Príspevky užívateľa

Pásla sa na tráve no bola stále na pozore. Teraz bola laňov a musela si dávať pozor či tu po nej kto-čo neskočí... Bolo tu až moc pokojne. Ako pred búrkou. Zdvihla hlávku a poobzerala sa ostražito po okolí. Pohla sa o kúsok vpred. Ničoho nezvyčajného si nevšimla, žiadny kožuštek čo by sa k nej plýžil či nejaký iný pohyb. Akurát nad ňou krkavce preleteli, ktoré upútali jej pozornosť. Nikto nikde. Zdálo sa jej. Pokračoval v pasení sa. Tráva nebola jej obľúbená pochúťka ale mala niečo iné na výber? Stále však rozmýšľala ako túto kliatbu či čo to bolo, by bolo možné prerušiť. Najradšej by sa poradila s niekým no nemyslela si že jej bude niekto rozumieť... Nie to ešte že by na ňu niekto nezaútočil z vlkov ku ktorým by sa priblížila...raz dva by bolo po nej. Povzdychla si.

Utekala preč od trosiek hneď ako si vzala ovčie runo. Bola z nej laň a nevedela to rozdýchať! Teraz bude terčom pre každého! Nemohla ísť ani len na územie svorky, však by ju tam hneď roztrhali! Panikarila. Nevedela čo má robiť, behala sem a tam, snažila sa vymyslieť ako sa zbaviť toho čo sa jej stalo ale... reálne tu nebolo čo vymyslieť. Bude teraz navždy laňou? Ona nechce... skôr či neskôr ju stejnak určite niekto uloví... zastavila sa na mieste. Ušká jej načúvali okoliu. Striehla, no mierne jej vyhladlo. Má sa začať pásť ako bežná laň? Prišlo jej to zvláštne ale skúsila to. Hlavu sklonila k zemi a odtrhla si pár stebiel trávy. Ťažko povedať či jej to chutilo ale bola hladná... Nevedela si predstaviť že by ako laň ulovila inú laň..či zajaca alebo čokoľvek iné. Vyčerpala sa svojim panickým zaobchádzaním a ak chce zdrhnúť pred predátorom, musela nabrať energiu aspoň takto. Pásla sa ďalej...

Vydala sa preč z územia za účelom lovu, bolo skoro ráno keď odchádzala a ešte videla nejaké tie pozostatky rannej hmly. Aspoň jej nebude už viac nijak prekážať pri love. Dostala sa až k troskám hradu. Nikdy nebola v jeho vnútri a mala pocit akoby ju tam niečo volalo. Na skok tam môže ísť... Na lov má predsa len celý deň.
Preliezla cez zrútenú stenu, aby sa dostala dnu. Opatrne sa prechádzala tmavými miestnosťami, kým si nevšimla nejakého zvláštneho predmetu. Ovčie runo. To by mohlo byť ideálne pre ňu na zimu! Potešila sa, mohlo by ju zohriať keď už nemá rada chlad. A tak si ho vzala, hodila ho na seba. Zrazu sa niečo stalo. Zrazu akoby sa zmenila... Na iné zviera??? Bola z nej zrazu mladá laň. Všetky fyzické vlastnosti sa prispôsobili zvieraťu a zrazu sa z nej stala laň. Čo sa mi to stalo?? v panike sa rozbehla preč.

Jej plán nevyšiel tak ako by si predstavovala no aspoň pár sekúnd mohla zachrániť. Stále lepšie akoby nič no aj tak chcela byť viac užitočná a viac pomôcť Iskovi.
Veľa vecí sa dialo naraz, sotva vedela čo má skôr robiť a už v tom momente ležal Nimlóg na zemi, stále sa vznášala tam kdesi kde predtým vábila Nimlóga ale už to nemalo viac efekt a keď sa tvor skotúlal dole svahom, odhodila ten kus čo držala celý čas v ústach, kdesi na bok k ostatným a na rozkaz od Zathriana sa vydala obhliadnúť stav jeleňa. Dúfala že už je po všetkom, bol to náročný lov no snažila sa stala držať "na nohách" alebo teda na krídlach well. Vznášala sa okolo Nimlóga, ak sa nehybal dovolila si pristáť kúsok ďalej od neho aby sa jej lepšie pozorovalo či tvor dýcha alebo či si niečo nezranil pri tom nepeknom páde.

Zdálo sa že obaja prežívajú to isté, bodaj by aj nie keď tento moment bol pre oboch priam jedinečný a nezabudnuteľný.
Keď sa náhle postavil, tušila, že už im asi stačilo tohto čarovného momrntu a mali by začať niečo robiť. Nechcelo sa jej, tak strašne moc... Ale nemala mu za zlé že sa hrnul do pokračovania v chytaní rýb. Presne ako vraví, čím skôr začnú, tým skôr sa môžu vrátiť späť a spoločne si užiť večeru. prešlo jej ako nepresná ozvena jeho slov, no podstata bola rovnaká. Mal pravdu. Prikývla a aj ona sa postavila, tým pádom sa ich držanie sa za labky prerušilo.
Prežívala toho mnoho, že sotva sa dalo povedať čo skôr. No v prvom rade bola šťastná. Snáď najšťastnejšia vlčica na svete! „Máš pravdu." dodala chvíľu po jej kyvnutí sa vydala sa naspäť k vode, okolo osamotenej ryby na brehu. Obzrela sa ešte po Iskovi, či i on ide spolu s ňou. Následne pohľadom prešla po hladine vody, sem-tam sa niečo mihlo, no bude ťažké loviť ryby za tmz s odrazom od ohňa. Bude treba sa veľmi sústrediť. Vošla pomaly a opatrne do vody. Čakala na Isku.

Jeho výrazu si všimla ale nič si z toho nerobila, po chvíli ho i tak zmenil na drobný nesmelý úsmev. Bola rada že súhlasil i keď sa jej zdálo že... Nevedela to nepopísať, čo na jeho reakcií videla ale nerobila si z toho ťažkú hlavu! Veď napokon súhlasil a navyše jej povedal že ona ho do ničoho nenúti. Takže sa nemala prečo cítiť zle. Verila jeho slovám a dúfala teda že mu nejde proti srsti.
„No ano, stále je to zdroj svetla a niečo čo vydáva teplo ako slnečné paprsky. Neviem či zrovna ryby vedia rozoznať čo je to oheň." zasmiala sa na posledným dodatkom. Vedia ryby čo je oheň? otázka roka na ktorú asi nikdy nikto nenájde odpoveď. Oheň vo vode nehorí, aspoň teda za normálnych okolností nie.

Ten moment bol nepopísatelný, keď sa napokon udialo to, na čo sa opäť odvážila. Rovnako ako Iska, aj ona zatvorila oči a potom sa stalo... Nevadilo jej že Iska nie je ten čo robí prvé kroky a práve ona je tá, ktorá to ..vedie? Nezáležalo jej na tom, dôležitý bol daný okamih a to ako sa cítili, čo k sebe cítili. Bolo to nádherné. Jemný dotyk ich úst bolo niečo tak veľké ale zároveň tak drobné. Bol to hrejivý pocit na srdiečku i keď to trvalo to len krátko. Nechcela to preháňať. Vedela aký v tomto Iska je, aspoň teda si to myslela a nechcela mu tým robiť zle. No bola rada, že od toho necuvnul. Opäť sa na neho nepozrela, trošku nervózna z momentu čo sa práve teraz stalo pretože to bolo všetko nové. No znova sa usmiala.
Moment nastal a možno už bolo romantiky dosť a mohli by sa aj niekam pohnúť aby ich okolie nezamorili pomyslené srdiečka toho aká veľká ich láska je. Nemohli sa predsa len v prvé hodiny presýtiť ich lásky inkeby Eirlys by to ani nevadilo. Ľúbila ho. „Je mi tu tak príjemné, až sa mi nechce pustiť sa do lovu ďalších rýb." podotkla po chvíľke, no mali by sa začať hýbať i keď sa jej moc nechcelo, hih.

Stále jej pozornosť neklesala, práve naopak, nasávala čo najviac informácií aby si všetko dobre zapamätala. „Áha, aha." prikyvovala a snažila si predstavovať dané situácie ktoré jej popisoval. Samozrejme že jeho slová jej dávali logiku, niečo také by ju možno ani nenapadlo... možno, závisiac od situácie. Dúfala však že nebude musieť nikoho špehovať minimálne nie v blízkej budúcnosti. No napriek tomu sa rada poučila.
„A je možné aj nejaké pachy kombinovať keď nie sú úplne že výrazne? Ja neviem... možno nejaká kombinácia byliniek alebo kvetov?" ďalej sa pýtala. Zaujímalo ju to, či je to možné, alebo je vyslovene zakázané.. nemyslela si však že by to mohlo byť zakázané. „Existuje aj niečo na neutralizovanie pachu? Či sa dá pach len zamaskovať iným pachom?" dodala ešte ďalšiu otázku, ktorá jej napadla keď nerozmýšľala nad nejakými kombináciami.

Keď ju Mensis ujistila, že Eilrys neurobila nič zlé, odľahlo jej. Prišla si občas otravná a toto jej neprišlo ako práve ten prípad pri jej slovách. Bola rada.
„Rovnako ma teší, Mensis." so širokým úsmevom po nej hodila pohľadom. Má novú kamarátku? Bola rada keď jej vzťahy vo svorke vychádzali a boli prevažne pozitívne. Vlastne ani len nevedela či niekoho nemá rada...asi taký nebol.
Bola ešte radšej keď Mensis súhlasila s jej návrhom. „Super!" pipla nadšene. „Výdrž? Chceš si zabehať? Či máš niečo iné na mysli? Ja som otvorená všetkému!" vravela a energiou v hlase. Tešila sa na čokoľvek čo malo prísť.

Pozerala sa na neho s úsmevom. „Možno áno, ale videl niekto zmrznutú vodu cez leto?? O tom dosť pochybujem." prehovorila povzbudivo. „Ľad vie byť krásny, vie robiť rôzne vzory keď voda zamrza, dokonca môže vytvoriť klzisko na ktorom vie byť veľa zábavy. Nemyslím si, že by si mal o tom vravieť že nič lepšie nesvedieš. Každá mágia vie byť istým pohľadom na vec zaujímavá." dodala. Nevedela o Iskovom vzťahu k mágii ale takto to vnímala ona. Mala rada zimu a ľad a vločky.... Síce nemala rada chlad, neznamenalo to, že to všetko rovno odsúdi.
„Dobre." prikývla keď dostala odpoveď na svoju otázku. Jej úsmev stále nemizol. Nad jeho otázkou sa zamyslela. „Na noc sa ryby skrývajú ale svetlo by ich malo prilákať ku hladine, aspoň teda niektoré. Čiže možno aj môj oheň bude stačiť na malú chuťouku." odpovedala rozmýšľajúc nad tým.
Krásny romantický moment stále nepominul, akoby bola zrazu v inom svete a všetko bolo tak ľahké, nadvnášajúce. Odlesky na jeho bielej srsti sfarbené do teplých farieb ohna pôsobili i napriek jeho chlednej mágii hrejivo. Keď sa Iska začal nakláňať, nerozmýšľala a pokračovala v tom čo začala, už bola ňufakom takmer u toho jeho. Chcela mu dať aspoň krátky božtek.

Vyletela z lesa a to čo videla, ju prekvapilo. Nimlóg stál úplne mimo ich pasce a už sa nezdálo že sa jej to podarí zachrániť s kusom trupu. Bola nešťastná, že to takto pokašlali. Kde spravili chybu? Nad tým ale teraz nebol čas sa opúšťať. Videla že Zatrhian sa pokúša o istý zámer so svojou mágiou, no tá krv skončila akurát tak na Iskovi. Ale nie! prešlo jej zhrozene hlavou.
Tam kde sa teraz vznášala na svojích krídlach, to čo držala v zuboch nemalo žiadny účinok. Chcela Isku zachrániť, aby sa po ňom Nimlóg nerozbehol. Aspoň sa o to chcela pokúsiť, minimálne ho zdržať aby Iska zdrhol. Vietor vial opačným smerom ako sa ona nachádzala, rozhodla sa priblížiť, možno sa mierne postaviť do vetra, aby jej pach s trupom udreli priamo do nozdier Nimlóga. Držala si dostatočný odstup aby ju Nimlóg nemohol nijak zasiahnuť ale bola tak blízko, aby stále držala jeho pozornosť. Vznášala sa v podstate nad cestou dolu do údolia, aby Nimlóg odvrátil zrak od bieleho kožuška. Teda... dúfala že tomu tak bude. Po tom všetkom čo sa udialo už si nebola ničím istá, no nemohla nechať Isku len tak samého vo štichu. Ona mohla rýchlo utiecť s krídlami, on...nemal tú možnosť. Podarí sa jej udržiať Nimlogovu pozornosť aby sa nikam nerozbehol? Medzi tým by mohli ostatní konať...

„Dobre, tak bež a dávaj si pozor." odpovedala Eirlys na slová od Fäoline. Keď však jej pozornosť upútalo to na čo poukázala, vybehol odtiaľ vystrašený zajac. „Nestrácajme čas, bež ich upozorniť a my s Rufusom sa pokúsime nájsť toho Nimlóga." vravela na Fäoline, bolo dôležité varovať svorku, tak keď už sa navrhla, tak nech beží skôr než bude neskoro. Oni netušili že svorka už medzi tým mohla stihnúť zahliadnuť onoho tvora..a možno mali ešte čas. Keď tu zrazu začula Isku vyť na poplach. Bolo už neskoro? Stále bolo potrebné jednať rýchlo. Zobrala do zubov kus pozostatkov čo predtým doniesla im ukázať a vydalasa hľadať Nimlóga. Okolie tu bolo hustejšie než predtým a tak sa radšej držala pri zemi, zvlietne v prípade nutnosti. Kukla za seba či ide spolu s ňou aj Rufus alebo ide iným smerom, no každopádne ona nezastavovala a mierila vpred, odkiaľ zajac vybehol. Niečo ho muselo vylákať. Možno to bola len Fäo ale možno nie. Musela to preveriť a išla tým smerom ona. Fäo mala inú úlohu. Bežala, vyhýbala sa stromom a snažila sa vnímať sebemenšie pohyby, či čokoľvek iné čo by naznačovalo že práve tam sa môže nachádzať Nimlóg.

„Tiež si to myslím ale preskumame to neskôr ak to bude možné." prikývla na slová Fäoline. „Stratil sa?" prekvapene reagovala Eirlys na to, že Nimlóg sa nikde nenachádzal. Čo teraz???
„Bolo by fajn keby to len tak nevzdá... Ale mal by niekto z nás ísť to oznámiť ostatným. Sme len kúsok od nich a zvyšok pôjde pohľadať Nimloga. Nemôže byť ďaleko." povedala svoj návrh. Museli konať rýchlo. Navyše mohol sa teraz na nich priam pozerať a mohol kedykoľvek zaútočiť za to čo mu spravili... Eirlys dufala že by aj ten kus zo zvyškov iného Nimlóga mohol slúžiť ako lákadlo. Lepšie lákadlo než svoj vlastný život.

Pri pohľade na to čo videla jej chvíľu nebolo všetko jedno. Zbytky Nimlóga. Bol to ten, ktorého chcela pôvodne nájsť? Hneď jej napadlo...To by chcelo neskôr podrobne preskúmať. Síce bola schopná nazbierať mnoho informácií i len z krátkej chvíli skúmania no samozrejme nemohla tu stráviť príliš veľa času a za ten krátky čas jej mohlo niečo uniknúť. Musela sa vydať za ostatnými. Urvala nejaký kus zo zbytku hrude/krku, čo najlepší kus sa dal. Koža, zbytky mäsa...vzala to so sebou a ihneď vzlietla smerom za ostatnými. Na chvíľu ich stratila ale podľa pachov tušila kadiaľ sa vidali. Chvíľu jej to cele trvalo samozrejme. Možno by jej to trvalo kratšie keby už není taká unavená, bolo to náročné. Dúfala že už viac Nimlóga loviť nebudú...
Napokon ich našla, netušiac čo si predtým medzi sebou vraveli, no ihneď ich prerušila ak vôbec. Hodila pred nich kus zo zbytkou Nimlóga. „Toto som našla keď som sa od vás odpojila. Trup Nimlóga...tieto zvyšky boli staré možno tak dva dni... možno to bol ten Nimlóg ktorého som pôvodne našla s Jarumim ale to ťažko povedať...krk mal zvláštne zlomený... Možno po súboji s iným Nimlógom takto dopadol ale čo by ho takto zjedlo ťažko povedať." vravela zadychčane, sedela pri tom. „Možno by to bolo dobré neskôr lepšie preskúmať s viacerými." Snažila sa si oddýchnuť.

Eirlys na moment kutikom oka zahlidla niečo červené. Žeby nejaká korisť ktorú im tam niekto zhodil ako prianie z neba? Chvíľu síce stuhla a pozerala sa tým smerom počas iného diania. Nedalo jej sa ísť rýchlo nepozrieť hneď po tom, ako sa ujistila že nemusí chytať vo vzduchu Rufusa a všetci sú v poriadku...v rámci možností. Nimlóga sa rozbehol za Fäoline ale na ako dlho? Aby zase nevybočil keď opäť zacíti zraneného Rúfusa ak sa mieni premeniť...
Pokúsila sa teda zistiť či to je nejaká mršina, s ktorou by následne ihneď bežala za ostatnými aby navádzanie Nimlóga vlastným telom nebolo až tak nebezpečné.. Záležalo by však od veľkosti, ak by sa jej podarilo niečo veľké nájsť, urvala by časť z toho... Keď nie tak by sa s prázdnymi labkami a nahnevane na seba ponáhľala za ostatnými. Snáď to len nebude nejaké muchotrávka.

Svoje hlaásenie oznamovala, prišlo jej zvláštne že by pri takom nebezpečnom love účastníci nevedeli nič ohľadom toho, čo idu loviť. Možno však pri tom zhone nastalo pár chýb a nedorozumení. Teraz však nebol ten správny moment to riešiť.
Rufusov návrh ju prekvapil. Riskovať svoj život kvôli niečomu takému? „Si si istý?" odpovedala ona sama neisto. Nepáčilo sa jej ale zdálo sa že nemajú žiadnu inú možno. Jej útoky sa Nimlogovi skôr nepáčili než ako by ho mali vystrašiť. „Iste, budeme ťa kryť." odpovedala napokon, jeho názor by stejnak asi nezmenila keby chce. Bol rýchlejší než čokoľvek viac stihla povedať a už poletoval okolo Nimlóga. Prestala používať svoju mágiu, nechcela viac uputavať pozornosť na seba, nechala to na Rufusovi ako vtákovi... čakala čo sa bude diať ďalej a bola pripravená na čokoľvek. Najmä nechcela prísť o nikoho zo svorky, musela dohliadnuť naň. Musela mu kryť chrbát keby išlo do tuhého.