Príspevky užívateľa

Ossian vedel byť mimoriadne odhodlaný keď chcel a mohol byť svojim správaním pravda aj znepokojivý. Tomu nasvedčoval i jeho rázny lovecký pochod tunelom, keď zacítil a hlavne zbadal tie modré svetielka, ktoré prezrádzali Omaru v akejkoľvek tme. Ráznym krokom sa vydal rovno bez rečí priamo, na kraj tunela cez tmu, takže prv mohla zazrieť iba jeho ohnivé oči ktoré teraz vôbec nemali bohvieako prívetivý výraz. Och ano, Ossian počul čoho sa tá žaba dopustila a len to pridal na zoznam hlúpostí, ktoré tu stihla napáchať, za čas čo sem prišiel. Avšak chcel si overiť ako to bolo, chcel vidieť to prehrešenie na vlastné oči a chcel vidieť či je to výsmech ich pánovi, alebo konala za účelom nehriešnym, hoc hlúpym.
" Pozdrav vás Hati..sestra." vyslovil s neurčitým tónom, ktorý si ťažko vyložiť. Milovala toho bezbožníka, s ktorým sa rozhodla splodiť deti?

Nebol si istý čo sa vlastne stalo a hlavne si nebol istý, čo si o tom myslel. Vedel len, že to nebolo dobré a že chce svoje pocity patrične s niekým prebrať. Kupodivu nešiel ani za sestrou, ani za Salome, s ktorou by si za normálnych okolností o tomto rád podiskutoval ( hoci sa za ňou s jeho myšlienkami rozhodne chystal), mieril za Nirixovými stopami, a rozhodol sa dúfať, že si dokážu rozumne pohovoriť o viere ako rovnocenní. Dával tmu šancu, chcel veriť v to, že je mesiáš kometentný, pretože to bolo potrebné a uvedomoval si to viac než inokedy. " Pozdrav Hati, bratu." pozdravil, keď kráčal po chodbe smerujúcej k átriu, kde sa údajne udiala, tá udalosť. Nešiel priamo od toho ako strážil Bellannu, nechal si pár nocí načas, aj keď po správnosti mal možno spraviť vyjadrenie a hlásenie okamžite. Potreboval však chvíľu premýšľať. Potreboval sa poradiť s Hatim, potreboval najprv jemu predniesť svoje úvahy. A keď ju tam videl.. Nechcel uberať na vážnosti situácie a rozhodne nehodlal spochybňovať Salomine slová, pretože im veril. No i tak mu to nedalo spať. " Neruším Nirix?"

Sedel zamyslene premýšľajúc nad udalosťami, čo ich posledné obdobie stíhali. Nemal dobrý pocit a hodlal robiť všetko preto, aby jasne vyčítal, čo mu Hati naznačuje. Dialo sa niečo zlé a on to vedel, hoci ešte nevedel o všetkom čo sa dialo. No Hati mu dal jasne najavo, že skôr či neskôr sa udejú veľké veci a tak nepochyboval o tom, že trest stihne tých, ktorí hrešia, len v modlitbách dúfal, že sa neodrazia i na ňom. Čo mu chcel naznačiť tým, že ho spravil neviditeľným. A možno to nebol trest ako si Ossian vyložil, ale podklad preto, aby Bellanne uľavili od trestu. Či naopak, podklad preto, aby mohol s istotou povedať že bola tak vinná ako mohla byť. Nad Bellannou premýšľal dlho, lebo mu to nedalo spať, no odvtedy sa pohli ďalej. Mal však oči na stopkách a bol pri bledej vlčici ostražitejší než doposiaľ.
"Hati, najvyšší na nebesiach, vyslyš moje modlitby." prijmi moje služby, pretože ja robím ako mi kážeš a s láskou prijímam tvoju vôľu. Mával sen. Plný slnka. Nič vôkol len púštne duny a žiarivý slnečný deň. Bez iných duší. Tak ako keď bol neviditeľný, len prevrátene, akoby neexistoval nik na svete. Len slnko. A krv.
Možno by sa mal pre odpovede vrátiť na púšť, na ktorú vkročil prvý krát a tam prebdieť dni v modlitbách, trebárs bude múdrejší. " Hovoríš v hádankách." skonštatoval a v duchu sa pousmial. Hati vždy hovoril v hádankách. Nepotreboval vôkol seba prehlbovať ticho, no i tak to robil. Rád vycentroval svoje sústredenie. Po modlitbe ho prerušil a ani doteraz nevedel, že tu nebol sám.

" Má tvoje hrabanie sa v špine nejaký špeciálny význam?" riekol sivý vlk pozorujúc ako sa hrabal odrastenec v odpadkoch. Pozoroval ho bez náznaku zdielanej radosti či zabavenia, ktorým ho mládenec obdaroval. Nemienil sa veru smiať. Ossian sa smiať nebude a nikto sa nebude smiať na ňom. Pri tom tóne a drzej poznámke mu myklo kútikom. " Len aby o teba nakoniec nezakopla." skonštatoval napol vystríhajúc Lailinho syna, aby sa prestal snažiť nasrať ho. Snažiť sa ostatne ani moc nemusel, pretože Ossian mal hneď zoznam vec, ktoré by mu vytkol. Hodlal s nimi vlastne i začať. Perfektná noc na výchovu smradov. Aj keď si spomenul na Rue a toho ako zo začiatku ľutoval, že sa vôbec začali rozprávať. No i to prinieslo ovocie. Snažila sa a to si cenil.
"Abraxas však?" Iste ZISTIL si mená súrodencov čo s disrepšektom vyrušovali Ossianovu kázeň. A tým vyrušovali a urážali aj Hatiho. " Ty samozrejme vieš kto som ja. Alebo si možno nie si istý."

Sivý vlk nechal aby si svoj úlovok niesla Marion a aby ona rozhodla kde a ako jeho časť patrične obetujú Hatimu na znak vďaky za prežité noci i temné dni. Sestra nahodila zaujímavú myšlienku, na ktorú nevedel odpovedať, preto sa rozhodol mlčať. Ossian vyslovil námietku až po tom, čo ho zľahka nenápadne varovala aby do nej nerýpal. Síce podávala informáciu ako žart, nebola vtipná. Zobral však všetko s nadhľadom a pokojne riekol. "Och Marion, si na omyle. Kárania NIKDY nie je dosť". Od toho tu ostatne aj bol.
Vydal sa potom potichu za ňou do ulíc mesta, zdanlivo prázdnych v túto hodinu, no iní sa vždy zdali byť prázdne než boli.

Prechádzal popri budovách pokojným krokom a v Hatiho mene samozrejme sa obzeral vôkol seba, ňuchal, mal oči na stopkách. Tváril sa síce pokojne, len váhavým skúmavým krokom pokračoval ulicami. Hľadal koho zazrie a koho vyspovedá , ktorým sa mali venovať. Či opäť stretne Ruo a spýta sa jej ako napreduje s modlením, či stretne nejakého úplného pohana, ktorému vyčisti žalúdok, alebo sestru, ktorú určite mohol tiež z niečoho vyspovedať.
V skratke, sivý osamelý kmet mal dnes mimoriadnu potrebu starať sa do niečích vecí- v mene božom samozrejme, inak ani nekonal. Preto skoro ako žralok cítiac krv svojej koristi, spozornel, keď mu do nosa udrel pach mladého výrastka z kultu. Krok zrýchlil, aby mu mladý neušiel a keď sa mu zjavil kdesi medzi domami vysoký odrastenec Lailinej krvi- ten čo s tou druhou žabou mali absolútnu neúctu na jeho kázni, oči sa mu skoro až zablysli.
"Dúfam, že sa venujete bohumilej činnosti mladý muž. Pozdrav vás Hati." povedal mu spoza chrbta prísne.

Aj keď sa cítil pomerne príjemne, na to, že bol s cudzou osobou, vlastne mimoriadne príjemne, jeho výraz v tvári trocha sprísnel, keď sa zahľadela na labky a zatvárila sa ustarane. Pozorne so zľahka prižmúrenými očami počúval, čo ju trápilo, zdalo sa, že sa jej hovorilo ťažko, ale Ossian jej to nijak neuľahčoval, ani nesťažoval. Jednoducho mlčky čakal. bol vlastne možno aj celkom rád, čakal na možnosť, kedy si i niekto iný všimne neznalosť mesiášovu a neznalosť iných členov svorky a ich patetické vysvetľovanie si Hatiho viery po svojom, avšak nehodlal mesiáša zhadzovať verejne, zvlášť preto, že si nikdy nemohol byť istý, že ich nepočujú nesprávne uši. Bol rád, že si toho Lesley všimla a že sa rozhodla mu zdôveriť s týmto trápením a varovať ho, rozhodne však bolo nad mieru aj jemu jasné, že to nebol iba mesiáš kde si trebalo dávať pozor čo poviete. Nijak sa tým netajil, preto na otázku, či mu môže veriť neodpovedal. Napriek tomu, mal pri pohľade na ňu chuť povedať, že môže. " Hovorte."

Možno bol skutočne vďačný, že si naň Lesley spomenula a on nemusel doživotne kráčať bez povšimnutia ako zatratená duša, nebol si istý, či je tak úplne vďačný natoľko aby mal potrebu jej niečo splácať.
Skoro sa neudržal a takmer, ale takmer vyslovil nahlas vetu - Nemám takú potrebu, z čo by možno milú vlčicu zas toľko nepotešilo a kto vie, možno by mu palicou ľahla znova. Minimálne by sa ukázal ako jedno hovado, ale takto on nad tým nepremýšľal. Prečo by mal chcieť niečo splatiť? Nehovoril, keby bol v opačnej situácii, tiež by možno bol rád, keby profitoval, ale - nuž v podstate to bolo jedno, pretože skôr než stihol namietať, vyslovila vlčica o čo išlo a na to nemohol povedať nie. Vedel už predtým, že sa zaujíma o vedomosti a o správnu cestu viery, preto nonšalantne prikývol. " Isto, bude mi potešením."

Pomalým krokom postupoval k vlčici aj po tom, čo už vedel kde presne je. Nenáhlil sa, mali koniec koncov času- minimálne on mal. Nemal však pocit, že by sa i on chcela náhliť za povinnosťami, pretože nech boli aké chceli, ich rozhovory zatiaľ vždy priniesli hlboké myšlienky, že aj Hati by im musel odpustiť zdržanie, ak ich počúval. A on ich počúval, počúval ich vždy. Môj pane, ty si najvyšší z najvyšších. Povedal v duchu krátko pozerajúc k oblohe, kým sa dostal k vlčici na dosah, kde si dovolil usadiť sa k jej boku.
"Smiem?" zastrihal ušami pýtajúc sa viac menej zo slušnosti, pretože nerátal s tým, že by ho poslala v mene božom kade ľahšie. Nechal chvíľu priestor ticha, prerývajúci chladným nočným vánkom. Aj keď nič nevravel, z očí mu bolo jasne poznať, že niečo chce a popravde nevydržal ani priveľmi dlho kým sa zhlboka nenadýchol.
" Vaše kázanie na cintoríne bolo prínosné, myslím, že viacero veriacich si uvedomuje, že viete o čom hovoríte. Viesť omšu pred toľkými tvárami bolo stresujúce a keď ma mesiáš požiadal, aby som tak urobil, priznám sa boli ste jediná osoba, kvôli ktorej som sa cítil znepokojene. A to neberte zle Salome, nezvyknem si to priznať často. Vážim si vaše vedomosti a váš názor na moju kázeň." Zvedavo, trocha napäto očakával odpoveď na jeho nedokončenú otázku, hlboko dýchal a uprene na ňu pozeral. Nerád odkrýval karty takto očividne, ale chcel počuť čo si myslela o jeho kázni, obaja vedeli, že aj ona mala mať právo omšu viesť.

"Priznám sa, neraz som sa pýtal sám seba podobnú otázku. V meste sú mnohí čo si hovoria veriaci a pritom sa nedajú považovať za Hatiho služobníkov, pretože ich viera je povrchná. Chcú kráčať v jeho stopách ale nevedia čo to znamená." zamyslene pohliadol kdesi k oltáru a na vlčicu nepozrel, úpenlivo premýšľal a bolo to vidno i v mimike jeho tváre. " Otázkou je, z akého dôvodu sa Hati rozhodol tolerovať takú povrchnosť. Alebo ju- naopak netoleruje a - a teraz budem hovoriť možno trúfalo, ale myslím, že svedkami toho, že posiela tunajším služobníkov, tým myslím vás i mňa, ktorí napravia túto chybu. Privedú ich na cestu na ktorej majú byť aj so všetkým porozumením. Mohli by sme to nazvať aj spásou Salōmē, ale s tak silnými slovami musím narábať opatrne." upriamil pohľad na plavú vlčicu, spýtavo v nej hľadal akúkoľvek reakciu na jeho myšlienky.
Súhlasne jej prikývol a dovolil si pri spomenutí nepredvídateľných ciest upriamiť pohľad k vitráži.
"Rozhodne"
Ossian bol oddaný pánov mesiaca, ich jedinému bohovi, ako nikto iný a málokedy cítil dôležitosť aj v iných aspektoch života. Keď však počúval o službách pre zosnulých a pozostalých, úlohe ktorá sama bola pre veriacich dôležitá, začali sa mu hlavou motať myšlienky nad jeho životom, ktorý bol výhradne zasvätený Hatimu a bolo to dobré. Kto však pochová jeho a sestru a kto dohliadne na to aby aj oni našli pokoj? Nemohli sa spoliehať na jediného rodinného príslušníka, že budú rozprávať ich príbeh, pretože pre nich boli zatratení.
"Často zabúdame na históriu, to je pravda. Myslím, že si mnohí ani len neuvedomujú aká je dôležitá. Ráta sa všetko na našej ceste, každý jeden okamih"

Za posledné obdobie sa toho udialo veľa a sivý vlk mal rozhodne nad čím premýšľať. Nebolo to len udalosťou ohľadne Bellanny, ktorá ho na jednu stranu nahnevala, možno sklamala, no zároveň ho do istej miery znepokojovala. Dialo sa niečo zvláštne, zažil to i on sám a rozprával o tom i Nirixovi aj Sālomē, pretože ho do donucovalo zvážiť, že belavá vlčica s prchkou povahou, ktorá si nedávno odpykala svoj trest, možno skutočne nevedela čo robí, udalosti boli prinajmenšom podozrivé a zdalo sa že ani sám Hati na ne nemal odpoveď. Pdsian sa síce už vyrovnal s myšlienkami že ho Boh trestal, vždy sa však trebalo mať na pozore. Dejú sa veľké veci a čím väčšiu pozornosť znameniam venuje tým viac pripravení môžu byť.
Kráčal celkom na kraji medzi starými vrakmi a tentoraz dával pozor kam šliape. Zbrusu nový vzorovaný plášť, ktorý mal teraz právo nosiť mu tak trocha zavádzal. Nikdy nenosím plášť. Primárne z dôvodu že mali s Marion iba jeden a on počas ich púte uprednostňoval aby bola od hriechu uchránená sestra.
Do nosa mu udrel pach cudzinca. Ossian spozornel, zastavil a krátko sa zahľadel do tmy. Akú zblúdilú hriešnu dušu sem Hati priviedol? Uvidí sa. Pomaly sa vydal po pachu a keďže B obozretný, všimol si drobného pohybu tmavého vlka o čosi skôr než sa celkom priblížil, hoci tmavá farba to po tme sťažovala.
"Pozdrav vás Hati pútnik" hlesol vyrovnaným pokojným hlasom a prišiel bližšie, kde zastavil. Napriek tomu že pôsobil uvolnene, jeho hlas nijak nenasvedčoval že je priateľský, priam naopak. "Myslím že ste zablúdili."

Plním tvoju vôľu. Plním ju s radosťou. Ale povedz, robím to dobre? Robím pre teba dosť môj pane? Ty si najvyšší a vidíš všetko. Povedz len slovo a ja urobím čo žiadaš. Zahladený do mesiaca, ktorý halili nočné mraky úpenlivo sledoval oblohu. Možno sa len modlil, možno tak trocha prosil o znamenia. Čas strávený s Hatim, či interaktívny alebo v tichosti ho však vždy napĺňal. Po chvíli upretého pohľadu k oblohe sa Ossian pousmial, v duchu sa rozlúčil a pomaly začal zliezať z konštrukcií starého kolotoča na pevnú zem. Noc bola chladná a bolo to cítiť ako vo vzduchu tak v stuhnutej tráve ktorá nad ránom chytí prvé zimné námrazy. Ossian vydýchol a chladným vzduchom sa predral slabý opar. Vybral sa pomaly naspäť hlbšie do mesta, hoci ho nebolo na škodu priniesť i nejakú poživeň, ktorú si so sestrou dnes dajú. Aj keď už neboli sami, neprestali sa starať jeden o druhého aj takouto formou. Ossian trávil mnoho noci s rôznymi členmi jeho novými známymi, s ktorými viedol dôležité rozhovory a viedol ich rád, rad sa angažoval. I tak hola spoločnosť Marion najpríjemnejšou, kde aj keď na ňu neprestaval dohliadať, mohol vypnúť a len tak byť bez toho že by skúmal čo sa kde robí.
Zavesil prv pri zemi, či predsa neucíti pach malej koristi a keď chvíľu krúžil a nič nezachytil, zdvihol hlavu a zavesil do vzduchu takzvane s vysokým nosom. Miesto pachu zveri mu udrel do nosa pach Hatiho služobníčky a on si spomenul že s ňou chcel predtým I tak hovoriť. Neváhal a vydal sa do tmy, nasledujuc ju a aj keď ešte nevedel kde presne sa nachádzala, nahlas povedal. "Pozdrav vás Hati Sālomē"

Odvracal ešte stále troška zahanbene pohľad keď si Lesley vzala náramok k sebe. "Ďakujem." Odpovedal potichu. Nemusela to robiť, priam by sa nečudoval keby ho rovno poslala zaslúžene kade ľahšie. Nemal si dovoliť takto niekoho vydesit len preto aby sa zachránil, čo keď by z toho zošalela a jemu to nepomohlo? Čo potom? Pokračoval by deň až kým by sa nezbláznili všetci kultania? Toto však nebol dôvod pre ktorý bol znepokojený a rozhodený. Pochopil, že sa stalo niečo čo sa stať nemalo a to malo dopad na jeho osobu. Možno to nebolo znamenie toho že jiečo robí zle ale znamenie preto že niečo by robiť mal. Ale nerozumel tomu. "To neviem. Ale nejaký dôvod pre môj trest musel byť nesmiem ho brať na ľahkú váhu." Dnes sa bude modliť vo dne i v noci a hľadať božiu pomoc aby zistil čo je zle. "Slečna Pierrot, keby ste mi nepomohli,"

Mal za to že sa belavá vlčica príliš často zaoberala svojimi emóciami a dávala im priveľký význam, hoci to od neho takto mohlo vyznieť chladne. I on mal emócie, I on vedel byť smutný či šťastný, aj on vedel milovať a chcel byť milovaný, hoci sa táto láska vyťahovali aktuálne výhradne na Hatiho. Keď raz bola sestra nešťastná naoko pre hlúposť, upozornil ju aby neplakala kvôli niečomu čo nie je vo svojej podstate dôležité Raz k tomu bude mať dobrý dôvod a potom bude zúfalá, nebude si vedieť rady. Výnimočne to od neho nebola rada k správnemu životu veriaceho ako rada k tomu aby sa uchrániť pred zbytočnou bolesťou a nepripušťala si ju. To bola ale jeho sestra. Bellanne nemohol dat rovnakú radu, preto prikývol. "Prirodzene to vie byť frustrujúce no musíš pochopiť že Boh je láska a preto je aj šťastie. Keď toto pochopíš, bude to naopak jednoduchšie. Ale ani Hati nás nedokáže uchrániť od bolestí, ktorých sa voči nám dopúšťajú ostatné bytosti, hlavne také ktoré sú nám blízke. Je však na tebe akú dôležitosť tomu hudes prikladať a či dovolíš aby si nasla v Hatim útechu. Môže to byť zložité" uvažoval a snažil sa vážiť slová tak aby nevyznel príliš sentimentálne ale tak, aby v ňom dokázala nájsť I pochopenie
. " koniec koncov, mnohé skúšky a trápenia sú súčasťou života a trpieť pre Hatiho a za Hatiho vieru je pocta. Nemôžem však tvrdiť, že sa nestane že si niekto vyloží jeho slovo zle."
Určite sa to mohlo stať, narážal teraz na to že mesiáš nedovolil Bellanne poznať či je jej rodina v bezpečí, čím jej spôsobil bolest. Rozumel jej bolesti ale rozumel aj tomu že to pre ňu nesmelo byť dôležitejšie než ich pán. Preto Nirixovo rozhodnutie z jednej časti i trochu schvaľoval.
"Aj keď sme sami zodpovední za to či sme hodní Hatiho lásky, he to v prvom rade on kto vidí všetko a rozhoduje koho prijme do svojich radov. Tak ako teba volal k sebe, tak ako volal mňa dávno predtým nez som vedel kým je, tak komunikoval s každým z nás. Ti ktorí sa tu narodia nemôžu byť volaní a povolaní preto rozhoduje či zachrániť ich život a to je konečne rozhodnutie. Pokiaľ sa tak nestane, je k tomu zaručene veľmi dobrý dôvod. Preto sa nesmie ceremónia narúšať. Keby si narušila ceremóniu a jedno z vĺčat sa tak potom neskôr ukázalo ako kacír a hriešnik a narobilo ostatným škody, nedajbože by niekomu vzalo život, čia by to bola vina?"
Uprel na Bellu ohnivé oči a jeho pohľad dlho zotrval, napokon ho však povolil a trocha sa zasmial.
"A krv nepriateľov? Čo myslíš, koľko tu asi tak kolo padnúť životov a aká je šanca že by z nich telesné tekutiny boli uskladnené a vystačili na všetky ceremónie mladých? Niekto len chcel byť dramatický. Nanajvýš potkany." A hygiena 10/10 samozrejme.

Bola krásne zmena hovorí s jiekym s rovnakým názorom kto nebral povinnosti ako veriaci na ľahkú váhu ani ich neprekrúcal podľa toho ako mu to vyhovovalo. Bol spokojný a tak navonok pravdepodobne aj pôsobil. "Lepšie by som to nepovedal Sālomē, máte pravdu. Bohužial si myslím, že si mnohí túto skutočnosť neuvedomujú a interpretujú vieru celkom iným spôsobom. Zarážajúce na tom je že zodpovedné osoby to dovolili." Schválne neoslovil Nirixa menom, pretože nevedel, akí boli predošlí mesiáši a je možné že chyba nastala dávno predným. "Tak vidíte, Hati vám vnukol myšlienku zostať tu, rovnako ako viedol moje kroky priamo sem. Možno je naša úloha v kulte iná než by nám napadlo." Už teraz bol presvedčený ze sa jednoznačne s úrovňou viery niečo muselo zmeniť a bolo to možno práve na ňom. Na nich, takých čo sa vyznali. Veril že zakrátko aj Marion môže byť prínosná, koniec koncov ju učil a mnohé stretnutia s inými veriacimi vo svete absolvovala s ním a priučila sa rovnako ako on. Stále ju však tak nejak bral ako neskúsenú a mladú, možno ju však trebalo viesť správnym smerom už oveľa menej než myslel.
"Takže vravíte, že sa v rodine staráte o zosnulých? Úctihodná úloha a verím ze mimoriadne dôležitá, aj keď sa do podobných rodinných zvykov vcítiť bohužial neviem. Zabezpečujete aby vaši zosnulí našli večný pokoj?" O neho by zvyšok rodiny už ani nezavadil ani by sa k nemu nepriznal, ale časy kedy to Ossiana trápilo dávno pominuli a nebolo to preňho dôležité.