď teraz Alaric vyzeral že začína pracovať na sebe. Že by sa pomaly vracial do starých koľají?

Na jej slová že workshop znie skvelo, len prikývol. Nemal k tomu čo viac dodať. Ešte nikomu neoznámil, že uzatvoril spojenectvo s Nihilom, ešte nebolo kedy ale čoskoro to určite oznámi. „Vieš udržať tajomstvo?" spýtal sa a či už povedala áno alebo nie, pokračoval ďalej. „Ako už vieš, uzatvoril som dočasne spojenectvo s Nihilom, preto ideme k Nihilskej liečitelke, aby ťa otestovala...oznámim to aj svorke ale až neskôr, keď bude správny čas ale zatiaľ si to nechaj pre seba. Ber to ako dôležitú časť z tvojej skúšky." prehovoril a pozeral sa na ňu, aby sa ujistil. Bolo lepšie aby vedela o tomto, keď už sa ide vyúčať ku Nihilu. „Ak by s tým panovník súhlasil, mohla by si častejšie chodiť za Nihilskou liečiteľkou aby ťa učila." dodal ešte k tomu. Mohla to mať ako dobrý začiatok, keďže nebolo moc sa od koho učiť. Možno že sú aj nejaký tuláci liečitelia ale o nich nemal prehľad. Možno že na nejakých časom natrafí on alebo sama Valencia. Pozrel sa vpred, pár krát švihol s chvostom a obzrel sa po okolí, či ich niekto nesleduje, či sú v bezpečí.
Na jej poďakovanie nič viac nedodal, nemal rád také tie chvíle kde si majú vlci poplakať nad svojimi stratami a ťažkou minulosťou. Už to bolo za ním, nechcel viac na to myslieť. „Bolo, ale už je to za mnou." odpovedal jej a pozrel sa na chvíľu na ňu. Vyzerala zamyslene. Napokon aj zistil nad čím vlčka dúmala. Jej slova boli hlboké, možno i prekvapivé, že kde sa to tu nabralo. Ale niečo na tom bolo. Či som to ja poznal? prešlo mu hlavou. Dokým nebol alfa, nebolo o koho sa starať... či? Zamyslel sa. Teraz mal na starosti celú svorku. „Neviem, ale niečo na tom určite bude." odpovedal jej, „Nerozmýšlal som nad tým takto." dodal, aby neznel ľahostajne. Jej slová boli vskutku zaujímavé, no nevedel k ním nájsť lepšiu odpoveď.
„Niet za čo ďakovať, ja som rád, že budeme mať liečiteľku, ktorá sa o všetkých postará, keď bude treba." žmurkol na ňu povzbudivo. Uľavilo sa mu keď zistil že nebudú úplne bez liečiteľa, bol rád. Nerad by bol keby opäť v zime prídu o životy.
Pokračovali v ceste ešte nejakú chvíľu.

--> Jarná pastvina

Kto tie či vôbec tu v okolí tie bažanty ostali...jedine ak by to možno mali nejaké hniezdiako. Možné to bolo ale kto vie. Určite mu však môže dať lekciu lovu i keď na to nie je expert. „No to som zvedavý, čo za výkon ukážeš." vravel k jeho slovám. Možno že to bude jeho skrytý talent a bude loviť jedna radosť.
Keď vyhrkol jeho meno, trochu ostal prekvapený. Nečakal takú reakciu. „Plamen o mne rozprával? Čo také?" to by ho veľmi zaujímalo čo za drby sa medzi vlčatami nesú. Na chvíľu sa rozhliadol po okolí. „Už by sme aj mohli ísť vyskúšať loviť." navrhol a kuknul späť na vlča.

I keby Ghaa'yel mal najradšej pri sebe v Azaryne, nemohlo byť tomu inak a s vlčatami tak isto. Nevedel si predstaviť že by mu nejaké malé potvory ostali vysieť bez matky na krku. To by bola čistá katastrofa. I keď nová krv sa vždy hodia... Len tak si spraví nové... Keby po tom nejak viac zatúži eh. Pár deciek hore-dole, čo strašne sa len môže stať? To keby len vedel...„V poriadku." napokon prikývol na jeho slová súhlasne. Kto vie či jeho žena z toho bude nadšená. Síce z toho bol všelijaký, súhlasil. No to bude ešte zaujímavé Ghaa'yel presvedčiť. Dúfal, že tak trochu ju aj panovník k tomu pobodne aby do toho išla. O to ho žiadať ale nemohol. Len dúfal.
„Beriem na vedomie - svoj príchod budem hlásiť a iste, bude to tak lepšie, keď to ostane len medzi nami." na jedno odporúčania prikývol, nebol zase taký tupí že by jej o tom povedal hh! Ale aspoň mu to potvrdilo jeho myšlienky. Nho. V ženách sa nevyznal. Boli komplikovanejšie ako muži... Nič na to radšej nepovedal. „Tak, čo máte čo povedať o Prizračních?" vyzvedal.

Keď sa riešili členovia svorky, vždy sa k nim snažil byť iný, než k napríklad k tulákom. Nevyskakoval si do nich kým nemusel, no spochybňovanie jeho rozhodnutí ho vedelo vytočiť. Zachoval však kľudnu mysel a jeho nával negatívnych emócií rýchlo pominul. „V poriadku, chápem to." odpovedal pokojne, neutrálne. Švihnul chvostom akoby to zahodil za hlavu. Obzrel sa po okolí, kým si Iska popremýšlal nad jeho ponukou. Jeho otázka znela ako súhlas - nepriamy, nebol si však istý či tomu tak naozaj bolo.
„Okrem lovu samotného samozrejme, treba vytvoriť nejaký lovecký plán na zimu a koordinovať aktivity a činnosť všetkých lovcov. Tiež môžeš usporiadať loveckú akciu a tak rôzne..." odpovedal. Ako vyzeral lovecký plán? To snáď lovec najlepšie vie. Zath len vedel, že niečo také určite je, no sám by to spraviť nevedel. „Môžeš požiadať o pomoc i ostatných, na tom nezáleží, hlavne aby si mal v tom nejaky system." dodal.

Došlo mu však že ešte niečo nezmienil. „Ghaa'yel samozrejme nechcela opustiť Nihil, preto sme dospeli k tomuto záveru, že by to v inom prípade mohlo fungovať takto." oboznámil ho. Došlo mu aké pochybnosti môže panovník mať, najmä ak teda ako vraví, majú málo členov. „Veru, že nebudem." uznal mu. Overil si čo chcel a na základe ich spojenectva by už nič také sa opakovať nemalo. Na jeho ďalšie slová prikyvoval. Išlo to zatiaľ hladko. Nič čomu by sa nedalo vyhovieť. Navyše bol rád že koristi majú dostatok a tým pádom budú môcť byť ich podporou keby trebalo. No keď pokračoval, trochu ostal v šoku. Chápal jeho slovám ale zároveň aj nie či nevedel či ho správne pochopil. „Uistite ma prosím, ak som zle pochopil, ale ponúkate mi informácie o Prizračních, za... Vlčata s mojou krvou? Chcete aby som mal potomstvo s Ghaa'yel?" prišlo mu to zvláštne že možno nereálne a keby to nie je panovník, asi sa mu vysmeje. Informácie o susednej svorke však zneli lákavo, priam mňamozne. Nemohol ponuku odmietnuť, no potreboval ujistujucu odpoveď. Snáď len Ghaa'yel nezistí, že ju práve použili v deale.

Budúcnosť. „Pokiaľ by to bolo možné, chcel by som s ňou uzatvoriť partnerstvo." odpovedal mu konkrétnejšie. Ešte nevedel či vôbec sú vlčatá v pláne, tejto témy sa sám bal a navyše nevedel či by o ne Ghaa'yel stála. Ak hej tak by nad tým rozmýšľal...keby vie, že Nihil potrebuje členov, možno by navrhol že im rozmnoží svorku, hah. Ale zároveň nevedel ani aké vzťahy sú medzi Arrakisom a Ghaa'yel takže nemohol špekulovať. Bola by sranda keby to navhne a musel by mať vlčata s Ghaa'yel len kvôli spojenectvu uh-.
„Súhlasim, sme si kvit a ak Vás to naozaj zaujíma, chcel som si overiť schopnosti vašich členov osobne, neberte ma zle. Vašu správu som však pochopil a môžeme túto záležitosť uzatvoriť." prikývol a mierne sa obhajil aby mal pochopenia, že to nebolo len tak i keď ten zámer zábavy tam jednoznačne bol. Ale o tom pomlčíme. Shh.
„Moja predstava je taká, že budem mať umožnené kedykoľvek navštíviť Ghaa'yel na území a rovnako tak ona mňa u nás. Naoplátku Vám poskytnem vojenskú podporu v bránení územia pred akýmkoľvek nepriateľom...a tak isto sa môžeme dohodnúť v loveckej podore počas zimy, pokiaľ by bola opäť krutá, ako naposledy. Žiaľ nemám predstavu ohľadom toho, v akom stave jen Vaša svorka a čo by vám bolo potrebné. Pokiaľ žiadate niečo iné, budem rád ak ma s tým oboznámite. Samozrejme okrem môjho minimálneho požiadavku, by som tiež bol rád oboznámený s vašimi ponukami od Nihilskej svorky." vyslovil čo môže ponúknuť. Nechcel aby to bolo čisto kvôli jeho vzťahu s Ghaa'yel, aby sa svorka ako taká necítila zneužitá. Potreboval to spraviť týmto spôsobom.

„Potrebujem aby si bola preverená v liečení, neskôr sa môžeš stretávať aj s inými liečiteľmi, od ktorých sa môžeš učiť pokiaľ niečo také nebude v rozpore iných svoriek. Kedysi náš liečiteľ Ikke, spoločne s liečiteľom od Prizračních usporiadavali liečiteľský workshop či niečo také... takže to budú tvoje možnosti zo začiatku, keďže sa určite potrebuješ zdokonaľovať. Nikto učený z neba nespadol." oboznámil ju. Všimol si jej prekvapenia, musela mať ale pochopenia. Napokon teda prikývol na jej súhlas. Snažil sa byť milý, liečiteľov si treba vážiť hlavne ak sa jedna o svorku ako je Azaryn... malér je všade kam sa Azaryn pozrie.
Kráčal smerom k Nihilu. Povedala mu svoj príbeh v krátkosti, to mu stačilo. Aspoň sa trochu oboznámil, na viac detailov by pravdepodobne aj tak zabudol. „Tak to ma mrzí, to ohľadom tvojej rodinný." snažil sa prejaviť trochu naučenej empatie, ktorá nebola jeho silná stránka. Keď sa pýtala na neho? Bol rád, priam rád rozprával o sebe. Bol rád že sa niekto zaujíma, ten pocit bol úžasný. „Narodil som sa tu vo svorke, rovnako ako môj otec. Moji rodičia pochádzajú z dvoch veľkých rodov ktoré boli, a jeden z nich stále je mocný na Noreste." vravel, netušil či vie o akom rode/rodoch hovorí. „Avšak odišli. Rodičia, moji dvaja súrodenci...ja som tu ostal s jedným ďalším súrodencom ale ten tiež napokon odišiel za nimi. Neviem čo viac k tomu dodať." priznal, nevadilo mu o tom rozprávať. Čo mu vadilo bolo rozprávať o tom, ako sa on cíti ohľadom toho že ho všetci opustili. Nepovedal to ani Feierovi i keď očividne bol vtedy plný hnevu a žiaľu zároveň. Teraz rozprával kľudne, počas toho ako kráčal.

Chlapci boli veľmi šikovní, že to takto všetko dokázali zvládať! Asi sa poriadne vybláznili a prezatiaĺ im stačilo. Svoj endorfín naplnili na 100% počas radostného boja, ktorý očividne zapasoval každému z nich. Nikdy viac ho snáď boj nebavil viac ako práve dnešok. A ešte má aj nádherné spomienky. Môže byť na seba hrdý, i keď do určitej miery, keďže súboj bol vyrovnaný a nevyhral. Možno si raz vypýta odvetu. Musel to prekusnúť momentálne ak chcel aby tá "thing" čo mal s Ghaa'yel bola aspoň z väčšej časti reálna.
Lichotiť mu neplánoval, nač by aj. Už dosť to že mu vykal muselo stačiť k prejavu jeho akejsi úcty. Páčil sa mu jeho štýl zapasenia, jeho dravosť, odhodlanie. Mať takého člena tak by bol priam nadšený, nežartujúc o tom. Očividne by si tyto dvaja mohli rozumieť viac ako by si kto kedy myslel. Azaryn a Nihil... zvláštne to kombo. Priam pre niekoho aj nereálne. Jedine tak vo sne. Skôr by čakal že sa navzájom zabijú...
„Ide o to, že by som sa rád častejšie stretával s Ghaa'yel, bez toho aby to niekomu prišlo podozrivé. Rad by som s ňou mal budúcnosť." vravelo sa mu to zvláštne. Priam by sa až cítil otravene že musí vysvetľovať svoje city inému vlkovi. Ale bolo to potrebné a tak sa snažil tváriť... normálne. „Navrhla mi prekonzultovať s Vami spojenectvo." vyšlo konečne z neho. Snáď Arrakisovi dôjde čo tym chcel presne povedať a nemusí mu dopodrobna popisovať úplne všetko.

Bol oboznámený s Iskovou nesebaistotou a podobnými vecami čo sa týkalo jeho povahy. Bolo to na ňom i vidieť. Možno viac ako by chcel.
„Mornie možno, keby nie je už natoľko zničená, že by som sa skôr o ňu bál. Ty si mladý vlk, plný energie a rozumu ti tiež určite nechýba. V profesii si sa určite našiel tak nemyslím si, že by moje rozhodnutie mohlo byť nejak spochybňované. Verím že ma nesklameš. A Eirlys je ešte len na Thete, tá si ešte počká...no zima nečaká na nikoho." odôvodnil mu svoje rozhodnutie, no stále chcel jeho súhlas. Nemôže ho nútiť ísť na postavenie čo mu nebude vyhovovať... či môže? Môže. Otázka je či chce. „Ako sa rozhodneš? Či chceš pár dni na rozmyslenie?" pýtal sa. Čas ho tlačil. Trebalo pomaly začať s prípravami.

Rypnul si a dostal rypnutie naspäť, čo iné mohol čakať, všakže. Už už by aj sa rozbehol opäť voči nemu ale musel sa kľudne. Ostalo to pri pokrčenom ňufaku. Týpek mal veru že kuráž. Páčil sa mu. Pôsobil na neho nejak podobne ako Ghaa'yel, ktorú ľúbil... aspoň si to teda myslel. Navyše to ona mu dala do hlavy chrobáka so spojenectvom a tým všetkým, že Nihil už čoskoro nebude to čo býval a zdálo sa že mala pravdu. Schopnosti ktoré si overil u Kettu a najmä u Arrakisa o tom dostatočne svedčili.
Keby súboj pokračoval ďalej, kto vie kto z nich by vyhral. Panovník bol mladší než Zathrian no geny ich oboch mali súboje a rvačky očividne v krvi. Nebol porazený a to bolo hlavne, prezatiaľ. Aká to náhodička že sa dve alfy streti práve 1v1? Chvíľu sa mu to nechcelo veriť ale prečo by vlk klamal? Navyše onen rod mu niečo vravel. „Potešenie na mojej strane." odpovedal k jeho slovám. Díval sa stale na neho. Nechcel riskovať že v nečakaný moment by ešte niečo skúsil. „Zathrian, celým menom Èrvain Zathrian Hävitys." predstavil sa naoplátku. Rod nevravel nikomu nič, no keby mu spomenie rody rodičov, to by mu bolo určite viac známe.
Lekára postradali obaja, avšak či by Ikke zvládol ošetriť tieto jeho poranenia bolo otázne. Necítil sa dobre ich liečiteľ. Nemal ho kto vyliečiť, aké ironické... Ale možno by sa tam niekto medzi vlkmi našiel, kto by mu aspoň čiastočne rany vyliečil. Alebo príde za Ghaa'yel. Vravela vôbec niečo Ghaa'yel Arrakisovi o spojenectve? „Vlastne fajn, že sme sa takto stretli...chcel som niečo prebrať, ak Vám teda Ghaa'yel nič nespomínala..." začal vravieť a rovno i vykal. Úcty bolo treba, trochu reprezentácie. Čo by to bolo keby sa alfy spolu bavia ako malé decká že si týkajú? Ak by ich náhodou niekto počul.

Bolo počuť len vrčanie, možno i občasné knučanie. Zuby cerili jedna radosť a v ich okolí sa len prášilo. Ako súboj psov strhnutých z reťaze. Našťastie nemal to byť krutý koniec ani pre jedného z nich. Sila bola, kým bol adrenalín no už cítil že dosahuje svoje limity. Má to vôbec konca? Pred chvíľou by povedal aj že nie, kým si protivník neolíznul pysky. Zastavil sa. Stáli naproti sebe. „Žeby už mládenec nemal sily?" rypnul si zadýchane. Kto by nebol z tohto suboja? Srdce mu bušalo, adrenalín miznul. Keby vlček chce, mohol ho už možno aj zabiť, no asi tomu tak nebolo. Všimol si že mu neútočil na citové miesta, tak ako Zatrhian predtým. „Môžeš odkázať tvojmu panovníkovi že alfa Azarynu sa len tak zabiť nenechá." s pokrčeným nosom vravel ďalej. Nezdálo sa že by ktokoľvek z nich mal na pláne ďalej útočiť. Ak teda jeho slová Arrakisa nijak nevyprovokovali.

Rohatý sa nerohatého pevne držal, kým sa ho nerohatý pustil jeho chrbta a začal rohatému chňapať po piskoch. Nepáčilo sa mu to v žiadnom prípade, mať v blízkosti hlavy jeho ostré zuby, bol to desivý pohľad. Premiestnil by sa na brucho, keby protivník neurobil onen čin. Telo už mal voľné a keď sa snažil svoj pysk vyslobodiť, chcel svojou vahou prevaliť mladenca. "Postavil" sa na zadné, alebo teda skor sa trochu nadvihol a svoju vahu presunul na predné nohy s ktorými mu chcel buchnúť opäť do ramena a v zápätí hneď po ňom skončiť aby ho mohol viac dotškriabať bo chrbte.