Príspevky užívateľa

Bola časť Ossiana, ktorá dúfala, že sa nájde niekto ďalší kto započuje Hatiho hlas rovnako ako on. On vedel kam chcel smerovať, vedel že jeho práca je šíriť božie slovo, je to jeho úloha daná Hatim a plniť ju bude do skonania sveta. Nebola jediná ktorú mal, respektíve bola tak prepájaná s inými že vedel, že jeho poslanie je tu veľké. No I tak. V snoch vídal púšť, krvipreliatie a vlky oslavujúce Hatiho nepriateľa. Okolnosti ktoré sa diali vo svorke, zlé udalosti, ktoré neboli dobrým znamením a toto slovo Hatiho si trebalo vyložiť, vnímal, dostával iba on sám, I keď aj Mesiáš bol v túto vec kompetentný, pretože nemožno mať mesiáša, ktorý by nekomunikoval s Hatim. Lenže, komunikoval? Nirixova odpoveď na všetko, odôvodnenia boli, Hati povedal, no následne sám nechával veriacich v neistote, nepresvedčený Hatiho vôľou a prianiami. Ako mal potom presvedčiť Ossiana? Aj keď sa ich vzťahy zlepšili a našli v sebe možno vzájomnú dôveru, sivý vlk neprestával byť skeptický voči jeho dôveryhodnosti. Aj kompetenciám. Bol však vždy vybraný Hatim a toho slovo bolo sväté.
I keď by teda rád svoje posledné trápenia a vízie, Hatiho slovo zdieľal s niekym kto to počuje tiež tak, nemohol poprieť, že Rue sa na prácu popravcu hodila. Geneticky, podľa toho čo vedel a udalosťami ktoré sa diali, si to tak Hati prial.
"Myslím že je to aj Hatiho voľba. Jeho vôľu budeš vykonávať inak ako napríklad ja, no o nič s menšou dôstojnosťou. Či dôležitosťou."
Obraz púšte zaliatej slnkom, ktoré znenazdajky skryl mesiac v zatmení, zahalujúc oblohu krvou sa Ossianovi vrýval do hlavy akoby tam snáď stál. Na koment na moment možno pôsobil nepríčetne. Zamyslene. Čo to znamená? Chystáš snáď niečo? Urobím všetko čo chceš, len prijmi moje modlitby a veď ma.
Ossian sebou cukol, potriasol hlavou a pohľad vrátil naspäť do reality.

Po okamžitom zistení a potvrdení, že chýbalo v meste jedno z Lailiných detí sa bezodkladne vydal na pátraciu akciu. Vyžiadal si, aby aj brat pohrešovanej mohol vyraziť s ním a pomôcť mu, pretože vedel, že sa pokúsi urobiť skutočne všetko preto aby ju našli- pokiaľ sa naozaj niečo stalo a jednoducho nepláchla, s touto verziou bol trocha skeptický, pretože sa jednalo o Lailine a Alexeiove dieťa ktoré no- malo povesť akú malo, vďaka ich úžasným rodičom- špeciálne otcovi. Čiernobiela mladá veriaca bola však tiež Salominou neterou a bolo nevyhnutné ju nájsť- v poriadku. Diali sa zvláštne veci a neboli dobrými znameniami. A zlé predtuchy, zlé pocity ho sprevádzali viac než inokedy.
Bol bez stopy. Rozhliadal sa okolo seba, vetril, kráčajúc po rozsiahlej lúke, ktorá nemala konca.
"Abraxas zopakuj mi, kedy si videl sestru naposledy?" spýtal sa zadumane, akoby sa snažil prísť na koreň tejto hádanke. Tvár mal zamračenú- sústredenú, nos sklonený k zemi, snažiac sa zachytiť akúkoľvek stopu.

Vlčica nebola ďaleko od pravdy, myslela si veľmi dobre. Už z rozprávania Ossiana upútalo miesto- domovina o ktorej hovorila a nepochyboval o tom, že keby sa nezaviazal zostať v Hruffe a slúžiť Hatimu odtiaľto, bolo by práve toto možno pútnickym miestom, ktoré by chcel navštíviť.
Že považovala jeho lojalitu k Hatimu za šľachetnú mu padlo vhod, že to vyniesla na povrch teda, pretože možno viac ako inokedy potreboval pripomenúť, žena svojej ceste sa naskytli nepredvídatelné prekážky, ktoré ho skúšali a už ich neraz preskákal. Ossian netrpel falošnou skromnosťou, jeho lojalita Hatimu bola však vec neodlúčitelne nespochybniteľne nevyhnutná, nad ktorou sa nemohol ani len zamýšlať, pretože mu patrila. Patril Hatimu celým svojim bytím, svojou dušou. To on ho zachránil. " To on mi udal smer v životnej púti." povedal. Veril však, že tomu tak bolo aj pri nej samej a tak nemusel túto problematiku rozvíjať- vysvetlovať viac než bolo nutné. Salome vedela, o čom hovoril.
"Ďakujem vám."

Sivého vlka úprimne zaujímalo kde v ich rodine nabralo vĺča okamžitý duchovný smer, pretože ich matka sa zdala byť nevzdelancom povrchným vo viere od prvého dňa čo ju videl, I keď si orv myslel že bola pre ňu zapálená hoc možno nie v celkom správnom zmysle. To sa však ukázalo že ju to časom akosi priveľmi prešlo. Ich strýko - mesiáš, nech sa snažil ako chcel, možno vieru prežíval skutočne čo by ostatne bol hriech, keby nie, no nevedel ju správne interpretovať, čo bolo tiež na hanbu. Pssian priveľmi tieto vĺčatá nevídal,vôbec nie tak ako zamýšľal a preto ho odovzdanie Hatimu a chápaniu jeho slova a vôle prekvapilo. Možno mala Omara výčitky svedomia a snažila sa. Nič menej pozýval hlavou.
"Veľmi dobre. Dôveruj Hatimu celým svojím bytím a odovzdaj mu svoju dušu. Nemá sa báť ten, kto vzpína ruky k bohu" potvrdil a podobne ako Salōmē, I on vzal odrastenca za šiju a šmaril ju do vody.

Jméno postavy: Ossian
Jakým předmětem byla postava začarována: žiadnym, Ossian je obeťou podvodu!
S kým a kde hrála: Kettu - železnica
Kolik postů ve hře přibližně odehrála: cca 5
Krátké shrnutí příběhu: Ossian ako Bellanin sprievodca vierou, ju mal viesť cez ceremoniál veriacich, ktorí si konečne vyslúžila. Nevedel však, že si vlčica prehodila telá s Kettuom a i keď mal podozrenie, že sa správa zvláštne, vykonal s ňou ceremoniál a týmto sa stáva duchovným bratom Bellanny ( Kettua), čomu z duchovného hľadiska pripisuje veľkú dôležitosť
Dopad na postavu: Aktuálne na Ossiana dopad hra nemá, ale. Všetky ceremoniály duchovné berie s veľkou vážnosťou a zatiaľ netuší, že sa jedná o podvod. Preto tento dopad ešte nekončí. V širšom časovom rozpätí ho prípadné odhalenie ovplyvní vrámci dôvery k belavej vlčici, ktorá to má už tak nahnuté - nehovoriac o tom, že sa môže cítiť podrazene a nedocenene. Zároveň je táto udalosť rozhodne veľmi veľmi zlým znamením, nič menej Ossian zatial nič netuší.

Vlčica mu dala za pravdu, ako aj mohol predpokladať a tým považoval časť formalít o plese za ukončenú, i keď by sa normálne o priebehu modlitieb a odpustení mohol rozprávať do skončenia sveta. Teraz ho však zaujímalo mená, ktoré mu vlčica predniesla, avšak ani jedno nebolo to, ktoré hľadal. Neznamenalo ho však, že by ho to nezaujímalo, práve naopak. Mesiáša s menom Batdog nezažil ani on, veril však, že Nirix áno, vzhľadom na to, že po ňom nasledoval. To ho teda nezaujímalo. " Vulonkrein. Povedzte mi, aká bola mesiáška? A pred ňou? Aj keď ste sa nenarodili pri iných mesiášoch, história viery je vždy dôležitá, dáte mi za pravdu? Bol by som rád, keby ste mi porozprávali viac. Pokiaľ vás to neobťažuje" tým vysvetlil svoje pohnútky, tak trocha.

Bola to pravda, história božieho slova sa tvorila skrz nich všetkých, skrz všetkých, kto bol ochotný počúvať a nechať sa viesť. Býval hlupákom, keď začínal a myslel si, že nemal také šťastie ako iný. Napokon, svoju cestu k Hatimu si našiel a bola možno pevnejšia než cesta mnohých, ktorí sa do nej narodili, pretože bol odhodlaný a navždy vďačný Hatiho slovu.
Krátko sa pousmial, čo nebolo vídané zas tak moc, skôr však akoby nevedel, čo odpovedať. Nemusel však dlho premýšľať, pretože vlčica nadviazala na jeho predošlú otázku a rozrozprávala sa. A Ossian počúval. Keď rozprávala, obzeral sa okolo, snažiac sa nasať energiu z miesta ktoré popisovala, práve podľa toho, kde sa teraz nachádzali. A veruže ju cítil.
„Miesto o ktorom hovoríte v sebe musí niesť silu, ktorú len málokto zažije. Nielen z mesta." podotkol. Znelo to dobre. Znelo to ako miesto, kam by sa pútnik chcel, mal pozrieť a možno bola aj škoda, že na svojich cestách narazil na kadejaké spoločenstvá uctievajúce Hatiho ale na tento- boží chrám, doposiaľ nie.
Po krátkej odmlke sa predsa pokúsil aj on priblížiť vlčici odkiaľ pochádzal. „Moja domovina nie je pobožný kraj. Vyrastal som v obyčajnej svorke, na neveľmi utešenom mieste. Od raného veku sa však so mnou Hati spájal. Prepojenie medzi mnou a mesiacom som nedokázal svojho času vysvetliť ani pomenovať, ale čím viac pozornosti som mu venoval, tým bol hlasnejší. A čím hlasnejší bol, tým viac som sa odcudzoval od rodiny. Napokon som sa vydal na cesty a zisťoval viac. A keď som sa vrátil, i v domovine to bolo, akoby sa vrátil niekto iný. Moja podstata sa však nezmenila, len som dozrel. Ako osvietenie. Viete si predstaviť, že s pochopením sa moja viera nestretla, pretože kto nechce, nerozumie. Za to Marion- Marion si nemyslela, že to o čom kážem je hlúpe. A je mojim najväčším úspechom- to jej nehovorte.“ Dokončil, ku koncu podvihujúc kútiky úst. Uchechtol sa, potichu.

Videl mladú vlčicu rád, pretože pozoroval či dala na jeho radu a musel podotknúť, že bol spokojný, že sa ako mládež kultu bola ochotná poučiť a napraviť nedostatky, ktoré neboli jej vinou ale vinou - keď nie zosnulých rodičov, tak pána mesiáša a akejkoľvek inej kompetentnej osoby, akejkoľvek staršej osoby, ktorá vedela o Hatim viac než Rue doposiaľ. V takých chvíľach si s radosťou pripomenul, že sa pomaly začal vynárať zmysel toho, prečo tu bol, i keď rozhodne nebol zďaleka jediný.
"Dobre," podotkol uvoľnene, neurčito a vydal sa hore po schodoch. Otrávene si otriasol mokré nohy.
"Tak, už máš predstavu, ako by si chcela, či vedela Hatimu najlepšie slúžiť?" možno s ňou začal hovoriť tak ako s ním. V takom prípade by bola jej cesta jasná- ledaže by to poprela.

Aj keby chcel, nemohol Heidi protirečiť pretože- Aj keď nevedela o čom hovorila, musel aj keď moc nechcel uznať, že nebola ďaleko od pravdy. Dávalo to zmysel, kládol dôraz na to, aby bol Hatimu odovzdaný, aby bol vždy na jeho prvom mieste, ale nedovolil sestre odovzdať sa mu samej za seba. N Znamenalo to, že mu na toľko nedôveroval? Hatimu dôveroval. Možno nedôveroval tak jej alebo sebe.
Uvedomujúc si, však, že nemohol namietnuť nič, nemohol sa hádať, stíchol a zadumane pozrel do zeme. Pri iných dokázal zachovať nadhľad, pevný postoj za ktorým si stál. Stál si za ním v podstate i teraz, ale pravdou bolo, že Heidi ho mala prečítaného, aj napriek ich dlhému času bez kontaktu. Nevedel s ňou hovoriť rovnako, pretože cítil ako nad povrch vyplávavajú všetky tie aj nepodstatné detaily a udalosti, ktoré dávno zakopal pod zem. Bola mu ale sestrou, s ktorou prežil nemalé obdobie a to nijak neovplyvní.
Zostával ticho, ešte dlho po tom čo dohovorila, no Heidi musela vidieť, že nevedel ako povedať to čo chcel. Aj ho zamrzelo, kam sa to až dostali. A to bolo na tom najhoršie.
"Keď budeš niekedy v úzkych, vyhľadaj ma. Pomôžem ti- pokiaľ tým nepôjdem proti svojej viere" iným jazykom nedokázal povedať - Som rád, že ťa vidím.

Prítomnosť sestry bola tak nečakaná, že nebol veľmi zhovorčivý, nedokázal byť. Osamelý kmet vyzeral akoby dostal úpal a slnko mu vyžralo z hlavy všetky myšlienky. Aspoň tak si úpal predstavoval. Zhrozene vyvaľoval oranžové oči na svoj klon a snažil sa uchopiť akúkoľvek rozumnú myšlienku, prečo by pri Hatim Heidi cestovala až sem. Trestali ho za niečo? To čo vravela vnímal len na polovicu, respektíve nebol schopný reagovať, no na to, že sa nevideli tak dlho a nerozišli vlastne ani v dobrom, ani v zlom, bola Heidi priveľmi zhovorčivá.
To je tvoja spoločnica? Och ano, tak toto schopný vnímať si. Salome situáciu zachránila jemným odpichom- známa a Ossian to ako v tranze stále spracovávajúc prítomnosť sestry, s neistotou zopakoval. " Známa-"
Akoby toho však snáď nebolo málo, zo skupinky vlkov sa vynoril klon druhý, klon Salomin, na ktorú ak si dobre pamätal, ju mal v pláne upozorniť, avšak tancujúci kmet sa tak zatancoval že mu tento fakt absolútne vypadol. Preto mohol byť jeho výraz totožný so Salominim, možno jemne besný, div mu oči nevypadli z jamiek. " Ta-aaa!" " oslovil" vlčicu, respektíve na ňu upozornil. Mal chuť sa zahrabať z dnešku podz em, tentoraz nadobro.

Ossian bol presvedčený, že bolo všetkým jasné, kto sa rozhodol vykonať omšu, najmä preto, že ju predsa sám slúžil. Možno však iba Lailah nechcela byť priamočiara, čo mohol akceptovať. "Hati je milosrdný, keď si to jeho služobníci zaslúžia. Myslím, že naše modlitby boli dostatočné a niet sa čoho obávať. Avšak mať sa na pozore, je za každých okolností nevyhnutné, súhlasíte?" spýtal sa bez akéhokolvek citového zafarbenia v hlase. Pýtala sa ho, čo si on o plese myslel, nuž krátko sa zamyslel a podvihol obočie. "Vzhľadom na to, že som inicioval očistnú modlitbu si myslím, že moje dojmy sú očividné." odpovedal a po chvíľke zaváhania sa dal na to pokračovať. " Dostalo sa mi, že údajne toto nebol prvý ples na ktorom sa kult zúčastnil, ale kto vie ako to vnímali mesiáši pred Nirixom. Povedzte, počas pôsobenia ktorého Mesiáša ste sa narodila?"

Počúval pozorne príbeh, ktorý mu vlčica rozrozprávala. Vlastne tomu bolo tak, že sa už dlhšie chcel spýtať na jej pôvod a na nepochybne zaujímavý rod, ktorý si sebou niesol Hatiho slová. Púšť. Opäť to bola púšť. I keď boli korene ich pána severské, pokiaľ dobre vedel, púšť sa v poučeniach i kázaniach i príbehoch jeho služobníkov aj v jeho snoch a víziách nachádzala až príliš často na to, aby ju mohol ignorovať.
"Slýchal som mnoho rôznych príbehov od mnoho Hatiho kňazov, ktorých som vyhľadával pred aj počas mojich ciest. Keď som bol mladší, prial som si, aby som aj ja bol súčasťou histórie, ktorá sa ťahala k Hatiho menu. Neuvedomoval som si, že história sa tvorí. A tu sa vytvorila a stále tvorí ďalšia." zamyslel sa, trocha i nad sebou. Veľa sa zmenilo, odkedy opustil rodnú zem. "V mojej domovine som také šťastie nemal, avšak asi všetko zanechať nebol Hatiho konečný plán. Koniec koncov, videla ste i moju sestru. Nie je náhodou že je tu, nemôže byť." s pohľadom zamyslene upretým na zem, napokon premostil k vlčici. " Váš rodný chrám. Je podobný mestu? Asi vám nie je tak cudzie, je tak?"

Darmo ho mohla ubepečovať o tom, že bola Marion silná a že sa nebolo čoho obávať. Vždy sa bolo čoho obávať. A pokial nebude stopercentne presvedčený, že zvládne akúkoľvek skúšku, pred ktorú ju Hati postaví, bude sa obávať, i keď svojmu bohovi dôveroval viac než komukoľvek inému. Možno an tom niečo bolo pravdy. Možno to mal nechať v rukách božích, ale čo ak by Hatiho sklamala? Mohol by sa na to pozerať?
Heidi si od Ossiana nevyslúžila o nič iný pohľad než doposiaľ. "Ja už nemám čo povedať"... A predsa hovoríš. Akoby on niekedy bránil tomu, aká bola. On chcel žiť po svojom, chcel zdieľať s okolím svoje nadšenie a oni ho miesto toho považovali iba za blázna. Až potom nabral skutočný smer, keď zistil viac. No Hati bol s ním od samého počiatku sa s ním snažil komunikovať.
Boli doby kedy sa Ossian cítil ukrivdene a i keď tieto malichernosti dávno pominuli, Heidi bola ich pripomienkou a chtiac nechtiac ich vynorila na povrch.
"A neboli sme vždy?"

Na moment, ktorý mal nastať sa úprimne tešil odkedy sa so Salōmē vydali po stopách zločincu. Keď ho stratili, myslel si, že ho už už nedostihnú, no predsa sa ukázalo že snaha veriacich nebola márna. Vedel, že to bolo najmä úsilím terajších popravcov a belavej deviantky a keby to bolo ponechané čisto na Mesiáša-no, možno by mu predsa mohli účtovať nejakú zásluhu, nie však pri dolapení toho zločinca. Sivý vlk stál meravo, prísnym pohľadom sledoval i Nirixa, no najmä predovšetkým Ciela, a v očiach mal taký chlad ako ešte nikdy. Neuhol pohľadom, keď spomenul mesiáš "vernú" Omaru, no v duchu si odfrkol. Ako sa opovážil vysmievať Hatimu a hovoriť o hriešnici, kvôli ktorej bolo celé toto divadlo ako o verejnej služobníčke? Byť to na Ossianovi, mala by nahnuté k poprave aj ona. Minimálne by sa postaral o to aby nikdy viac nezočila sveta za hranicami mesta. Apoštol alebo nie.
Keď Mesiáš vyslovil to absurdné slovné spojenie, nepohliadol teda na ňu, ani na naň, miesto toho sa pokúsil úkonom nájsť očný kontakt so Salōmē a zdieľať s ňou túto nevyslovenú myšlienku. Bol presvedčený, že si musela myslieť to isté.

Čo sa však muselo Nirixovi nechať bolo, že sám navrhol trest smrti. Možno predsa nebol taký mäkký ako sa zdalo a na toto udržiavajúc s nim tentoraz očný kontakt súhlasne prikývol.
Tu však mesiáš opäť prekonal jeho očakávania. Dať slovo veriacim bol dobrý ťah, ktorý by Ossian využil tak či onak. Spochybňovať však sám seba a svoje rozhodnutia ako Mesiáš ťah dobrý nebol, ale to skrátka k Nirixovi zdalo sa neodlúčitelne patrilo. Sivý vlk prebehol pohľadom okolie, či sa snáď niekto snažil niečo namietnuť a potom sám, bez toho že by predstúpil, rozprával.

"Bratia a sestry. Je hrubým zločinom siahnuť na služobníka z našich radov, ešte hrubším siahnuť na Hatiho dieťa, ktoré mu právom náleží. Nielen že odsúdený uniesol najbezbranejšieho z nás. Toto vĺča bude v nevedomosti znečistené hriechom a žiť pod hanbou slnka. Je možné že nedosiahne božieho pokoja a nebude stáť tvárou v tvár pred Hatim, až pride jeho cas a prečo? Kvôli hlúposti, ako jeho matky, ktorá na vine nemá o nič menší podiel, tak jeho otca, ktory ho odsúdil k zatrateniu. Nielen to, este sa aj vrátil dokonať svoje dielo. Modlime sa aby Saphirre našla božej milosti a odpustenia, narozdiel od zločinca a vinníka, ktorý stojí pred božím súdom a ako káže Hati, zaslúži, trest smrti."
Nebolo jediného slova, ktoré by sivý vlk nepovedal z maximálnou istotou a presvedčením. Konajú v mene Hatiho a v mene Hatiho musí tento hriešnik zomrieť.

Bellanna si určite aj pod Hatiho vedením prešla ťažkými skúškami a Ossian by bol prisahal, že ešte nebol koniec, pretože cesty boli nevyspytateľné. Doposiaľ sa zdala, že aj napriek tomu, že bola skúšaná ťažkými prekážkami a vrávorala, mala pevné odhodlanie, čomu pevne veril prispel i on sám. Naučil ju veľa, aj keď jej odôvodnene nebolo dôverované, zaslúžila si to a pevne dúfal, očakával, že bude naďalej dobrou oddanou služobníčkou mesiaca.
"Tvoje modlitby sú u konca, no tvoja púť nikdy nekončí. Hati nad tebou bdie Bellanna" odpovedal, pokývajúc hlavou ak sa naňho vlčica pozrela.
" Teraz pôjdeme za Nirixom a on ťa slovom Hatiho oficiálne menuje jeho veriacim."